zoznamvšetkýchprovinciálovagenerálnychpr

ZOZNAM VŠETKÝCH PROVINCIÁLOV A GENERÁLNYCH PREDSTAVENÝCH RÁDU PAVLÍNOV

podľa pavlínskych ročeniek

Preklad z poľského originálu o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing. Veronika Fedorová r.2007

Pavlínske ročenky pozostávajú z dvoch dielov.

DIEL I. má dve časti.

Autorom I. časti je o.Andrej Eggerer OSPPE.časti, ktorá objíma obdobie od založenia rádu do roku1663. Mala názov „Fragmen panis...“Zomrel 24.04.1672 na hrade Wizel.

Autorom II: časti je o.Mikuláš Benger OSPPE a objíma roky od 1663 do roku 1727. Otec Mikuláš Benger je pôvodom Chorvát, narodil sa v Križevci. K pavlínom vstúpil v roku 1712. Dielom jeho života sú „pavlínske ročenky“ za obdobie 1663-1727, ktoré sú napísané podobne ako prvá časť. Jeho časť nesie názov „Annalium Eremi soenobiticorum Ordinis Fratrum Eremitarum S. Pauli Primi Eremitae“ . Venované sú arcibiskupovi ostrihomskemu Imrichovi Esterházemu, pavlínovi a bývalému generálovi rádu a súčasne jeho protektorovi. Táto časť bola vydaná v Bratislave v roku 1743. Zomrel v Lepoglave 8.5.1776.

Diel II. autor: O. Martin Streska OSPPE, pôvodom uhor (vedel po slovensky - prekladal svoje diela do slovenčiny), generálny definítor Rádu, sa rozhodol opísať udalosti v pavlínskej reholi od roku 1727 do 1786, teda do chvíle zrušenia Rádu príkazom rakúsko – uhorského cisára Františka Jozefa II. Jeho dielo však zostalo iba vo forme rukopisu, ktorý sa dnes nachádza v archíve Jasnej Hory. Má 770 strán a je vložený do hnedej kože. V tomto originály opisuje spomínaný otec udalosti Rádu od 67. generála Štefana Ordódyho, až po posledného 73. generála Karola Ordódy. Tento rukopis bol v roku 1876 pripravený do tlače ako VOLUMEN III. pavlínske ročníky. Otec Martin ho odovzdal poslednému sekretárovi generála - otcovi Kajetánovi Ďurišovi (maď.Gyuris)- slovenského pôvodu. Po neočakávanom zrušení rádu sa rukopis podarilo zachrániť, takže sa nedostal do rúk cisárskych komisárov vykonávajúcich cisárov dekrét konfiškácie. Otec Kajetán Ďuriš (maď. Gyuris)- slovenského pôvodu- ho vzal so sebou na farnosť, ktorú mu určili v blízkosti Bratislavy a túto smutnú históriu zrušenia rádu opísal v strastiplnom liste spolubratom Poľskej provincie, ktorej sa zrušenie ešte nedotklo. Viac ako 10 rokov ukrýval o.Kajetán rukopis otca Martina Stresky. V roku 1796 dvaja pavlíni z poľskej provincie otec Julian Kowalski a o. Damian Klossowicz sa vracali z Talianska do Poľska a zastavili sa u svojho spolubrata Kajetána, ktorému novozvolený protogenerál poľskej provincie o.Martin Jasinski poslal list. Tak sa rukopis o. Martina Streski dostal na Jasnú Horu.

Prví provinciáli:

Ø 1215 r. - kláštor sv. Jakuba v Pécs – zakladateľ biskup Bartolomej dáva prvé pravidlá

Ø 1250 r. - br. Anton

V tom čase existuje názov Rád Bratov sv. Pavla I. Pustovníka odovzdaný biskupom Ladislavom.

1. Br. Euzebius z Ostrihoma,bl. -1246, † 1270 vo kláštore sv. Kríža. Zjednotil kláštory: sv. Kríža, sv. Jakuba, Dubica, Remete, Ujheli; utvoril rád pod regulou bp. Bartolomeja so súhlasom papeža Urbana IV. v roku 1261. V roku 1263 bp Pavol potvrdzuje regulu bp. Bartolomeja a rozširuje ju.

Bl.Euzébius z Ostrihoma - zakladateľ Rádu pavlínov

II. Br. Benedikt - 1270, † 1290 v kláštore sv. Kríža. Prvá volebná kapitula v kláštore sv. Kríža.

V r. 1297 bp Andrej potvrdzuje doterajšiu Regulu Rádu a pridáva svoju.

br. Benedikt - druhý provinciál Rádu sv. Pavla I. pustovníka

III. Br. Štefan I. - 1290, † 1300 v kláštore sv. Kríža.

Potvrdzuje Regulu bp. Bartolomeja z Pécs, bp. Pavla z Vesprém i bp. Andreja z Egera.

Generáli rádu:

1. Br. Vavrinec Ostrogónsky -1300, † 1325 v kláštore sv. Vavrinca pri Bude.

Pápež Klement V. v 1308 potvrdil regulu sv. Augustína.

Pápež Ján XXII. v 1309 potvrdzuje Konštitúcie Rádu vytvorené podľa prvých troch biskupských regulách

a priznáva titul Generála Najvyššiemu Predstavenému Rádu. Ďalej potvrdil titul: "Rád Bratov Svätého Pavla

Prvého Pustovníka". Podľa historikov Rádu, existovalo už v tom čase ok. 60 kláštorov v ktorých žilo ok. 900

rehoľníkov.

Prvým Generálnym Vikárom sa stal br. Zorárd - Poliak.

2. O. Štefan II. - 1325 - 8.12.1330

3. O. Mikuláš I. Theutonicus - 1330 - 1335 (*1 –znamená prvá voľba)

4. O. Peter I. - 1336 - 1340 (*1)

Pripojili provinciu švábsko - rensku v 1340 do hlavnej provincie Uhorskej.

Pápež Urban V. bullou "Apostolicae servitutis" schvaľuje pavlínom biele habity.

- O. Mikuláš I. Theutonicus - 1340 - † v 1345 (*2)

- O. Peter I. -1345 - † 1351 (*2)

5. O. Peter II. - 1351 -1354

Pápež Klement VI. v r. 1352 dal povolenie na spovedanie miestnych domácich.

6. O. Mikuláš II. - 1354 - † 1361

7. O. Tristián - 1362 - 1367(*1) (chceli, aby bol Generálom doživotne – odmietol)

8. O. Peter III. - 1367 - † 1369

Pápež Urban V. v r. 1368 potvrdzuje privilégia a regulu schválenú predchodcami.

- otec Tristián - 1369 - 1371 (*2)

9. O. Andrej I. - 1371 -1374 - odstúpil z úradu.

10. O. Peter IV. - 1374 -1377 - odstúpil z úradu

11. O. Tomáš I. - 1377 - † 1381

o. Dominik de Noboloco OSPPE z katedrály v Nitre r. 1379 - podporovateľ chudobných- bol biskupom v Nitre od roku 1373-1384

12. O. Mikuláš III. - 1381 - † 1392

14. 11. 1381 preniesli relikvie sv. Pavla I. Pustovníka z Benátok do Budy do kláštora sv. Vavrinca.

V tom čase bola utvorená aj poľská provincia.

13. O. Juraj I. de Ethee - 1393 - 1410 (*1)

Pápež Bonifác IX. V roku 1401 dal povolenie na štúdium pre rehoľníkov a povolenie na prestúpenie len ku

kartuziánom.

14. O.Ladislav - 1410 -1412 - odstúpil z úradu.

- O. Juraj I. de Ethee - 1412 - 1417 (*2)

15. O. Peter V. - 1417 - † 1428

Pápež Martin V. bullou z 28.12.1417 prikazuje, aby voľbu Generála vykonávali iba v Uhorsku. A po bitke pri

Moháči dovoľuje aj na iných miestach a zároveň súhlasí s tým, aby pavlíni kázali vo svojich kostoloch.

16. O. Lukáš I. -1428 - † 1431

17. O. František I. Pobožný - 1431 - 1434 - odstúpil z úradu.

18. O. Benedikt I. - 1434 - 1441. Pápež Eugen IV. bullou z 1439 určil volebné obdobie Generála na 4 roky.

19. O. Martin I. - 1441 -1444 - odstupuje z úradu.

Pápež Eugen IV. nariaďuje revízie rehoľných konštitúcií.

20. O. Brykcjus zvolený 1444 - 1448

21. O. Štefan III. Významný - 1448 -1452

- o. Valentín Kapussy - pápežský legát Mikuláša V. - bol v roku 1449 na sneme v Pešti.

22. O. Štefan IV. Furo - 1452 - 1456 - odstúpil z úradu.

23. O. Vincent I. Fekete - 1456 -1459

24. O. Andrej II. - 1459 - † 1450

25. O. Ján I. Macer - 1460 - 1463 - odstúpil z úradu.

26. O. Andrej III. - 1463 - 1468 (bývalý vojvoda Mateja Korvína)

27. O. Peter VI. Bonefili - 1468 -1472

Pápež Pavol II. prikázal revíziu rehoľných konštitúcií ( r.1470).

28. O. Gregor I. - 1472 -1476 (*1) (Religionis instaurator)

29. O. Tomáš II. de Sabaria z Trnavy - 1476 - 1480 (*1) - odstúpil z úradu

- O. Gregor I. - 1480 - † 1482 (*2)

30. O. Valentín I. Szegended - 1482 - † 1484

- O. Tomáš II. de Sabaria z Trnavy - 1484 - † 1488 (*2)

31. O. Peter VII. de Zalonkemenyi - 1488 -1492

32. O. Benedikt III. - 1492 – 1496.

O. Ján Zakolyi bol menovaný bp.Csanad zom. 1494.

Pápež Inocent VIII. spojil uhorskú pavlínsku provinciu s Portugalskou provinciou v roku 1493.

33. O. Štefan IV. de Lórandhaza - 1496 -1500 (*1)

34. O. Mikuláš IV. Spravodlivý - 1500 - 1506

- O. Štefan IV. de Lórandhaza 1506 - zom.1512

35. O. Gregor II. de Bal S.Miklos. zvolený 1512 -1518

36. O. Dominik - 1518 -1523

V r. 1522 preniesli relikvie hlavy sv. Pavla I.Pustovníka z Prahy do Budy do kláštora sv. Vavrinca.

37. O. Ján II. de Zalonkemenyi zvolený 1523 -1528.

Preniesli sídlo generála do kláštora v Lefantovciach na Slovensku.

38. O. Gregor III.Gyöngyösi - 1528 - 1532 - spisovateľ a prvý kronikár rádu.

Pápež Leon X. potvrdil titul : "Rehoľa sv. Pavla Prvého Pustovníka".

o. Stanislav Oporovský OSPPE - vynikajúci kazateľ z čias gen. rádu Gyöngyösiho

39. O. Ján III. - 1532 - 1533 - odstúpil z úradu.

40. O. Valentín II. - 1533 - 1540 - posledná kapitula v Márianostra na Slovensku - 1535.

41. O. Imrich I. - 1540 zom. 1544

42. O. František II. - 1544 - 1551.

O. Juraj Martinusius - Utisenović zvaný Georgius Monachus - nar.1481, vysvätený 1506, v 1522 sa stal

biskupom Veľkého Waradynu a kardinálom, † ako mučeník 12.10.1551.

o. Juraj Martinusius OSPPE kardinál - mučeník; vpravo freska z Jasnej Hory: Juraj Martinunsius v úlohe vyjednávača medzi kráľovnou Izabelou a Ferdinandom rakúskym v roku 1782

43. O. Gregor IV. - 1551 -† 1553

44. O. Imrich II. Bakay - 1553 - 1556

45. O. Tomáš III. Hatay - Nadat - 1556 - † I. 1560

46. O. Juraj II Cerasinus - 1560 - 1565

47. O. Michal I. (Magyar)- 1565 - † 1570 - stal sa titulárnym biskupom Epiphanskym.

48. O. Peter VIII. - 1570 - 1576

49. O. Štefan V. (Ternavius) z Trnavy - 1576 - † 1593

Preniesli sídlo generála do Lepoglavy v 1577, v 1587 stáva sa biskupom Sirmium (Szerem) Mitrovic, † 1593

v Lepoglave - spojil úrad biskupa s úradom Generála.

50. O.Šimon I. Bratulič zo sv.Petra u Šumi - 1593 -† 1611.

V 1598 stal sa bp. Sirmium Mitrovica; od 1603 bp Zahrebu a abp Kalocsy (1611). Spojil úrad Generála

s úradom biskupským. Pochovaný v katedrále v Záhrebe.

51. O. Ján IV. Zaić - 1611 - 1628 - odstúpil z úradu, neprijal biskupský úrad. Vstúpil do rádu na Jasnej Hore -

Vikár Kapitulný v Kaloči od 1627 -† 1638.

Od 1624 sa voľby Generála konajú cez diskrétov.

52. O. Rudolf Biel z Nemecka - 1628 - † 27.10.1629 - prvý zvolený po Tridentskom Koncile.

- O. Ján IV. Zaić (ako vikár) - 1629 -1632.

V 1638 bol menovaný biskupom Sirmium - Mitrovica.

53. O. Martin II. Gruszkowicz - 1632 - † 2.2.1636 v Krakove; obnovil rehoľný život.

generál o. Martin Gruškovič OSPPE - obnovil rehoľný život

- O. Mikuláš V. Staszewski - 1636 - 1640, úradoval ako Apoštolský Vikár Rádu, bol menovaný na tento post

pápežom Urbanom VIII. až do novej volebnej Kapituly.

o. Andrej Goldonovský OSPPE v r. 1637 fundoval pavlínsky noviciát a kostol sv. Barbary v Čenstochovej a v r. 1641 nemocnicu pre pútnikov Jasnej Hory

54. O. Mikuláš V. Staszewski zvolený 1640 - 1644 - † 13.2.1658.

Bol menovaný generálom pápežom Urbanom VIII. a následne zvolený Generálnou Kapitulou.

Otec Ján Vanovič stal sa biskupom Skardinskim.

55. O. Martin III. Borkovič (*1) - 1644 - 1651 - s o.Staszewskim uskutočnili reformu Rádu. Veľkým ctiteľom

Milostiveho Obrazu Panny Márie Jasnohorskej, ktorú volal „našou Matkou“. - O. Andrej Francisci bol menovaný za bp. Mitrovici 1647, následne Veľkého Varadynu, † 1653 v Bratislave. (podľa historika Kisbana kanonik ostrihomský a prepozit Szenttomashegy a + 1663)

o.Martin Borkovič OSPPE bol 2x generálom rádu a posledným v Lepoglave

56. O. Pavol I. Ivanović - 1651 - 1657. (*1). Veľký ctiteľ Matky Božej Jasnohorskej.

- O. Martin III. Borkovič (*2) - 1657 -1663 Posledný Generál v Lepoglave, menovaný bol za bp. Zahrebu

v 1667 a abp Kaloči v 1687, † 1697 (podľa historika Kisbána Zahreb 1668, a zomiera 1687)

- O. Pavol I. Ivanovič - 1663 -1669 (*2)

Prenáša sídlo Generálov do Mária-Thal - Mariánky, od 1670 sa stáva biskupom Skardinskim,

potom biskupom Kninu,( podľa historika Kisbana kanonik ostrihomský a prepozit Szenttomashegy) ako biskup

nosí habit ako biskupské oblečenie, † 1672.

( maľba z 17.stor.) o. Augustín Kordiecky OSPPE - prior a hrdina Jasnej Hory. (maľba z r. 1853)

V roku 1665 sa nevzdal a neopustil Jasnú Horu aj napriek silnému

obliehaniu švédskych vojsk. Počas bojov uskutočnil Eucharistickú procesiu

po hradbách Jasnohorského kláštora. Na príhovor Jasnohorskej Madony

švédske vojská odtiahli. (maľba zachytáva túto udalosť)

57. O. Ján V. Keri - 1669 - 1675 (podľa historika Kibána kanonikom ostrihomským, prepozitom Szentistvan) Ako

Generál bol menovaný za biskupa Sirmium, Csanad (1678 podľa Kisbana), od 1676 biskupom Vać,

† 5.3.1685 v Lepoglave (podľa Kisbana zomrel 1687)

(v 1672 v Lepoglave uskutočnil intronizáciu kópie obrazu Matky Božej Jasnohorskej).

Dňa 24.5.1674 zomrel mučeníckou smrťou otec Juraj Čepeleni, pochovaný v Satoraljaujheli.

58. O. Augustín I. Benkovič - 1675 -1681, v 1682 bol menovaný za biskupa Veľkého Varaždína, a prepozitom Leleš (1681), zom. 27.10.1702.

-O. Pavol Sečéni v 1676 bol menovaný za bp. Pecs, a opat Szent Gotthard (1676), ďalej za bp. Weszprem

(1687) a abp Kalocsy (1703).

59. O Gregor V. Bebery - 1681 - † 1.10.1686

V r. 1683 Turci po prehratej bitke pri Viedni zničili kláštor sídla Generála Rádu v Maria-Thal = Mariánka na

Slovensku.

- O. Imrich Nagy - 1686 -1687 ( ako Generálny Vikár) † 22.8.1688

V r. 1686 delegácia otcov pavlínov hľadali a zdokumentovali kláštory zničené Turkami.

60. O. Rafal Michalski - 1687 - † 7.12.1689 v Trnave, pochovaný v Mariánke. (Maria- Thal)

61. O. Ľudovít I. Barilovič - 1690 - 1695. (*1)

62. O. Kasper Melecić - 1696 -1701, † v Lepoglave v roku 1702

Zriaďuje sa chorvátsko - rakúska provincia vyčlenená z uhorskej provincie a ustanovuje sa zjednotenie titulov

všetkých predstavených kláštorov na titul „ prior“.

O. Ladislav Nadasdy v r. 1696 bol menovaný za bp. Temeszvar, † 1716

63. O. Imrich III. Esterházy hr. de Galanta - 1702 - 1708; v 1706 sa stal bp. Vać a zároveň bol generálom rádu;

v 1708 stal sa abp Zahreba a od 1725 abp Ostrihomu, † 1745, pochovaný v katedrále v Zahrebe.

- O. Ján Kristoloveć – ako vikár - 1708 -1709

- O.Ľudovít I.Barilovič -1709 - † 1712 (*2)

V 1710 vzniká samostatná chorvátska provincia s kláštormi v Remete, Svetice, Csaktornya, Olimie, Krisi

a rakúska provincia s kláštormi v Neustadt, Ranna, Oboriste, Krumlov, Maria-Trost.

- O. Ján Kristoloveć - ako vikár - 1712 - 1715

64. O. Ján VI. Kristoloveć - 1715 - 1721 ako Generál a Generálny Vikár.

O. Bonifác Acsadi stal sa bp. Weszprem v 1715

65. O.Chrizostom Koźbialowicz - 1721 - 1727. (*1), prinavrátil sídlo generálov do Mariánky (Maria-Thal)

66. O. Štefan VI. Demsić - 1727 - 1733

O. Ladislav hr. Nadasdy bol menovaný za biskupa v Csanad (1711) a prepozitom Györ 24.4.1729.

- O. Chrizostom Koźbialowicz - 1733 - 1739 (*2)

67. O. Andrej III. Musar - 1739 - † 4.7.1745

68. O. Štefan VII. Ordódy - 1745 - † 1748

- O. Matúš Ittinger - Generálny Vikár 1748 - 1751

69. O. Matúš Ittinger - 1751- † 9.5.1753

70. O. František III. Rosa - 1754 - 1760 - † 1771 v Mariánke (Maria-Thal)

71. O. Juraj III. Löderer - 1760 - † 27.4.1761 vo Wondorfe

- O. Gerard (Gelert) Tomassić - ako Generálny vikár 1761 – 1762

72. O. Gerard (Gelert) Tomassić - 1763 -1769 - † 1770

73. O. Pavol II. Esterházy - 1769 - 1776 -dostal od Svätej Stolici privilégium mitri. V roku 1776 bol menovaný

za biskupa Vač a Pecs.

74. O. Karol I. Ordódy - 1776 – 1778.

- O. Karol Ordódy ako Generálny Vikár - 1778 -1786 (opát Casa Nova - zom. 10.5.1792).

o. Karol Ordódi OSPPE - posledný generálny predstavený

v čase zrušenia Rádu pavlínov

Okrem týchto spomenutých boli menovaný za biskupov:

- O. Jozef Mayr - bp Vać

- O. Konštantín Moszyňski - bp Kurlandii, následne Lwowa

o. Konštantín Mošiňský OSPPE - biskup

- O. Augustín Tórók - bp Skardyňski

- O. Ján Vanovič - bp Vać

- O. Ladislav Nadasd - bp Temesvar, bp.Csanad

- O. Pavol Sečéni - bp Pecs, Veszprem, arcibiskup Kaloči.

- o. Valentín Kapussy - pápežský legát Mikuláša V. - bol v roku 1449 na sneme v Pešti.

7.2.1786 bol zrušený Rád Pavlínov cisárom Jozefom II.

S pápežskej moci „breve apoštolského" Pia VI. dňa 3.12.1784 rehoľu spravuje na území existujúcich kláštorov v Poľskom kráľovstve: generálny vikár tzv. progenerál.

Progeneráli

- O. Chrizostom Lubojeński STD - 25.5.1785 - † 2.2.1788.

- O. Sebastián Wiechliński STD - 2.9.1788 -13.9.1795

- O. Martin Jasiński STD - 13.9.1795 -30.9.1801

- O. Teodor Gruber STD - 30.9.1801 - 23.9.1807

- O. Mateusz Lubojeński STD - 23.9.1807 - 7.2.1814.

1813 - zrušenie niektorých kláštorov v Mochowie - Glogówku, Topolnie Frederikom Wilhelma III. pruským kráľom

- O. Chilarion Szafranowicz - 07.02.1814 -22.11.1819

- O. Eustachy Lachowicz STD - 22.11.1819 - 21.11.1825

1819 boli zrušené kláštory vo Wieluniu, Beszowej, Brdowie, Pińczowie, Oporowie, Wielgomlynach, Leczeszycach, Warszawie cárom Alexandrom I. dekrétom vatikánskym kvôli zriadenia a udržania Warszawskej diecézy.

- O. Ján Gólkowski STD - 21.11.1825 - 22.11.1831

- O. Teodor Fortuński STD - 22.11.1831 - † 3.3.1833.

- O. Ján Gólkowski STD - 14.7.1833 - 23.9.1839.

- O. Filip Lipiński STD - 23.9.1839 - † 27.6.1848.(*1-2)

- O. Aleksy Cisowski STD - 25.9.1848 - 23.10.1854

- O. Aleksander Zieba STD - 23.10.1854 -1.10.1860

- O. Mateusz Knefliński STD - 1.10.1860 – 27.11.1864.

1864 dňa 27. novembra boli zrušené kláštory vo Wieruszowie, Sv.Zigmunda a sv. Barbary v Czenstochowej, v Konopnicach, v Leśniówe, Leśnej, Wlodawie cárom Alexandrom II. Cár vykonal zrušenie reholí v Poľsku a vydal zákaz voľby vyšších predstavených. Zostali iba dva kláštory aj tie odovzdáva do správy biskupov. Z ohromného pavlínskeho dedičstva niekoľkých stoviek kláštorov roztrúsených po celej Európe ostávajú práve dva Jasná Hora a Krakov – Skalka.

75. O. Euzébius Rejman prinavrátil privilégium mitry - 1903 -12.1910

76. O. Peter VIII. Markiewicz STD - 19.1.1920 - 14.10.1931(*1-2)

77. O. Pius Przeździecki,mgr teol. - 14.10.1931 - † 2.10.1942 (*1-2)

- O. Augustyn Jedrzejczyk, ako Generálny Vikár - 19.9.1943 - 12.1.1946

- O. Peter Markiewic STD - 19.1.1946 - 22.5.1952 (*3)