Ján Prešpurgský OSPPE
Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová r.2010
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
Ján Prešpurgský – Jan Poszony OSPPE
Autor: Emil Kisbán
KNIHA I.
Kisban 132
Biskup sedmohradský Ge ubel (Goblinus ) založil v roku 1384 nad riekou Aranycs kláštor dávnej fundácie pod titulom Panne Márii Szent Mihalykö (Szent Mihalifalva) v župe Fehér so súhlasom kapituly Gyulafehervár (Alba Júlia) jeho nástupca biskup Imrich Czudár daroval kláštoru desatinu z Čsanád. Rehoľné ročenky odovzdali vzorne vedomosti o žijúcom slávnom kazateľovi v tomto kláštore o. Jánovi Poszoni a svätom žijúcom br. Valentínovi, horlivom milovníkom chorového breviára140. Poznámka 140. Eggerer , dielo citované, str.231. Identicky s kláštorom vystupujúcom v roku 1431 pod názvom: Sub rupe Michaelis. Vtedy mu daroval kráľ Ján deputát soli zo soľnej bani v Torde v hodnote 100 florenov. Spomínajú to Eggerer dielo citované, str.172, Gyöngyözi a Pazmáni.
KNIHA II.
Kisban 195
O. Eggerer píše o nejakom bratovi Štefanovi, ktorý žil okolo roku 1448 a teda súčasne s Jánom Hunyadim; za neobyčajne vlastnosti ducha dostal hodnosť generála rádu (br. Štefan III. vynikajúci). Tento Štefan všetok čas „obracal na čítanie a písanie kníh“ Raz ho predstavení našli, ako v nedovolenom čase vášnivo čítal knihu, utierajúc si rukou čelo. ....“. Kopírovaním kníh sa zaoberal aj o. Ján Pozsonyi . V kláštore Máriavolg (Marianka) kopíroval kazateľské dielo v latinskej reči 1488. Ono sa teraz nachádza v oddelení rukopisov Univerzitrnej knižnici v Budapešti114. Poznámka 114. KOdex : D.18.8.r.v Budapeštianskej Univerzitnej knižnici.
Kisban 324
Z obdobia predchádzajúceho bitke pri Moháči sa zachovalo v pamäti niekoľko vynikajúcich kazateľoch medzi inými otcovia: Ján Pozsonyi, Michal Magyaroszagi a ďalší. Oni zvlášť bránili dogmu Nepoškvrneného počatia a šírili úctu k uhorským svätým. Ku koncu 16. storočia zvlášť pavlíni z Lefantoviec vynikali na poli kazateľskom. Na základe zápiskov v 8. časti „Acta Paulinorum“ môžeme vyrátať veľký počet vynikajúcich pavlínskych kazateľov. V období 1741 -1773 máme nasledovných dosť slávnych pavlínskych kazateľov:
Kisban 404
Okolo 1484 žil v Sedmohradku v kláštore Mihalikö34 Poznámka 34. Založený v roku 1384, a neskôr v Mariánke súčasne o. Ján Pozsonyi (z Bratislavy) chýrny kazateľ. Priezvisko dostal pravdepodobne podľa miesta narodenia. Písal kázne predovšetkým o najsvätejšej Panny Márii. Bol odvážny obranca učenia náuky o Nepoškvrnenom počatí35 .Poznámka 35.Spomína naň Orosz, dielo citované, str.305; Horanyi : Memoria T.III. , s.95; Kürz, dielo citované str. 109; Lanyi: Amagyar katolikus klerus erdemei -Zásluhy uhorského katolíckeho kléru, t.I. str.72; TOLDY , dielo citované 1862, T. I , str.154; Vincz Gabriel v časopise : „Magyar Könyvszemle „ 1878 , str.23-24; Szentivanyi : Dissertacio paralip.) Szentivanyi mu pripisuje tiež aj iné teologické diela. Rukopis jeho kázni pochádzajúci z neskorších čias sa nachádza v Univerzitnej knižnici v Budapešti36.Poznámka 36. Kodex : Joannis de Possonio misicellanea sacra C. Univerzitná knižnica v Budapešti, cod. Lat. SAEC XVI, No.78
Kisban 405
Z latinských zápiskov na vnútornej strane obalu sa dozvedáme, že túto knihu napísal v Mariánke „Frater Johannes de Possonio“ a pripojil k nej niekoľko úryvkov z diel, ktoré napísal br. Mikuláš, vynikajúci kazateľ37. Poznámka 37. Hunc libelleum scripsit Fr. JOahannes de possonio in Valle Virginis gloriosae prope eandem civitatem et aliquas collectaneas addidit , quae sunt scripta per fratrem nicolaum praedicatorem devotissimum anno 1488“ . tamtiež
Tento ťažko čitateľný kódex je na viacerých miestach nekompletný. Chýbajú v ňom strany : 1, 6-8, 83-94, 103-117, 142-168.