Gerhard (Gellert) Jankovič OSPPE
Anzelm Gerhard (maď. Gellert) Jankovič OSPPE
Autor: Emil Kisbán
Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.. Veronika Fedorová r.2010
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
KNINA I
Kisban 336
O. Ladislav Jambrehovič, ktorý sa narodil v Záhrebe v šľachtickom dome, bol priorom v Čaktornya, profesorom teológie v Lepoglave, členom Rady rádu. Pre veľkú učenosť ho nazývali „sydus Paulinum“ a považovali ho za najvzdelanejšieho človeka v ráde. Tešil sa obrovskej úcte ako sväto žijúci a učený človek. Záhrebský kanonik Gregor Zebecz povedal pri jeho smrti: stratili sme nie hocijakého otca, ale druhého Tomáša Akvinského“. V tom období žil o. Mikuláš Bessenyi, prior v Sveticiach, poslušný, tichý a pokorný rehoľník; o. Anzelm (Gellert) Jankovič člen Rady rádu, ktorý ukončil teológiu vo Viedni, neskôr bol pokladníkom v Banfalva, priorom v Ulima – Olimiu, Banfalva, Čaktornya a Lepoglave. S jeho priezviskom sa spája stavba múra okolo kláštornej budovy (1675 ) a záhrady v Lepoglave.
Kisban 355
Po oboznámení sa s obsahom Memoranda kráľ uistil priora, že vec bude vybavená v rámci možnosti76(Poznámka 76. A.P. T III , str.94). Po vyhnaní Turkov z Budy odovzdali pavlíni kráľovi nové Memorandum a prosili o intervencie kancelára Petra Koronpai; okrem toho 26.novembra 1686 sa zišla v Pápa Rada rehole, aby sa rozhodlo nad spôsobom znovu získania spomínaných kláštorov. Po príhovore priora Ranna, o.Anzelma (Gellert) Jankoviča- priora z Banfalva, o.Viktora Koppu- sekretára rádu, o Kaspra Mellesicsa a generálneho vikára odporučili priorovi z Wienerneustadt, vikárovi z Lefantoviec a sekretárovi generála vyhľadať pavlínske kláštory v Bude a jeho okolí a prípadne ich prevziať do vlastníctva Rádu. Následne schválili, že všetky kláštory majú finančne prispieť na spoločný cieľ77. (Poznámka 77. takisto, str.98).
KNIHA II
Kisban 24
Budova kláštora (kláštor Diosgyör – pozn. prekladateľa)bola ukončená až v roku 1741. V tom istom roku 27. mája sa konala slávnosť inštalácie rádu. Z tejto príležitosti sv. omšu celebroval Ján Gustini, dekan z Miškolca a neskorší biskup Nitry a František Deák kanonik z Eggeru, vo slávnostnej kázni podčiarkol význam tohto dňa53Poznámka 53. Streska dielo cit. str.251) K rozvoju kláštora sa pričinil prior o. Gerhard, (maď. Gellert) Jankovič, ktorý v kláštornom majetku Csaba vystavil pálenicu, a tiež o. František Orosz, ktorý v roku 1747 v kláštornom vinohrade zriadil lis54 Poznámka 54. takisto Streska str. 251, 339)
Kisban 32
Kláštor v Pápa bol v roku 1701 vyzdvihnutý do hodnosti priorátu. Jeho prvým priorom bol o. Ľudovít Augustín Bolla, a posledným o. Alexi Nemethi. Behom storočia predstavenými domu boli schopní ľudia, vzdelaní a horliví rehoľníci. Sám o. Augustín Bolla bol v rokoch 1708-1711 vicarius gubernans, o. Ľudovít Karloczy a o. Gerhard JAnkovič (maď. Gellert) odtiaľ prešli do proviniciálskeho domu, o. Žigmund Csúzi na úrad člena Rady rádu. Priori z Pápa o. Žigmund Csúzi, o. František Orosz a o. Joachim Kollarič vynikali v oblasti literatúry a vedy a ostatní boli doktormi filozofie a teológie.
Kisban 117
Štefan Ordödy aj keď bol človekom, ktorý veľa vyžadoval, vyjadroval úplnú spokojnosť s činnosťou uhorskej provincie. S radosťou konštatoval vzrast prehlbovania náboženského života v učení, renovácii kláštorných budov a kostolov. S radosťou v Marianke udelil tituly doktora filozofie o. Karolovi Ordody a o.Imrichovi Horchi. Ďalej doktorát teológovi o. Matejovi Vepimu o. Martinovi Streskovi a o.Gellertovi Jankovičovi a o.Gellertovi Tomasičovi. S úľavou prijal správu, že Svätá Stolica potvrdila ako protektora rádu viedenského kardinála Žigmunda Pollonitsa, ktorý si vysoko cenil prácu pavlínov a tiež vyjadrila úplnú spokojnosť s prefektom misií o. Jánom Pelikánom a s pavlínskymi misonármi59. Poznámka 59. List kardinála Petra do kláštora v Marianke. Rim VI. 1746.
Kisban 120
Bolo to nariadenie časové. Marianka z ohľadu na svoju centrálnu polohu a blízkosť k Viedni a k Trnave sa lepšie hodila na školské účely. Okrem toho duch rádu, disciplína a prísnosť života boli oveľa viac viditeľné v tomto kláštore než v ostatných. Dokonca kvôli podmienkam vzdelávania tento kláštor zvlášť zodpovedal mládeži absolvujúcej teologické štúdia. Preto v nasledujúcom roku po nariadení o.Gellerta Jankoviča nástupcovi po o.Keresztesovi, opäť v Marianke otvorili štúdium teológie.
Kisban 359
A teda pavlíni prednášali tu (Veľký Varaždín – pozn. prekladateľa)až do roku 1761. Na začiatku len kanonické právo a neskôr polemickú teológiu a morálnu. Medzi účinkujúcimi profesormi spomeňme otcov: Hieronyma Vayaja, Žigmunda Mentlera, Martina Stresku a Hieronyma Martona. Taktiež v Kaloči v polovici 18. storočia sa zaoberali pavlíni vyučovaním diecéznych klerikov, ale oveľa menej než vo Veľkom Varadíne. V Kaloči na žiadosť arcibiskupa a so súhlasom generála, učili teológiu: o. František Letovanecz (1748-1751),o. Gergard Jankovič (1752), a o. Jozef Vincze (1753-1756).
Kisban 360
Medzi vynikajúcimi profesormi rehoľných škôl je treba spomenúť: o. Imricha Esterházyho (zomr.1745), neskôr prímasa Uhorska. Učil filozofiu v Lepoglave a teológiu v Trnave, zároveň získal neobyčajnú zručnosť v cirkevnom a svetskom práve. Jeho súčasníci sú: o. Matej Vépi (zomrel 1747), profesor v Marianosztra a v Trnave; o. Štefan Ordódy, generál rádu (zomrel 1748), prednášal kanonické právo v Trnave a filozofiu v Lefantovciach; o. Ján Pelikán (zomrel 1748) a o.Tadeáš Berdóczy (zomrel 1748), učil teológiu v Marianke a filozofiu v Trnave; o. Imrich Horhi (zomrel 1762) profesor teológie vo Veľkom Varaždíne; o. Gellert Doni (zomrel 1762) učil teológiu v Trnave; o. František Letovanecz (zomrel 1762) profesor teológie vo Veľkom Varaždíne, v Trnave; o. Ignác KObek (zomrel 1764) profesor kanonického práva v Trnave; o. Ján Kereszteš (zomrel 1767) učil filozofiu v Marianke; o. Mikuláš Rosty (zomrel 1767) bol profesorom v Pápa, v Trnave a v Ríme34. (Poznámka 34. Streska 358); o.Hieronym Vajaj (zomrel 1768) profesor v Trnave; o. Vincent Szabo (zomrel 1768) profesor v Lefantovciach; o. František Rosa (zomrel 1771) profesor v Trnave a v Satoraujheli (Nové mesto pod Šiatrom), o. Gellert Jankovič (zomrel 1771) učil v Trnave; o. Tomáš Niczky (zomrel 1773) profesor v Ríme; o. Martin Streska profesor v Marianke; o. Pavol Poli profesor v Satoraljaujheli (Slovenské Nové mesto); o. Ján Toronyi profesor v Satoraljaujheli (Slovenské Nové mesto); o. Imrich Poor učil v rehoľnom inštitúte v Pešti35. (Poznámka 35. A.P. TOMVIII a Streska str.822) Rehoľné inštitúcie pavlínov ochabli v dôsledku anticirkevnej politiky cisára Františka Jozefa II. a tak v roku 1782 prestal existovať Rímsky inštitút, v roku 1783 – Trnavský, v Marianke, v Pešti a filozofický inštitút v Pápa. V roku 1784 teologický v Pécs. Spomedzi nich Trnavský a Peštianský inštitút sa preorientoval na diecézne semináre. Boli v nich vychovávané nové pokolenia kňazov, podľa vydávaných dekrétov podľa prúdu osvietených názorov „kráľa v klobúku“. PAvlínski klerici až do času zrušenia rádu počúvali jozefínske prednášky počas teologických štúdií v roku 1784 v Bude, v roku 1785 v Bratislave, a na štúdiách filozofických v malom seminári v Pešti.
Kisban 437
Počet menej známych historikov uzatvára o.Anzelm Gellért Jankovič profesor v Trnave, neskôr v Lefantovciach neskôr člen provinciálnej rady a provinciál. „Novum sydus Hungarie“ opisuje deje mariánskeho sanktuária v Šaštíne. Prior v Banfalva o. Martin Streska ju preložil do Slovenčiny a vydal v Trnave.
Kisban 446
Treba ešte spomenúť, že o.Streska preložil do slovenskej reči dielo o.Gellerta JAnkoviča o histórii Madony zo Šaštína: „Novum Sydus Hungarie“ a vydal ich v Trnave195. Poznámka 195 Trnava 1746.