kajetánduris

Kajetán Ďuriš, OSPPE

návrat na stránku o slovenských pavlínskych osobnostiach

Kajetán Ďuriš OSPPE

Tu treba podrobnejšie predstaviť postavu Kajetána Ďuriša (Gyiurisia,1745-1824). Narodil sa roku 1745 v Stupave, okr.Malacky. Po nadobudnutí stredoškolského vzdelania rozhodol sa vstúpiť k pavlínom v ich kláštore v Marianke. Podľa pavlínskych pravidiel kandidát hlásiaci sa do noviciátu mohol doň nastúpiť až po dovŕšení 18 rokov života. Vychádzajúc z toho, že to bol rok 1763. Po ročnom noviciáte prvé rehoľné sľuby Kajetán Ďuriš mohol zložiť roku 1764. Teraz nastával ešte rok provinciálnej formácie, po ktorej za zvyčajných okolností (1765) začínalo sa obdobie šesťročného štúdia, ktoré pozostávalo z 2 rokov filozofie a 4 rokov teológie. Teda kňazská vysviacka Kajetána Ďuriša sa mohla uskutočniť roku 1771. V bibliografickej literatúre však na čas vysviacky našiel sa dátum 1769. V prípade jeho prijatia obhajcovia majú povinnosť presvedčivo zdôvodniť, že Kajetán Ďuriš bol pripustený do noviciátu v 16-stom roku života, alebo mal o dva roky skrátený čas štúdia. Podľa pavlínskych pravidiel na pripustenie kohosi do noviciátu pred ukončením 18.roku života sa vyžadoval dišpenz, ktorý nemohol udeliť ani generálny predstavený, lebo kompetencia patrila len Generálnej kapitule. Skrátenie času štúdia tiež nie je jednoduché. Opravu skutočnosti, že rok kňazskej vysviacky Kajetána Ďuriša (1769) bol vlastne v 1771 obhájime na základe odvolania sa k roku 1772. Tento rok je umiestnený na titulnom liste zbierky jeho kázní a formulácia tohto titulu znie: Začiatky apoštolského posluhovania, alebo kázne... Ak sa rok 1772 spájal so začiatkom jeho kazateľskej práce, tak len preto, že tá sa mohla začať iba po vysviacke roku 1771 a jej prvé kvetinky autor zbieral roku 1772, v čom pokračoval po celý kňazský život, ktorý zakončil 5.3.1824 v Plaveckom Štvrtku, okr. Malacky. V odbornej biografickej literatúre pôsobenie Kajetána Ďuriša sa doteraz definovalo troma výrazmi: kazateľ, misionár a spisovateľ. Na základe toho, čo sme povedali vyššie, treba pridať aj štvrtú charakteristiku – rovnako ako tamtie opodstatnenú dokladmi – osvetový pracovník. Kazateľskú a spisovateľskú črtu jeho pôsobenia dokladuje 330-stranová rukopisná zbierka jeho slovenských kázní – hoci pod latinským názvom Primitae muneris apostolici sive Sermones vari ide festis Dominiet sanctorum, et ad populum dicti per...Cajetanum Gyuriss Ordinis Sancti Pauli primi Eremitae.... MDCCLXXII. Tieto Začiatky apoštolského posluhovania, alebo Kázne na Pánove sviatky a dni jeho svätých... napísané bernolákovčinou, obsahujú výsledky kazateľskej činnosti z Lefantoviec, marianky, Osuského, Stupavy, Trnavy, Vranova nad Topľou a Záhorskej Bystrice.

Ako spisovateľ Kajetán Ďuriš nielenže prejavil sympatiu voči jazykovedným návrhom Antona Bernoláka pre slovenčinu, ale potvrdil to aj pripojením sa a trvalým členstvom v Bernolákovom Slovenskom učenom tovarišstve.

Misionárska činnosť K.Ďuriša nie je nijako prikrášlená. Jeho prácu aj na tomto úseku z rokov 1.4.1776-2.9.1782, ktoré strávil vo Vranove nad Topľou, potvrdzujú zápisy o ním prijatých 43 konvertujúcich do katolíckej Cirkvi. Úspech Kajetána Ďuriša v propagovaní idey budovať školu vo Vranove a získanie náklonnosti zemepánov boli dôvodom, že to jemu o.Filip Slabig, predstavený komunity pavlínov a miestny farár, zveril dielo výstavby školskej budovy.

Otec Kajetán Ďuriš, nakladajúci už s dostatočnými finančnými a stavebnými prostriedkami, dňa 1.mája roku 1780 vykonal náboženský obrad požehnania základného kameňa. Prečo v tento deň? Veď tohto roku bol utorok. Podľa liturgického kalendára bol to však deň zasvätený apoštolom Filipovi a Jakubovi. Pre kláštornú komunitu pavlínov bol to meninový deň ich predstaveného Filipa Slabiga a vtedy požehnávaný základný kameň návrhom aj iniciatívou spájal sa s osobou oslávenca.

Začiatok stavby školy posviackou jej základného kameňa v tento deň mohol byť inšpirovaný aj textom z Pavlovho Listu Efezanom (2,21-22): Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu, aby pozornosť účastníkov smerovala ďalej a hlbšie, od staviteľov k vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi, apoštolom ...aj k Filipovi a odtiaľ už len ku Kristovi.

Podľa relácií kronikára na líci základného kameňa boli vytesané slová: „Deti si prosili chlieb, a nebolo, kto by im ho lámal“ (Nár 4,4^b).

Štátna základná vranovská škola so skupinou detí,s ich prvým učiteľom Jánom rezničkom a riaditeľom Kajetánom Ďurišom, s nádejou na úspech začala svoj pokojný život v roku 1781. Lenže trvalo len veľmi krátko . Ledva jeden školský rok.

Na základe prieskumu farských matričných kníh dalo sa zistiť, že po 29. septembri 1782 otec Ďuriš z Vranova odišiel po šiestich rokoch práce, z ktorých ten posledný silnejšie ho spútal so školou a jej chovancami. Odchádzal do Marianky pri Bratislave. V tomto pútnickom mariánskom mieste mal sa ujať čestnej kazateľskej práce.

p. Leander Pietras, OSPPE : Pútnický farský Kostol Narodenia Panny Márie a kláštor pavlínov

vo Vranove nad Topľou