Ondrej KOlenič

Ondrej Kolenič OSPPE

Autor: Emil Kisbán

Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová r.2010

Preklad neprešiel jazykovou úpravou

KNIHA I.

Kisban 348,

Zbytočne sa rehoľníci kláštora v Marianke dôsledne podrobili odporúčaniam predstaveného, aby zachovávali nariadenú neutralitu. Vždy ich stretávali nepríjemnosti od každej z bojujúcich strán. Nás už len dojíma ten strach a bázeň s akou strážili v tých časoch najdrahší poklad tohto miesta – sochu Matky Božej. Koľkokrát sa kláštor nachádzal v nebezpečenstve vždy prvou myšlienkou generálov rádu bolo ukryť sochu na bezpečné miesto.

(...)Taktiež v období povstania Františka Rákociho II. ukryli na hrade Stomfa sošku. Až v roku 1708 po trenčianskej bitke, keď osud povstania bol už spečatený a v západnej časti krajiny neprichádzalo nebezpečenstvo opätovného výbuchu bitiek, o. Andrej Kollenič, historik rádu a sekretár generála preniesol sochu do Marianky.

Kisban 375

Na Kapitule v Uhorskej provincii v roku 1700 v Lefantovciach zvolili za provinciála o. Ľudovíta Bariloviča, jeho vikárom zvolili schopného o. Augustína Bolle a členmi rádu otcov: Andreja Wejnachta, Andreja Kolleniča, Ľudovíta Karloczy a Bernarda Wollmütha. Od vtedy predstavených domu nazývali priormi a nie vikármi a domy, v ktorých bývalo menej než 12 rehoľníkov – rezidenciami, a nie konventami ( kláštormi). V Uhorsku bolo teda 5 kláštorov: Marianka, Banfalva, Lefantovce, Pápa, Satoraljaujheli, zvyšné boli rezidenciami.

KNIHA II.

Kisban 57

... Vďaka obetným darom mnohých niekoľkonásobne zdobili chrám umeleckými obrazmi. Farár z Vagujheli gróf Anton Lippaj, na žiadosť generálneho vikára o. Andreja Kolleniča už v roku 1703 ozdobil presbytérium kostola obrazmi a štukami (kostola v Marianke – poznámka prekladateľa) Z darov viacerých dobrodincov bolo možné v roku 1724 za 2000 fl . namaľovať v kostole obrazy predstavujúce udalosti zo života sv. Pavla pustovníka¹⁷³ Poznámka 173. Benger dielo citované str. 580.

Kisban 206

Nezsider. Tu sa nachádzala knižnica na poschodí. Obsahovala 617 kníh a 8 rukopisov. Nachádzali sa tu: Zemepisný atlas Frederika Vitta, Atlas uhorských obcí; Sebastián Münster: „Beschrejbung aller Länder“, BAzilea 1578 , História cisára Leopolda po taliansky, Wilhelm Dondini: „Historia Gálie, Historia Kamadulov, dielo Mikuláša Schmidta o ostrihomských arcibiskupoch, dielo Pavla Laymanna: Theologia moralis, Wenecia 1710, dielo Ignatelli Jakub: „Compendium consultationum canonicarum“, Kolonia 1723, diela filozofické a teologické Dominika Vivy i Anzelma Schneta, „Listy a sentencie“ Juraja Stobaeusa, dielo Františka Sigray :“Speculum passionis“, „Kázne“ Henrycha Engelgrave, Antverpia 1552, dielo Michala Simniča, Pavla Segneri, o.Andreja KOlleniča, o.Kaspra Mallesiča: „quadripartitum regularium“ ,Františka Forisa Otrokoči: „Examen reformationis lutheri et sociorum“, Trnaviae 1696, učebnice rétoriky, gramatiky, slovníky nemecké, talianske, latinské, francúzske, a tiež rukopisné práce členov rádu.

Kisban 207

Satorliaujhéli (Slovenské nové mesto). Hovorcovia: Jakub Nuffe:“Divi justini Orationes at Gentiles“, Alexander Calamaso, D. Toppiani, Juraj Kaldi, Mikuláš Telegdi, Labator, O.Andrej KOllenič, Pavol Oliva, kard. Ján , Peter Bezsej, Frederik Baltvinus, Wilhelm Molitoris, Caccia, Jakub Zvoragine, Ján Schreter, o.Barolomej Sotarevič, o.Žigmund Čúzi, ....

Kisban 262

V 17. storočí pavlíni rozvíjali rušnú misijnú činnosť na významných odpustových miestach tohto storočia v Šaštíne a v Marianke. A na konci 18. storočia v Mocsár. Medzi rehoľníkmi v kláštore v Marianke sa zaslúžil pri obracaní muž veľkej vedy, o.Andrej Kollenič (zomr. september 1734 v Marianke). Bol 12 rokov členom Rady rádu a dvakrát vikárom rádu pavlínov, okrem iného obrátil baróna Jána Szentivani, ktorý ozdobil strop chrámu v Marianke obrazmi zo života sv. Pavla pustovníka. O jeho vynikajúcom kazateľskom talente svedčia sviatočné kázne vydané tlačou¹⁷¹. Poznámka 171. Streska str.112)

Kisban 343

Zo šľachtickej rodiny Keštheli pochádzal učenec o. Andrej Tompa, ktorý sa preslávil ako majster noviciátu i „bidellus chory imferioris“ o. Imrich Estergázy z Galanthy (1683-1687), narodený vo Vagujheli. Jeho dišputa, ktorú uskutočnil „Summa cumlaude“ bola vydaná tlačou. Napísal životopis sv. Jána Almužníka v 4 rečiach v latinčine, uhorsky, nemecky a chorvátsky. O. Ján Waigl (v roku 1680-1732 ) bol už v roku 1685 ostrihomským kanonikom; o. Andrej KOllenič (1687 -1691), učenec a súčasne dobrý maliar ozdobil freskami strop kostola v Marianke;

Kisban 345

....) Na štúdia do Rímskeho kolégia vyrážali klerici väčšinou po ukončení filozofických štúdií. Z Olomouckého kolégia, nachádzajúceho sa pod správou jezuitov vyrazili do Ríma otcovia: o. Ján Orosz, o. Ján Bajkiič, o. Martin Borkovič, Vojtech Turkovič, Ján JAskay, Mikolaj Benger. Z viedenského kolégia otcovia: Ján Kebell, Ján Kéri, Pavol Sečéni. Z Wienerneustadt o. Augustín Benkovič; z trnavského kolégia otcovia: Peter Bolla, Ladislav LAdanyi, Adam Ordódy, František Róth, Jozef Kreglevich, Ján Toronyi, Euzébius POdhoranský, Imrich Póor. Z rehoľných inštitútov: z Lepoglavy- otcovia KAsper Mallesič, Ludovík Augustín Bolla, Andrej KOllenič, Štefan Demsič, Andrej Musár. Z Marianky o. Pavol Vukovič; z Lefantoviec otcovia: Imrich Felsöbüky Nagy , Aleksy Szabo; z Pápa otcovia: Jozef Szerdahelyi, Leopold Pollingery; Satoraljaujheli otcovia- Antonín Horhy, Hieronym Marton; Sajolád otcovia- Pavol Niczky, František Kemeny; z Pešti otcovia- Kristián Kuzani, Rafael Potyondi, Vincent Herič, Ján Nepomucen Sandrovič, Jakub Déli. Okrem nich z teologického inštitútu v Košiciach: o. Pavol Letenyei, Ladislav Bezerédy (Poznámka 8. por. AP Diel 1 až 9 PAssim)

Kisban 349

o.Kasperovi Malesičovi “Absolvit theologiam scholasticum cum mango protectu et defendit in aula Collegy nostril theses impressas exmateria unius anni. Qoad mores pietatem et domesticam disciplinam praeclare et vere religiose se gessit” (ukončil scholastickú teológiu s veľkým postupom a v aule nášho kolégia bránil tézy tlačených z materiálov jedného ročníka. Úžasne a podľa rehoľnému ducha sa vo všetkom správal dobre čo sa týka obyčajov, pobožnosti a rehoľnej disciplíny.); o. Andrejovi Tompa “bránil v našej Aule tézy všeobecnej teológie, bol majstrom novicov a bidelem (pedelem) “. O. Imrichovi Esterházym:” S veľkou hrdosťou bránil v aule nášho kolégia teologické tézy dedikované dôstojnému o. Thirsusovi (Gonzáles) generálovi Ježišovej spoločnosti. Správal sa veľmi dobre”. ; O otcovi Andrejovi Kolleničovi: “vo všetkom sa správal dobre. Bránil všestranne teológiu, v rímskom kolégiu bol bidelem teológie vyššieho kurzu”. ; o otcovi Peter Gnatte :”urobil dobre postupy v učení. Vždy sa správal veľmi dobre“.

Kisban 443

“Vita mories vagyis haldoklo elet azaz, nemeli hasznos es ajtatos elmelkedesek “ (to je umierajúci život čiže niekoľko užitočných a pobožných úvah) dielo je preložené do uhorskej reči v latinskej knižke o Andreja Kolleniča¹⁸³ Poznámka 183. Peszt ročník 1758) Zbierku svojich kázní vydal v roku 1754¹⁸⁴ Poznámka 184. Orationes regum et printipum magni regni Hungariae ab Atilae Primi hunnorum Regis temporibus usque at annum 1598 inclusive :nec noc exterorum principum : pontificum scilicet , imperatorum , regum , procerum, legatorum, aliarumque indsignium personarum : quomodolibet seuinsecundis seuadversis fortunae sasibus bellique ac pacis circumstantiis , at Humnos Hungarosque , vel de iis occasionaliter dictae. Ex celeberrimis rerum hungaricarum chronologis collecctae et exegezibus historicis illustratae . ginsburgy 1754. Jeho práce zachovaných v rukopise spomína Horanyi. Sú to “selectiora doctorum olim sapientissimorumque birorum Apophetegmata”¹⁸⁵ Poznámka 185. ; “Miscellanea salublium monitorum moralis Doctrinae “; “meditations pro singulis annis diebus”; “ regulae principum”. Okrem toho z poznámok Danielika sa dozvedáme, že preložil do uhorskej reči a vytvoril báseň Tomáša A. Kempisa “o Nasledovaní Krista”¹⁸⁶. Poznámka 186.Magyar Athenas , str.203 ; Memoria , Diel II, str.708 ; Cathalogus Bibliothecae Fr.C.Szechenyi I. II.; Sandor: Magyar Könyveshaz, str.112, 116; Katona : Historia Critica, Diel XXXIX, str.98; Danielik: Magyar Irok (Uhorskí spisovatelia), Diel II, str.238; toldy: Magyar Nemzeti Irodalom Törtenete; Mladší Szinnyey : Irodalmung Törtenete (histori našej literatúry) str.90, 130; „Magyar Könyvszemle“ 1878, str.42; Esztergom es Videké (Ostrihom a jeho okolie) 1891, Nr.52 ; (Veľký slovník Pallas) Nagy Lexikona Diel XIII, str.492: Cathalogus PAulinorum 1747-1784. Rukopis v Uhorskom národnom múzeu; Szinynei , dielo citované , diel IX. 1393, 1394,1395, 1396; preklad Tomasa A. Kempis sa nachádza v Univerzitnej knižnice v Budapešti. Jeho úplný názov: Thomae A. Kempis can . reg. O.S.Aug. De imitatione Christi libri quator, quorum primos tres versu elegiaco, quartum rhytmico simplici expressit Fr.Orosz o.s.Pauli primi eremitae presbiter professus et ill.ac rev. d.d.Andreae Kürtösy electosi episcopo Traguriensis etc. dicavid. 8⁰. str.202. 33(XVII storočia) Sign. A. 35.

Kisban 447

Rehoľa pavlínov už tradične vyniká v Cirkvi na kazateľskom poli. V 18. storočí dokázala ukázať celú plejádu vynikajúcich kazateľov. Viac hodnotné kázne, podľa možnosti s dovolením rehoľných predstavených, boli zverejňované tlačou. A tak boli vydané v poľštine sviatočné kázne o. Ignáca Goržinského (zomr.1730 z Dun): „Nový oglos²⁰⁷“ Poznámka 207. Čenstochová; Nedeľné kázne Slováka o. Alexandra Máčaja v starej slovenčine (zomr.1722 v Mariánke) pod titulom: „Panes primitiarum , Chleby prvotín²⁰⁸“ Poznámka 208. O ňom rozpráva Szörenyi: „Eloquens aeque ac Zelosus Eulecastes postquam viginti annis munere Concionationis variis in locis magno cum fructu et populi applausu functus fuissed, et nunc in celebry, prodigii sque illustri Marianae vallis Ecclesia Verbi divisi explanatorem ageret, selectiores in sigulas anni Dominicas Conciones Slavonico Idiomate edidit subtitulo: PAnes Primitiarum. Trnaviae Tipis Academ. Anno 1717 in 4⁰ Biblioth. Tyrnavia“ viď. Szörenyi, dielo cit. str101 a A.P: Diel V. str.306.) venované grófovi Adamovi Kollonisovi, diela asketické a kazateľské²⁰⁹ Poznámka 209. Szörenyi spomínal iba jeho meno. otca Gregora Malomfalvaya; sviatočné kázne slováka A. Kolleniča, zástupcu generála pokračovanie Kisban 448

Kisban 448

rádu. (zomr. 1734 Marianka) venované kniežaťu Augustínovi Kereszthelimu primasovi Uhorska: „Stella triplex“ a „Sermones indiferentes²¹⁰“ Poznámka 210 por. A.P. Diel IV. str.306. tu uvádza : Sermones Pane gyrico - morales infesta etiam pe Regnum Hungariae celebrali solita.) obsahujúca 28 kázní. O.Kollenič vynikal aj ako náboženský spisovateľ a autor úvah. Jeho knižky: „Augusta porta et Arctavia“ a tiež „Vita moriens“ sa tešili vo svojom čase obrovskej popularite. V jednom z diel sa zaoberá spôsobom riadenia rehoľných predstavených. Je to Columba intra et extra arcam , seu Superior religiosus²¹¹“. Poznámka 211. Pozsoni –Bratislava 1724. V „tcheusaurus apsconditus“ rozpráva históriu sochy Matky Božej v Marianke. Avšak najdôležitejším dielom jeho činnosti bolo kazateľstvo²¹². Poznámka 212. Stella Triplex , sive Sermones panegyrico –morales. In omnia festa per regnum HUngariae ... conceptibus sublimioribus exemplis rarioribus, etsentiis delectioribus referti. Tamtiež 1713. Sermones Indifferentes. Provariis diebus , signater dominicis deservientes. Zelosis verbi Dei Praeconibus perupiles, et tidelibius populis apprime fructuosi. Tamtiež 1722. Angusta Porta et arcta via. Tyrnaviae 1721.

Angusta Moriens, seu considerationes quaepiam devotae viros signanter tinprovectiori aetae conscitutos , ad felicem mortem disponentes et ad beatam aeternitatem conducentes. Takisto Trnava 1729.

späť na slovenské pavlínske osobnosti