Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová r.2010
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
Pavol Sečéni OSPPE
Autor: Emil Kisbán
KNIHA I.
Kisban 315,
V roku 1673 otvoril o.Kéri prvý pavlínsky teologický inštitút, kam povolal za profesorov najvzdelanejších pavlínov: o. Antona Bediča, o. Pavla Sečéniho, o. Ladislava Jambrehoviča. Tento inštitút fungoval až do zrušenia Rádu pavlínov. V roku 1679 prerušili prednášky z dôvodu choroby moru. V roku 1683 z dôvodu útokov Turkov ho presťahovali do Lepoglavy, kde od roku 1668 učili morálnu teológiu.
Kisban 329,
Na biskupských stolcoch Uhorska zasadli v tom čase vynikajúci pavlíni. Vymenujme aspoň otcov : Martin Borkovič, Ján Keri, Pavol Sečéni (Szecsenyi), Augustín Benkovič, ktorí pri plnení svojho vysokého pastierskeho úradu mysleli na milovaný rád a boli dôvodom radosti pre svojich spolubratov24 Poznámka 24. AP. Diel II. str.172-173.)
Kisban 341
Spomeňme tu ešte o.Imricha Thury, konvez v BAnfalva (zomrel 1710), významného exorcistu Michala Pongrácza profesora filozofie z Marianky (zomr.1697); o. Augustína Hnatoviča nar. Galjar, ktorý bol známy svojím svätým životom vo Vranove (zomr.1711) ; o. Ľudovíta Bariloviča – významného misionára a generála Rádu, ktorý bol známy svätým životom (zomr.1711); o. Pavol Malonyai, profesor teológie v Trnave, ktorý zastával rôzne úrady v reholi sa nakoniec stal uhorským provinciálom. Zomrel v Lefantovciach 1722. Nad všetkými však prečnieva osobnosť o. Pavla Szečényiho. Vstúpil do rádu 1622, filozofiu študoval vo Viedni, teológiu v Ríme, následne prednášal filozofiu v Marianke a od roku 1673 teológiu v novootvorenom štúdiu v Trnave. Tento učený muž sa zakrátko stal priorom v BAnfalva a následne členom Rady pavlínskeho rádu. Vtedy ho cisterciáni pozývali za člena do svojho rádu. Ponúkli mu hodnosť opáta v Szent Gotthard. On však bez mihnutia oka nepretržite zotrvával vo svojom ráde. „Nezmením ani vieru ani rád“- zvykol takto hovorievať. V dôsledku starostlivosti jeho strýka Juraja Szečenyho ostrihomského arcibiskupa, ho menovali v roku 1676 za biskupa Pécs. Pretože však diecéza Péc sa nachádzala pod Tureckou nadvládou tak arcibiskup, aby mu zaistil slušnú existenciu mu dal opáctvo v Szantgothard. V roku 1687 sa stal biskupom Veszprému a v roku 17036 arcibiskupom Kalocsy pričom však zanechal administráciu biskupstva Vesprem. .....
Kisban 347
A tak, keď v roku 1683 luteránsky žoldnieri Tököliho zbúrali veľký oltár, vybudovali nový 1694. Posvätil ho v tom istom roku biskup z Vesprém o. Pavol Sečeni „ku cti kráľovnej anjelov“. O. Imrich Esterházi, ktorý sa z pavlína stal primasom Uhorska vybudoval nový veľký oltár. Posvätil ho 17. januára 1737 Žigmund Bereni biskup z Pecs58 Poznámka 58. Orosz František : Diarium Ven Conv. Maria – Thallensis , T. II, str363, Rukopis Budapeštianskej univerzitnej knižnice; Benger dielo citované, str.294; Kummer Ladislav : Acta Thallensis tern, T.II., str.6.
KNIHA II.
Kisban 162,
Rýchlo a rozhodne vstupujúc do cirkevno-politickej arény, lojálny a spolupracujúci s dvorom sa ohromne zaslúžil v katolíckych veciach na vyslobodených územia spod tureckej nadvlády, zvlášť keď sa jednalo o znovu získanie cirkevných majetkov a o obrodenie katolíckeho života. O. Ján Kristolovec i o. Alfonz Skotnický35 Poznámka 35. niekoľkonásobne plnili diplomatickú misiu. nadviazal vážne a užitočné kontakty medzi rodinou Rákocich a poľským dvorom. O. Pavol Sečéni, ktorý sa z pavlína stal kaločským arcibiskupom, v roku 1696 vo Viedni pred cisárom Leopoldom I. „ohodnotil ako nezákonný a nebezpečný pre administráciu krajiny Uhorska plán vypracovaný komisiou zloženou z rakúskej šľachty a pôsobiacich pod vedením kardinála Leopolda Kolloniča, biskupa Györ. Pred podpísaním mieru v Szatmár viacnásobne poslal Františkovi Rakocimu II. list z poverenia od Leopolda I. a Jozefa I. Vtedajší páni ocenili Sečéniho za jeho právnické vedomosti. Preto počas mierových rokovaní medzi Leopoldom I. a národom (Karolyi - Bercsenyi) plnil úlohu sprostredkovateľa. Vyviedol národ z kritickej situácie. Žiaľ nedočkal sa mieru. Zomrel v Šoproni ešte v roku 171036. (Poznámka 36. Pochovali ho v Szopronbalfalva)
Kisban 249
(...) Gregor XI. v roku 1371 dovolil pavlínom pochovať cudzích vo svojich kostoloch, t.z. zakladateľov kláštorov, dobrodincov rádu a konfrátrov („mare magnum“). Od toho času nachádzame v ročníkoch mnohé spomienky o pochovaní laických zosnulých v kryptách pavlínskych kostolov vedľa zosnulých pavlínov. V krypte kláštora v Marianke je pochovaný palatín Mikuláš Salmo. V Kostole pavlínov sv. Heleny v Csaktornya bol uložený na večný odpočinok básnik a vodca Mikuláš Rýnsky 1664, v krypte kostola v Lepoglave pochovali : kapitána pechoty Lanovej – Jána Petchö Gersej (18.1.1672), Barboru rod.Gereczy , vdovu po Baltazárovi Szabókim (1678), cisársko-kráľovského pokladníka grófa Žigmunda Rattkay (1702); v pavlínskej krypte kostola v Marianke pochovali : Harmíncsados z Gajár , Štefana Kaločiho (1704), kráľovského pokladníka Štefana Hrabovského (1704), grófa Františka Sigrai (1733), Jakuba Schenna (1732), zase o. Pavla Sečeni pavlína menovaného za arcibiskupa Kaloče, pochovali v krypte kláštora v Sopronbanfalva, telo vojvodu Ladislava Donhoffa z Poznani bez hlavy, ktorý zahynul pod múrami Ostrihomu (1684) pochovali 7.3.1684 v kaplnke Donhoffow v Jasnohorskom Kostole.
Kisban 281,
V priebehu 18. storočia 1715 -1768 boli prijatí do spoločenstva konfrátrov nasledujúce osoby: cisár a kráľ Jozef I., uhorský prímas kard. August Kereszteli, palatín Pavol Esterházy, arcibiskup Kalocsi Pavol Sečéni, prepozit z Vagujheli Mikuláš Lippaj, referendar Anton Guariend, farár – opát z Varad Juraj Perekrith, barón Gabriel Gothal a jeho manželka, Marek Hruskovič, farár z Pandorf, Tobiáš Schmid, kancelár rodiny Lichenstejn, biskup záhrebský Štefan Delegovič, gróf Krištof Erdödy, šambelán, gróf Žigmund Ratkaj, gróf Štefan Thoročkaj, grófka Alžbeta Keglevič, pomocný biskup Ján Znika, Ladislav Patačič, Štefan Rosanič, Adam Philep, starosta z Trnavy – Ján Harasanyi .....
Kisban 296,
o. Jána Vanoviči bol titulárnym biskupom, o. Ján Keri bol ostrihomským kanonikom, prepozitom v Szentistvan, biskupom v Sirnium, Csanad (1678) a následne vo Vác (zm.1687); o. Augustín Benkovič biskupom Veľko varadínskym a prepozitom v Lelesz (1681); o. Pavol Sečéni (Szecseni) biskupom v Pecs a opátom Szentgotthard (1676) biskupom Veszprem (1687) a neskôr arcibiskupom v Kalocsi(1703)275 Poznámka 275. Pongracz dielo citované str. 300-321.) a v 18.storočí z kráľovskej milosti a dôvery Svätej Stolice niekoľkí vynikajúci pavlíni sa stali členmi uhorského grémia episkopátu a to otcovia: Imrich Esterházy, Ladislav Nadazdi, Augustín Török, Pavol Esterházy, Jozef Mayr a Karol Ordódy. Spomedzi nich najtrvalejšie zásluhy pre Cirkev mal o. Imrich Esterházy.
Kisban 314,
Tretieho dňa zhromaždení otcovia v obradnej sále oboznámili sa s právomocami generála ohľadne miesta pobytu, následne zvolili generálneho vikára (zástupcu generála). Tento krát voľba padla na Mateja Selegoviča. A on márne sa odvolával na slabé zdravie20 Poznámka 20. A.P. , T.II. str.11), úrad musel prijať. Prečítali mu povinnosti z Konštitúcií. Keď ich vzal na vedomie zložil prísahu. Následne zvolili radu Rádu (Definitorium). Členmi tak dôležitého grémia, čo sa týka Rádu, čiže Definitórium mohli byť obyčajne najtalentovanejší a vzorní rehoľníci. Tentoraz boli zvolení do Definitoria otcovia: Ladislav Jambrehovič, Imrich Nagy, Juraj Bebery, Pavol Sečéni - všetci profesori teológie. Keď im boli prečítané štatúty, ktoré obsahovali ich povinnosti, zložili prísahu a generál potvrdil ich úrad. Spomedzi seba zvolili za svojho sekretára (collega secretarius) o. Mateja Turkoviča.
(....)
Po vykonaní volieb predstavení rôznych provincií (provincialis) referovali správy zo zverených im provincií. Prednášali presné informácie o postupe rehoľníkov v duchovnom živote a o materiálnom stave domov. Sekretári provincie a delegáti (discreti) predstavili želania svojich provincií a prosby komunít. Ďalšiu časť dňa vypĺňali zvyčajne dišputy. V dišpute filozofičnej, na ktorej sa zúčastňovali profesori teológie, otcovia: Ladislav Jambrehovič, Pavol pokračovanie Kisban 315
Kisban 315
Kisban 314... Sečéni, a tiež Vojtech Turkovič, talentom vynikali predovšetkým ustupujúci generál o. Ján Keri (pater ordinis) a Ladislav Landor.
Kisban 342
syn protestantských rodičov, neobyčajne schopný a súčasne vzdelaný gróf o. Ján Kéri (1658 -1662) napísal 14 kníh; schopný a neobyčajne cnostný o. Ladislav Ladanyi (1662 -1667) rodom z Vesprém významný prior v Lefantovciach a v Marianke....
pokračovanie 343
Kisban 343
narodený v Gyor o. Pavol Sečéni (1662 -1667) bol neskôr biskupom v Pecs (1676) , Veszprem (1687), arcibiskupom Kaloči (1696), dostal titul grófa (1697)......
Kisban 345,
....) Na štúdia do Rímskeho kolégia vyrážali klerici väčšinou po ukončení filozofických štúdií. Z Olomouckého kolégia, ktoré viedli jezuiti, vyrazili do Ríma otcovia: o. Ján Orosz, o. Ján Bajkiič, o. Martin Borkovič, Vojtech Turkovič, Ján JAskay, Mikolaj Benger. Z viedenského kolégia otcovia: Ján Kebell, Ján Kéri, Pavol Sečéni. Z Wienerneustadt o. Augustín Benkovič; z trnavského kolégia otcovia: Peter Bolla, Ladislav LAdanyi, Adam Ordódy, František Róth, Jozef Kreglevich, Ján Toronyi, Euzébius POdhoranský, Imrich Póor. Z rehoľných inštitútov: z Lepoglavy- otcovia KAsper Mallesič, Ludovík Augustín Bolla, Andrej KOllenič, Štefan Demsič, Andrej Musár. Z Marianky o. Pavol Vukovič; z Lefantoviec otcovia: Imrich Felsöbüky Nagy , Aleksy Szabo; z Pápa otcovia: Jozef Szerdahelyi, Leopold Pollingery; Saroraljaujheli otcovia- Antonín Horhy, Hieronym Marton; Sajolád otcovia- Pavol Niczky, František Kemeny; z Pešti otcovia- Kristián Kuzani, Rafael Potyondi, Vincent Herič, Ján Nepomucen Sandrovič, Jakub Déli. Okrem nich z teologického inštitútu v Košiciach: o. Pavol Letenyei, Ladislav Bezerédy8 (Poznámka 8. por. AP Diel 1 až 9 PAssim)
Kisban 353
V roku 1673 otvoril v Trnave o. Kéri, prvé pavlínske domáce teologické štúdium. Za profesorov vymenoval najviac vzdelaných členov rádu v tom čase. Boli to Anton Bedič, Pavol Sečéni a Ladislav Jambrehovič. Inštitúcia fungovala až do zrušenia rádu. Kvôli moru v roku 1679 prerušili prednášky. V roku 1683 z dôvodu presunu Turkov ho preniesli do Lepoglavy, kde v roku 1686 ho premenovali na morálnu teológiu. V roku 1696, keď pominulo nebezpečenstvo, sa inštitút vrátil opäť do Trnavy a tu ako Theologia speculativa, počnúc rokom 1703 počas niekoľkých rokov bol nečinný. Kurz filozofie trval 2 roky, teológie 3 roky. Tým, ktorí zložili skúšky z predpísaného učiva mohol generál dávať titul doktora na Generálnej Kapitule, alebo na Provinciálnej Kapitule.