späť na stránku Z diela E.Kisbána
Vstup do FOTOGALÉRIE Mariánska Čeľaď
Autor informácií Emil Kisbán
História rádu pavlínov v Uhorsku
Mariánska čeľaď (maď. Mariacsalad)
Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová r.2010
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
KNIHA I
Kisban 190
Nie je známy ani zakladateľ ani rok založenia kláštora Najsvätejšej Panny Márie v Marianskej Čeľadi (Zalad – kraj Bars). Tento kláštor sa rozvinul, keď ho svojimi darmi podporili František Harasthy a Žigmund Levai. Na kláštor prepísali majetky v Beleg okres Verebelyi; Garammikol (Garammwolgie), Nagyloth (Ujlot), Mariánska Čeľaď (1512) už v tom čase tu bola hotová kláštorná budova a pekný kostol s dvoma vežami. V 1521 Ján Ludanyi Hech daroval kláštoru pustovňu Somogfaku v kraji Bars. Žigmund, kňaz z Ludani, vinice a domy; Mikuláš Bersneky vinohrad v Ludani, kráľ Ľudovít II. kráľovské príjmy z dediny Loth (1525)334. Poznámka 334.1512 :OLDO, 22305; spomínajú to : Gyongyozi, dielo citované cap. 30; Turoczi, FOL 174; Eggerer dielo citované str. 292; RUPP, dielo citované Diel I, str.132. Fundáciu potvrdil Ľudovít II. v roku 1517 OLKO , A.P. Chalad, fasc. 1, Nr. 18 a 19) Ladislav II. , ktorý hoci pre svoj Jagellovský pôvod prejavoval sympatie k pavlínom, a ako sme vyššie spomenuli odovzdal im benediktínske opáctvo na Vyšehrade, okrem toho usadil pavlínov v starom kláštore Najsvätejšej Panny Márie na hore vo Veľkom Varaždíne 1513 a vydal z vlastnej moci zodpovedajúce darovacie dokumenty335. Poznámka 335. Kürcz , dielo citované , kláštor Nr.55)
Kisban 213
Kvôli nepretržitým vojenským potýčkam a prechádzaniu tureckých vojsk, vyzerali niektoré územia Uhorska stále ako bojové pole. Následne nato sa zmenili na ruiny okrem spomínaných kláštorov ešte kláštory Vetahyda 1555, Kapolna po 1563, za čias vikára o. Mateja Hangoni (1567), Ungvár (1556), Satoraljaujheli (Nové mesto pod Šiatrom), Gyula (1556), Eger (1580)26 Poznámka 26. v roku 1549 bol priorom Peter Deesi. V roku 1584 figuruje medzi opustenými kláštormi A.P. Agnen fasc. 1 Nr.3,5. – fasc. 2, Nr.1,2. ) Varossalonag, Torna, Örmenyes (1600)27 Poznámka 27. A.P. Ormenyes, fasc. 1, Nr.2,3,9 a fasc. 8, Nr.3. kaplán kláštora Štefan (1460), Vavrinec (1498), Tomáš Piskothyi (1530), Vavrinec (1540), Blažek Szegedy (1540,1554,1558), Šimon (1559-1563), Michal (1565), Juraj (1569,1573), Štefan Trnavius (1576,1578)). Z Mariánskej Čeľadi utiekli rehoľníci do Szentyjános Elefant (1526), aby mali na očiach kláštorné majetky. Keď sa dozvedeli, že Matej Angyal svojvoľne obsadil vinicu Füss, darovanú Štefanom Hencelffi, vyšli s protestom proti nemu (1566). Ďalej sa snažili, aby Ferdinand I. prikázal veliteľovi zámku Leva, aby im vrátil dom a vinohrady v Ludani28 Poznámka 28. A.P. Chalad, fasc. 6, Nr.3, a fasc.8, Nr.2. OLKO)
Kisban 214
Je istou vecou aj keď neexistujú žiadne výrazne kronikárske zápisy, že viacero zo spomenutých tu kláštorov bolo zbúraných počas neprestajných bojov. Iné sa stali pustatinami, ako napr. kláštor v Felsoelefant (Lefantovce) počas niekoľkých rokov na konci 16. storočia. Kláštory v okolí Pécs na konci 17. storočia. Kláštory v blízkosti Sopron v polovici 17. storočia, Torna na začiatku 18.storočia, Varosszalonág, Mariánska Čeľaď (maď. Mariacsalád) a kláštory v Pilisz v polovici 18. storočia.
Kisban 219
Kláštor v Tokaj sa udržiaval do roku 1612. Vtedy ho naposledy úplne zbúrali. Bolo by možné vymenúvať celé litánie násilí. Napríklad kapitáni, grófa z Gyarmat a siedmych banských miest vyrabovali a spustošili kláštor v Mariánskej Čeľadi v kraji Zolyon. Zhabali liturgické nádoby a násilím zhabali aj kláštorné majetky 1550. Podobný osud stretol kláštory v Diozgyör a Örmenyes38.Poznámka 38. Eggerer dielo citované str.303). Takisto v Felnemeti blízko Egeru.
Kisban 240
Môžeme povedať, že v poslednom štvrťstoročí 16. storočia generáli a vikári dali do podnájmu všetky rehoľné majetky. Je to obdobie podnájomníctva rehoľných majetkov. O. Imrich vikár z Budyszentlorenc, dal do prenájmu na 4 roky majetky tohto kláštora v Kenderes (kraj Heves), Ecseg i Szolnok Františkovi Alberty Ghymes a Štefanovi Ballaj v roku 1569. A neskôr v rokoch 1575 ,1582, 1593, generáli rádu, o.Peter VIII. a Štefan Ternavius odovzdali majetky do podnájmu Jurajovi Besseniej; to isté urobil generál o. Šimon Bratulič. Vikár Nového mesta pod Šiatrom (maď.Szatoraljaujheli) a Sajolád o. Imrich Bellaviaj dal do prenájmu v roku 1570 za 3200 Fl na 7 rokov majetky v Sajolád Matejovi Becso z Csolto114. Poznámka 114. A.P. Budaszentlorenc, (Kenderes)fasc.1, Nr.31, 36,37,39.-A.P. Diosgyor, I. , 16.OLKO) okrem toho dva mlyny v Diosgyor Františkovi TÖrök z Enying; majetky kláštorov v Marianosztra, Vyšehradu a Mariánskej Čeľadi Šimonovi a Imrichovi Forgáčovi z Gymes. Okrem toho im pavlíni odovzdali do životného prenájmu za 225 Fl ročne 4 mlyny Csaba s priľahlými majetkami, vinohrad v Szenthyorgyohegyfog, dom v Miškolci, mlyny v Diosgyor115. Poznámka 115. A.P. Diosgyör I., 18. OLKO.-1570 : Arendatoriae, fasc.1, Nr.1 a 2.-1580 :Arendatoriae, fasc.1, Nr.4.)
KNIHA II
Kisban 27
Prior Jozef Jeresztes získal pre kláštor tzv. chorvatový obchod, ktorý zbavil dlhov74. Poznámka 74. Streska takisto str. 645 ) Provinciál o. Kasper Gindl predal v roku 1781 štátnej pokladnici za 500 Fl. dom, ktorý bol na ťarchu rádu v Šarošpataku. Tento dom zmenili na farskú budovu75. Poznámka 75. A.P. Saroraljaujheli , f.6, Nr.8 a 10 OLKO (Národný archív)) Hospodársku situáciu domu si všimla 22.9.1782 Kapitula zídená v Mariánskej Čeľadi. Súhlasila s predajom domu v Eperies spolu s priľahlým majetkom a sumu získanú týmto spôsobom odporučila pripojiť ku kapitálu kláštora v Nové mesto pod šiatrom (Szatoraljaujheli)76. Poznámka 76. Streska, dielo citované str.44 , 165,166, 212, 243, 365,403,489,523,537, 617, 849.)
Kisban 72
Rozvíjajúce sa kláštory. V nasledujúcom roku pavlíni po usadení sa vo Veľkom Varaždíne zapustili ešte korene aj Dyosgyör v roku 1737. Začali sa rozvíjať kláštory v Novom meste pod šiatrom (Sarorajlaujheli 1738) a v Sajólád 1737. Na konci storočia ten posledný patril k najbohatším kláštorom v ráde. Súčasne rozkvitali pavlínske strediská misionárskej činnosti: Vranov (maď.Varano) 1738, Trebišov 1739, Kežmarok 1755, Torda 1755, rezidencia v Nezsider 1781, kláštor Mariánska Čeľaď 1748 (Mariacsalad), rezidencia v Ríme.
Kisban 73
(...) na konci storočia sa naďalej dvíha hospodársky stav rádu a ešte istý čas narastá záujem laikov o veci pavlínov. Sedmohradský pokladník Bornemisza obnovil kostol v Torda za peniaze z pokladnice a vyrátal každý rok pavlínom v Torda 30 Fl. na udržiavanie budov223 Poznámka 223. 1755 , Streska dielo citované str.436). V Nezsider zase v západnej časti kraja generál rádu o. Karol Ordódy posvätil nový kostolný zvon v roku 1781. V tom čase dokončili budovu kostola v Mariánskej Čeľadi224. Poznámka 224. Generál rádu Karol Ordódy 9.2. 1781 ho posvätil spolu so zvonmi) Kláštorné majetky sa zväčšili už v roku 1712 vďaka štedrosti biskupa z Čanád (maď. Csanad) o. Ladislava Nadazdi, o vynikajúci vinohrad nazývaný Nyulaszo, na úbočí hory s vinohradmi v Mád225. Poznámka 225. A.P. Csalad fasc.8, Nr. 2. OLKO.) V roku 1749 začali pavlíni budovať kláštor z príjmov majetku v Belleg za peniaze Magdalény Balogh....Kisban 74
Kisban 74
...ale roboty sa posúvali pomaly226. Poznámka 226. Streska dielo citované str.366) Až v roku 1773 bola budova obývateľná pre väčší počet rehoľníkov. Po niekoľkých rokoch úplne zakončili jeho stavbu. Na prízemí bola jedáleň, kuchyňa a niekoľko izieb, na poschodí 8 pekne zariadených izieb. Dvojvežový kostol zdobila pekná kolonáda, jeho poklad je tiež dobre zabezpečený- sväté nádoby veľkej umeleckej hodnoty. Kláštor vlastnil hospodárske budovy. V Gyekenies a Garammikola vlastnil kamenné hostince. Tie tiež patrili kláštorom v Mariánskej Čeľadi227. Poznámka 227 Streska dielo citované str.731)
Kisban 78
Dom v Mocsary. Administrátor otec Alexi Kádas, prišiel z Diosgyör po rok a pol dlhej činnosti, počas ktorej táto rezidencia dostala viaceré dary230, Poznámka 230 vdova po Adnrejovi Ruskoczym, Anny Sandrovics dala svoju vinicu v Gereni a 300 florenov. ale súčasne utrpela aj veľké straty231 Poznámka 231 zhorel dom v Kisvarde a spolu s ním 18 chalúp v dedine. Alexa Kádasa preložili do kláštora vo Vranove (maď.Varano). Jeho nástupca, o. Filip Damián, riadil dom do 14.10.1782, keď následne pre vysoký vek odišiel na odpočinok do Mariánskej Čeľadi. Vtedy opäť o.Alex Kadas sa stal administrátorom rezidencie. Viedol dom až do zrušenia rádu232. Poznámka 232. por. Libermemoriabilium v. residentieae Mocsariensis Seni Corporis Christi ....O.S.P.P.E. scrivi soepta tempore primi administratoris R. Patris . Gabrielis Konč a 20 –ma Augusti. Ingressus sui Anno 1767. Oddelenie rukopisov univerzitnej knižnice AB.188)
Kisban 178
Na volebnej Kapitule Uhorskej provincie 29.mája 1785 v Mariánskej Čeľadi bolo schválené nariadenie ohľadne veci, ktorá sa ťahala už oddávna. Išlo o nosenie brady a rehoľného odevu. Na konci 17 storočia boli takí medzi Rakúšanmi a Chorvátmi.....Kisban 179
Kisban 179
....ktorí chceli mať dišpenz od povinnosti nosenia pustovníckej brady. Proti nim na sedení Rady rádu v roku 1696 rozhodli, že nosenie brady je povinné. Kto sa bráni tejto povinnosti stráca právo hlasu na Kapitule80. Poznámka 80. A.P. Diel IV. str.30) (...) Majúc takéto skúsenosti, volebná kapitula v Mariánskej Čeľadi z 29.5.1785 rozhodne prikázala nosiť bradu a zachovať jednotný oblek. Protestovali proti tomu tí, ktorí vonkajším vzhľadom sa líšili od rehoľných obyčajov83. Poznámka 83.“ OMNES gesten habitum ex panne albo qui atcavillas pedum descendat, cum manicis, et kollari lanco...juxta praescriptum statutorum omnes sui religiosi barbas portent capillatium longius non permittant , set tonsuram adhibeant taliter , ut coman pro more sacri Ordinis appareant ap eosque qui secus agree praesumpserint , gravius etiam puniant ...“ Čo sa týka vecí rozoberaných v tejto kapitole , por. Liber Cui Inscribuntur omnes articuli capitulorum generalium et provincialium nec non ordinationes edmonita pro conventu ex visitationibus , relicta item , conventus postulata cum responsis capituli provincialis, numerus fratrum conventualium et ovitus. Tempore fratris Martini Felicis Mierčinski ordinis S.P.I. E..... prioris – Anno D. 1658. FOL. LAT. NO 7710 Archív. CRACOV TOMUS III. ; Litterarum pastoralium generalium net non intimatorialium capitulorum tam generalium quam Provincialium ac postulatorum quorumvis Aliorum ad observantiam Regularem Pertinentium. Anno Dni 1763 in choatus. FOL.LAT. NO 7011.Arch. Cracov. TOMUS III articulorum ordinationum ac aliorum observantiam regularem conditorum tam generalium quam Provincialium ab anno Dni 1760. FOL. LAT. 7012.Arch. Cracov. )
Kisban 203
V Skalici pavlíni zväčšili knižnicu, prevzatú po jezuitoch v 1773, patriacej im až do svojho zrušenia o 149 diel, Išlo prevažne o diela teologického a asketického charakteru(23), diela z histórie rádu (13), lexikóny (6), kazateľské diela (4), cirkevné právo (5), politické (4), poéziu (9) atď.
V Mariánskej Čeľadi 1184 kníh ohodnotili na 398.30 Fl.
Kisban 232
Odpusty slávené na patronálne sviatky kláštorov a kostolov patrili k významnejším udalostiam v katolíckom živote Uhorska. O budení a pestovaní náboženského života výrazne svedčia odpustové púte na také miesta ako: BudaszentLorinc, Marianka, Šaštín, Mariánska Čelaď; v Chorvátsku: Remete, Körös, Lepoglava, Svetice, Stridó; na Istrii: sv. Peter u Šumi; v Rakúsku: Mária – Trost, Viedeň- Hernále; v Nemecku: Tchan; v Poľsku: Čenstochová, Lešňov, Krakov a na Siezsku: Glogówek.
Kisban 233
Všetky odpustové miesta, okrem BudaszentLorinc, kde sa nachádzali relikvie sv. Pavla pustovníka, mali mariánsky charakter. Odpustové miesta, kde bola prechovávaná milostivá socha alebo obraz Matky Božej boli vždy obklopené zvláštnou úctou. Ceremónie sa týkali predovšetkým úcty k Matke Božej. Preto v prvom rade pavlínom treba poďakovať za to, že sa táto úcta rozširovala na všetky spoločenské vrstvy a cez úctu Matke Božej patrónky Uhorska nadobudla národný charakter. Už na konci kresťanského stredoveku sa v uhorskej literatúre stretávame s myšlienkou, ktorá spájala úctu Matky Božej s národnou hrdosťou. Táto myšlienka sa stávala skutočnosťou v praktizovaní viery na odpustových miestach. V Uhorsku sa táto myšlienka šírila na západe krajiny v okolí Marianky a SoproBanfalva, na severe v Marianosztra, Šaštíne a Mariánskej Čeľadi, na východe v Trebišove a vo Vranove, ďalej v srdci krajiny v samotnej Pešti, na juhu v Pécs a v blízkosti Szentkut. V Chorvátsku hlavne v Lepoglave, Körös, Remete; na Istrii vo sv. Petre v Lese (chor. Petar u Šumi). Úcta Matky Božej ako patrónky národa sa prejavovala v Nemecku v Langnau, v Rakúsku: Wienerneustadt a Maria-trost. V Sliezsku: Glogowek, v Poľsku v Čenstochovej. A tak ako milostivý obraz Matky Božej Čenstochovskej obránili pred veľkými útokmi nepriateľov, a keď bolo nutné tak ho starostlivo skrývali, podobne s veľkou starostlivosťou uložili na bezpečnom mieste obrazy Matky Božej respk. sochy z kostolov v Marianke (Mariavölgy), obraz plačúcej Matky Božej vo Vranove81, Poznámka 81 Benger str.405, z Pecs, Šaštína, Trebišova.( ...)
Kisban 506
Pavlíni sa držali zatiaľ zavedených zmien nariadených novým systémom. Známa je skutočnosť, keď 4.2.1784 provinciál o.KAsper Gindl dal na známosť vyššie uvedené nariadenie cisára, potom neskôr 29.5. na provinciálnej Kapitule konanej v Mariánskej Čeľadi ho zase zvolili provinciálom30. Poznámka 30. Csaszar Elemer: Apolosrend feloszlatasa (zrušenie rádu pavlínov) „Szazdok“ 1901) A teda voliči dali dôkaz neochvejnej dôvery provinciálovi zvoleného podľa starého systému. Je teda isté, že sami rehoľníci nepoužili právo ...
Kisban 514
Pod vedením župana Jozefa Ürmenyi a administrátora Kamery Žigmunda Lovasza sa objavili v šiestich pavlínskych kláštoroch, nachádzajúcich sa v nitrianskom kraji, kam patrili územia Bratislava (Possoni) a Bars, nasledovní komisári: Mariánska Čeľaď (maď. Mariacsalad -územie Bars) zástupca župana Wolfgang Simonyi a solný úradník z Verveli , Anton Haagen; v Šaštíne (územie Nitra) zástupca župana Jozef Bačkady (Bacskady) a tridsiatnik Ján MOga; v Skalici nitriansky sudca odvolávacieho súdu František Očkaj (maď.Ocskay) a tridsiatnik Karol Felldtinger; v Lefantoviciach sudca odvolávajúceho súdu z Nitry Štefan Selliej a solný úradník Serede (maď.Szered) Juraj Rajčani (RAjcsani); v Marianke a jej podriadenom kláštore v Trnave na území Bratislavy (Possoni) , consiliarius Žigmund Horvát a šľachtic Žigmund Vettstein
Kisban 518
Vynecháme detaily a únavné zostavenie čísel a obmedzíme sa len na dôležitejšie. Tabuľka na základe inventára poukazuje čistý majetok zrušeného rádu a ročný príjem jednotlivých kláštorov môže presvedčiť o pravdivosti našich tvrdení62. (Poznámka 62. Výkaz bol vyhotovený na základe inventárov zostavených z príležitosti zrušenia rádu, ktorý sa súčasne nachádza v Krajskom archíve E.2-12. a takisto v diele Rukopisov Univerzitnej knižnice v Budapešti. Rukopis I.13 a okrem toho na základe umiestnených správach Elemera CSaszára (ČAsára) tabuliek zobrazujúci majetkový stav rádu. Sumu treba rátať v 60 grajciarových Florenoch. Spomenuté grajciare vzhľadom na malý význam som nebral do úvahy. )
Kežmarok 101.779.33 Rýnskych Florenov
Pápa 334.232.59 Rýnskych Florenov
CSaktornya 130.621.12 RF
Šaštín 238.141.28 RF
Skalica 61.251.48 RF
Mariacsalad 148.732.20 RF
Pešť 895.288.43 RF
Marianka 305.399.47 RF
Szatmarnemeti 3.216.18 RF
Mocsar 23.973.21 RF
Szekesfehervár 108.874.37 RF
Akcsa 243.154.54 RF
Torna 144.612.24 RF
Pécs 299.547.27 RF
BAnfalva 102.871.12 RF
Neszider 50.639.20 RF
Nagyárad 181.566.55 RF
Lefantovce 223.073.04 RF
Trebišov 94.261.30 RF
Vranov 84.180.01 RF
Satorljaujheli 223.175.39 RF
Marianosztra 210.344.41 RF
Fölsögyor 82.799.37 Rf
Sajolád 284.043.50 RF
Kisban 530
Rok 1930. Príjmy na udržanie a zabezpečenie novicov a bohoslovcov študujúcich v Pecs, v kláštore vybudovanom na parcele darovanej Kaločským arcibiskupom grófom Júliusom Zichy. Bez jeho veľkorysého plánu a úsilia pavlínskeho rádu, by sa v dnešných ťažkých hospodárskych podmienkach, nedokázali udržať v Maďarsku. Naozaj je pre rád prozreteľným mužom, ktorý chce udržať rád na ceste rozvoja tým, že mu chce znovu získať bývalý kláštor v Mariánskej Čeľadi a majetky patriace k nemu a získať dedičstvo po Maximiliánovi Šmidovi (maď.Schmidte).