Embedded Files
Latinský názov : ORDO SANCTI PAULI PRIMI EREMITAE (OSPPE)
slovenský preklad: RÁD SVÄTÉHO PAVLA PRVÉHO PUSTOVNÍKA;
Zjednodušene nazývaní pavlíni (od slova "Pavol"- podľa slovenských jazykovedcov), stretávame sa aj s chybným označením paulíni,paulini - pozor úplne nesprávne pomenovanie je pauláni.
ZDROJ INFORMÁCIÍ
1.Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska,
Vydavateľstvo ©LÚČ, vydavateľské družstvo Bratislava 2000
©Dr. Július Paštéka spolu s autorským kolektívom,2000
Preface
©Kardinál Chrizostom Korec, 2000
2. Pútnický farský Kostol Narodenia Panny Márie a kláštor pavlínov
vo Vranove nad Topľou
autor: Leander Tadeus Pietras OSPPE
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Barilovič Ľudovít, OSPPE ( ? - 19.12.1712)
misionár a kazateľ , generálny predstavený 1690-95,druhýkrát 1709
Bližšie životopisné údaje tohto významného člena rehole pavlínov nie sú známe. Teológiu vyštudoval v Prahe, ako misionár pôsobil na rodnom Slovensku. Pre neohrozenosť a úspešnosť v misijnej činnosti pápež Inocent XI. (1678 -1689 ) ho v roku 1678, v čase tureckých výpadov ustanovil za apoštolského prefekta misií na Slovensku. V rokoch 1690-1695 ho prvýkrát zvolili za generálneho predstaveného pavlínov, znovu bol zvolený v máji v roku 1709. V revolučných rokoch rákociovského povstania utrpel aj ťažké fyzické zranenia; Útočište nachádzal v kláštoroch v Marianke, Stupave, Bratislave. Zachraňoval nielen chrámové cennosti, ale aj archív a písomnosti rehole. Sám bol literárne činný, vzácne boli najmä jeho kázne, ktoré boli vytlačené až po jeho smrti. čítaj viac o ...
(Bratislava 1830).
Lit.: ERCÉ: Slovenská krv. Bratislava 1942, s27-28 (Július Pašteka)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Benkovič (Benkovich) Augustín, OSPPE (1632 Výčapy – Opatovce, okr. Nitra – 28.10.1702 asi Veľký Varadín, Rumunsko)
biskup, rekatolizačný činiteľ, generálny predstavený rádu pavlínov 1676
Náhrobná tabuľa Augustína Benkoviča Erb dediny Výčapy- Opatovce a značka (rodisko A. Benkoviča)
spolu s Jurajom Čepelénim
v Satoraljaujheli (Maďarsko)
Do rehole sv. Pavla prvopustovníka vstúpil pravdepodobne v r.1652. Študoval na rehoľných školách a v Ríme. Od roku 1658 pôsobil najmä na Slovensku ako horlivý rekatolizátor. V roku 1676 sa stal generálnym predstaveným rehole pavlínov v Uhorsku. V roku 1682 sa stal veľkovaradínskym biskupom – Rumunsko. Tam však začal pôsobiť až po potlačení Tökölyho stavovského povstania. Istý čas bol aj generálnym vikárom v Jagerskej diecéze. Zaslúžil sa o úniu gréckokatolíckej cirkvi s Rímom. čítaj viac o...
Lit.: Slovenský biografický slovník I. Martin 1986, s218-219 (Vladimír Gregor)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Čepeleni (Csepelleny) Juraj, OSPPE ( 1626 – 24.05.1674 Szöke, Maďarsko)
mučeník
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Kolenič (Kolenicz) Ondrej, OSPPE ( ? – 22.08.1734)
autor kázní
Kňaz rehole pavlínov. V roku 1878 bol predstavený domu v Krakove. Napísal dielo z histórie svojej rehole pod názvom: Succincitae historicae notitiae sacry ac candidi ordinis s.Pauli primi eremitae ex analibus Ordinibus erutae ( Krátke historické oboznámenie sa s posvätnou a vznešenou rehoľou sv. Pavla prvého pustovníka, vybrané z rehoľných análov, Krakov 1866) .
Lit.: ERCE : Slovenská krv. Bratislava 1942, s.231 čítaj viac (Vladimír Gregor)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Knieža (Kneža) Knéža, Knézsa, Tiburtius, OSPPE
( 22.10.1809 Oravský Podzámok,okr.Dolný Kubín - ?) spisovateľ
Kéri (Kéry – Ipoli) Ján, OSPPE ( ? – 03.03.1685 Bratislava, poch. v Marianke, okr. Malacky)
biskup, náboženský filozof a spisovateľ
Dátum a miesto narodenia nie je známy. Do rehole pavlínov vstúpil ako mladík. Stredoškolské vzdelanie získal v Lepoglave a teológiu študoval v Ríme na nemecko-uhorskom kolégiu. Od roku 1664 vyučoval filozofiu v rehoľnom kláštore v Lepoglave a teológiu v Trnave. V rokoch 1669 -1675 bol generálnym predstavený pavlínom v Uhorsku. V roku 1676 ho vymenovali za titulárneho sriemskeho biskupa, svätoštefanského prepošta a hlavného kanonika Ostrihomskej kapituly. Od 1678 pôsobil vo funkcii čanádskeho biskupa a od 1981 vo funkcii vacovského biskupa (prvého po 143rokoch). Vo svojej literárnej činnosti sa zaoberal filozofickými a teologickými otázkami a je autorom kázní a rečí, ktorých časť zostala v rukopise: Rex thaumaturgus, sive s.Ladislavus Rex Hungarie ...(kráľ divotvorca alebo sv. Ladislav, kráľ Uhorska, ...Viedeň 1654); Oratio fvnebris...Nicolaj ...Zrinio ...(pohrebná reč ...na Mikuláša Zrýnskeho, Trnava 1664); Lugubris Panegyricus In solennibus Exequiis...Ladislai Keglevich (slávnostný prejav pri pohreb .Ladislava Kegleviča...,Trnava 1665);Virtus profata sv.perstes ...dni Georgii Erdeodi ...Elogio fvnebri ...(pohrebná smútočná reč o zásluhách pochovaného Juraja Erdödyho,...Trnava 1669); Piis Maniius ...D. Evae Susannae Erdödy...Adornata laudatio (zbožný chválospev do rúk Eve Zuzane Erdédyovej...Trnava 1669); Regentis Imago sive Oracio Habita in Celeberrimo Conventu Tallensis Ordinis s. Pauli Primi Eremitae ...(Prejav pri konvente generálnej kongregácie Rádu sv. Pavla prvého pustovníka. .Trnava 1669); Martis turcici Ferocia ...(Zúrivosť tureckej vojny...boj proti turkom...1663 -1664 za Leopolda I., Bratislava 1672); Universae philosophiae Scolascicae Tomus I.,II.,III.( všeobecná scholstická filozofia, Bratislava 1673);Theatrum Sapientiae...(Pôsobisko filozofie...Bratislava 1674); Oracio funebris ...Nicolaj ...Zrynio prosecutus est (prejav na 10.výročie pohrebu Mikuláša zrýnskeho, Trnava 1674); Lugubris panegyricus ... dni Petri Keglevich ...(Prejav na 10. výročie smrti Petra Kegleviča.. Trnava 1675); Decreta sacrae sedis apostolica kuotannis a regularibus temporibus certis legenda...(každoročné pravidelné rozhodnutia Svätej Stolice...zhromaždené, uverejnené zo Zbierok a nariadení..., Viedeň 1674);Aristoteles Magnus Orbis philophus, oratorio charactere descriptus ...(Veľký Aristoteles svetový filozof , opis jeho rečníctva ...Bratislava 1675); Praelati Eruditio S.Spiritu de Coelis effuzuss...(Na nebi rozšírená vysoká učenosť Svätého ducha ...Bratislava 1675); Principis dni Georgi Szelepcheni , archi – episkopi strigoniensis Vita ...., Opera & Virtutes ...(Život, dielo a činy ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčeniho....Bratislava 1676); Virtus post fata superstes...Georgi Comitis Erdödy (Spomienko na 10.výročie Juraja Erdodyho...,Trnava 1679);Piis Manibus Dominae Evae Susannae Erdody...(sústrastrný prejav Eve Zuzane Erdedyovej pri 10. výročí smrti jej manžela...Trnava 1679);Panegyres et orationes 1-8 (Chválospevy a prejavy, jeden 1685) viac o
Lit.: Slovenský biografický slovník III. Martin 1989, s.71; szinnyei, J.: magyar írók élete és munkáy 6. Budapešť 1899, s.108-110.; Kollányi, F.: Esztergomi Kanonokok 1100-1900. Ostrihom 1900, s.290-291.
(Vojtech Strelka)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nie je známy ani čas a miesto jeho narodenia ani čas a miesto jeho smrti. Bol príslušníkom rehole pavlínov. Dosiahol doktorát teológie. Zachovalo sa jedno jeho dielo vydané tlačou pod názvom : Novum sidus Hungariae sive sancitisima Dei, et dolorum Mater Maria in S. statua Sassinenzi infinesaeculorum ...( Nová ozdoba Uhorska, ba skôr najsvätejšieho Boha a bolestnej Matky Márie a svätej soche Šaštínskej na oslavu konca storočia, Trnava 1746) čítaj viac
Lit.: Rizner Ľ. V. : Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca roku 1900. II. Martin 1931, s246-247.
(Ľubomír V.Prikryl)
Pochádzal z Bytče. Rozhodol sa svoj život zasvätiť Bohu v reholi pavlínov. Rehoľné sľuby zložil v Lefantovciach (1643). Po skončení teologických štúdií prijal kňazskú vysviacku. Bol vrúcny mariánsky ctiteľ. Zastával post magistra novicov a zástupcu priora Kláštora Panny Márie v Mariánke. Pred tým plnil túto úlohu aj v kláštore v Lefantovciach. Na podnet pápeža Klementa X. (ktorý sa horlivo usiloval o rekatolizáciu Európy) ho vymenovali spolu s ďalšími príslušníkmi rehole za apoštolských misionárov (1672). Konkrétne jeho ustanovili za misijného farára v maďarskom mestečku Füzér. Jeho pastoračná činnosť bola preniknutá veľkou horlivosťou, ale aj neúnavnou láskou. Dňa 26.3.1674 ho protestanti odvliekli a podrobili dlhotrvajúcemu mučeniu ( 60 dní ho väznili a neľudsky s ním zaobchádzali). Jeho príklad, tak zapôsobil na jeho mučiteľov, že dvaja z nich neskôr konvertovali na katolícku vieru. Na sviatok Božieho Tela 24.05.1674 bol sťatý v obci Szöke, neďaleko Jágra. Zomrel s prosbou za svojich katov ako sv. Štefan: „Pane nezapočítaj im tento hriech“. Telesné pozostatky uložil katolícky kňaz Ján Nagy do kostola vo farnosti Farnos. Neskoršie ich previezli do kláštorného kostola pavlínov v Novom meste pod Šiatrom so súhlasom Jágerského biskupa Juraja Fenešiho, ktorý sa na prenesení sám zúčastnil 11.05.1689.Uložili ho do chrámu svätého Egýdia do novej krypty kaplnky, ktorú dal vybudovať František Rákoci, kde dodnes spočíva. Niekoľko rokov po jeho smrti sa začalo úradné skúmanie jeho života a smrti. Úradný proces zistil oprávnenosť úcty vzorného rehoľníka – mučeníka. Maďarské diecézy si ho uctievajú v liturgii ako Božieho služobníka medzi svätcami, ktorí nemajú vlastní sviatok každoročne 13.novembra.....čítaj viac ...
Lit.: Hevenési,P. : Ungarycae Sanctitatis Indicia , Sive Previs qvinqvaqvinta qvinqve Sanctorum, beatorum, ac Venerabilium Memoria Iconibus expressa. Trnava 1737, s103-104; Judák V.: Priatelia boží. Slovenské martyrológium. Bratislava 1995, s77-85; Vita et mors venerabilis patris Georgy Csepelleny. Trnava 1765. Viliam Judák
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ďuriš Fortunát, OSPPE( 1735 Zemplín, vých.Slovensko – 1802 ?)
Ďuriš Fortunát, OSPPE( 1735 Zemplín, vých.Slovensko – 1802 ?)
literárny pracovník
Presné biografické údaje o tomto členovi rehole pavlínov sa nezachovali. Je autorom diela Dissertatio de slavo – Bohemica S. Codicis versione (Vedecká rozprava o českom preklade sv.Kódexu- Praha 1777), ďalej práce : Bibliotheca slavica (Slovenská bibliotéka, Budín 1795). Z druhého diela vyšiel tlačou iba prvý zvärzok. Ostatné zostali iba v rukopisoch. V rukopise zostalo viacero iných jeho prác. Od roku 1777 do roku Vieme, že od roku 1777 do roku 1780 pracovali spolu s Čechom Prochádzkom na katolíckom preklade Biblie do češtiny tzv. svätováclavský preklad. V obidvoch vytlačených dielach prejavil svoju vrúcnu lásku k slovenskému národu. (Šafárik, Geschichte der slavischen Sprache und Literatur, s.326)
Lit.&: ERCÉ: Slovenská krv. Bratislava 1942, s102. čítaj viac (Vladimír Gregor)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ďuriš (maď. Gyuriss) Ignác Kajetán, OSPPE (1745 Stupava, okr. Malacky – 5.03.1824 Plavecký Štvrtok, okr.Malacky)
literát, kazateľ, misionár
Po gymnaziálnych štúdiách vstúpil do pavlínskej rehole v Mariánke, kde dostal rehoľné meno Kajetán. Po teologických štúdiách 1769 ho vysvätili za kňaza. Istý čas pôsobil ako slovenský kazateľ v Mariánke. V rokoch 1780 – 1781 bol v pavlínskom kláštore vo Vranove nad Topľou. Od roku 1782 znovu v Mariánke ako administrátor farnosti. Od roku 1784 až do zrušenia rehole Františkom Jozefom II. zastával úrad tajomníka provincie. Keď v roku 1787 kardinál Jozef Baťán erigival v Plaveckom Štvrtku farnosť (pred tým filiálka Malaciek) urobil ho prvým administrátorom potom aj tamojším farárom, kde pôsobil až do svojej smrti. Jeho spísané slovenské kázne na vyše 330 strán majú latinský titul: Primitiae Muneris Apostolici sive sermones varii de Festis Domini et Sanctorum koncinnaty et at populum dicty per novissimum Verbi dei praeconem Pater. Cajetanum Gyuriss Ordinis S.Pauli primi Erem. Monachum et concionatorem festivalem M. Dcc. LXXII (kázne nedeľné a sviatočné povedané ľudu ....1772). Napísal ich bernolákovčine. Obsahujú kázne z miest: Mariánky, z Vranova nad Topľou, Stupavy, Záhorskej Bystrice, Osuského, Trnavy, Lefantoviec. Čo dokazuje, že ako misionár pôsobil na viacerých miestach Slovenska. čítaj viac
Lit.: nemethy L.: Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigonensis. Ostrihom 1894 , s605; Podraský H. : = Radváni H.: Kázne I. Kajetána Ďuriša spred 205 rokov. Katolícke noviny, r.92 1977, č.19
(Hadrián Radváni)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dvorák Julián , OSPPE (ok.1753 Hlohovec – 08.06.1826 Trnava)
Dvorák Julián , OSPPE (ok.1753 Hlohovec – 08.06.1826 Trnava)
náboženský spisovateľ a prekladateľ
Po štúdiách na Trnavskej univerzite vstúpil do rádu sv. Pavla, prvopustovníka v Mariánke. Pôsobil v rôznych pavlínskych kláštoroch vo Veľkých Lovciach, v Trnave, Trebišove, Mariánke. Po rozpustení rehole Jozefom II. pôsobil od 1.9.1787 ako kaplán vo Veľkých Lovciach, od 25.08.1797 ako kazateľ a profesor gymnázia v Trnave. V roku 1807 odišiel do dôchodku Trnavy. Vydal: Totale compendium Doctrinae Fidei orthodoxae. A. Juliáno Dvorák, reg.Gymnasii Trnaviensys exhortatore concinnatum (Celkový súhrn pravej náuky viery..., Trnava 1796, s47-exhortacie na Trnavskom gymnáziu; Carmen Amplissimis Honoribus Celsissimi Principis Alexandry de Rrudna at Divek – Ujfalu, Archi episcopi Stryg.,Primatis HUng. etc., etc.dum solemni cum pompa Strigoni inauguraretur XVII.Cal. Junii Anno MDCCCXX dicatum. Cecinit Julianus Dvorak, Archi Dioecesis Strigoniens. Presbyter Vates , ubi placidis Tyrnava fertur aquis (Pozdrav arcibiskupovi Alexandrovi Rudnaymi po príchode do Ostrihomu, Trnava 1820 ). Vydal preklad: Úzka Cesta, Pobožnosť Života to gest: Spasitedlné nekteré prostriedky podla kterých gedenkaždý w teg isteg Ceste a živote bezpečne pokračowat môže, z dlhú Prácú zebrané a k Obecnému Užíwaniu na Swetlo widané od Wekl.P.P. Draweczky Frantisska z Drawecu, Opáta S.Michala arch. w Ostrove v bl.P.M. pri Budíňe. Arci – Cirkve Ostrihomskég Kustossa a Kanowníka, Bozkého Umeňia Učiteľa. Nagprw syce z latinského na uherský a ňemecký wčil ale z wlastním predgmenovaného Pána Nákladom y na slowesnký gazyk. Preložené skrze Dvorák Juliána z Rádu sv. Pavla prwnjho pustewnjka knieze, a král. Sskol Trwsk.duchowního Rečníka. (Trnava 1797).
Lit.: Kotvan I.: Bibliografia bernolákovcov. Martin 1957,s81. (Hadríán Radván
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Jankovič Gerhard, OSPPE (18. storočie)
Jankovič Gerhard, OSPPE (18. storočie)
pedagóg
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Kupinič(Kupinich) MAtúš, OSPPE (1.polovica 17.storočia)
teológ
Pochádzal z Rače. Bol členom rehole pavlínov. Študoval na pražskej univerzite a dosiahol titul doktor teológie a filozofie. Po kňazskej vysviacke bol istý čas prefektom štúdií v Trnave , neskôr priorom a nakoniec uhorským provinciálom. Kronikár Orosz v diele Synopsis annalium (Krátky prehľad letopisov o ňom píše, že poznal iba dve cesty: do chóru a ku knihám.) viac o ....
Lit.: ERCÉ : Slovenská krv Bratislava 1942, s.273
(Vladimír Gregor)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Máčaj (Macsay, Maczay, Máčai ) Alexander, OSPPE (1660 – 31.1.1722 Marianka),
kazateľ, apologéta
Teológiu študoval pravdepodobne v Trnave. Ako slovenský kazateľ pôsobil v kláštore v Mariánke, v rokoch 1698-1712 zastával funkciu predstaveného kláštora. Vydal knižku: Škola Duchovní(1693). Bol nedeľným kazateľom a zostavil zbierku kázní Panes primitiarum Aneb Chleby prvotín lačnegícim Slova Božího Dušem predložené (Trnava 1718), ktorú napísal po slovensky. Sám sa vyjadril, že ju napísal vo vlastnej „Slovenskej reči“. Po česky napísané knihy kázní totiž neboli medzi Slovákmi obľúbené. V tomto úvode verejne predstavil aj svoje slovenské národné povedomie. Knižka obsahovala kázne na každú nedeľu v roku a mala byť pomôckou pre začínajúcich kazateľov. Jeho kázne boli typickým prejavom barokového myslenia. Ich štýl bol jednoduchý. Do textov vložil veľa citátov zo Svätého Písma i z diel cirkevných a antických spisovateľov, pričom ich uvádzal po latinsky so súbežným prekladom. Na viacerých miestach v nich prejavil sociálne cítenie s utláčanými a s poníženými. Počas protihavsburských stavovských povstaní žoldnierske vojská povstalcov často plienili mestá a kostoly. V Marianke v roku 1697 rozhádzali hrobky, v ktorých hľadali poklady a odvliekli odtiaľto zvony. Tamojšiu vzácnu sochu Panny Márie Máčaj pred plienením zachránil, odniesol ju na bezpečné miesto na Pajštúnskom hrade.
Lit.: Korec J.Ch,: Cirkev v dejinách Slovenska. Bratislava 1994, s.650,694,724; Mráz A.: dejiny Slovenskej literatúry: In Slovenská vlastiveda 5, zv.1. Bratislava 1948, s.82; Vavrovič J.: Svetlá minulosti .Trnava 1994,s.35
( čítaj viac o... ) (Ľubomír Prikryl)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Oros (Orosz) František OSPPE ( 1697 Veľké Úľany, okr.Galanta – 11.9.1771 Trebišov),
náboženský spisovateľ, prekladateľ
Pochádzal zo zemianskej rodiny. V roku 1714 sa stal členom rehole pavlínov. Pôsobil vo viacerých kláštoroch. Bol magistrom novicov v Marianostre (1747). Viaceré z jeho náboženských prác zostali v rukopise. Zostavil chronológiu uhorských kráľov, vojvodov a krajinských hodnostárov Elsö Lajos,magyaroszag király anak dicsöséges országlásárul való rövid kronika (Košice1731), synopsis annalium eremicocoenobiticorum ff. Eremitarum ordinis s. Pauli primi emitae... (Súhrnný prehľad pustovnícko mníšskych kroník bratov pustovníkov rehole Svätého Pavla, prvého pustovníka...Šopron 1747), puteus aquarum viventium (Studňa živých vôd, Šoproň 1748), szent Hieronymus (svätý Hieronym, Šoproň 1754), Orationes regum et principum magni regni Hungariae ab Atilae primi Hunnorum regis temporibu, usque annum Christi 1598 inclusive ... ( Rozpravy o kráľoch a kniežatách veľkého kráľovstva Uhorska od čias Atilu, prvého kráľa Hunov až po rok 1598 vrátane..., Köczeg 1754). čítaj viac
Lit.: Slovenský biografický slovník IV. Martin 1990, s.348
(Vladimír Gregor)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Podhoranský Euzébius, OSPPE (*13.07.1692 Hlohovec – 2.09.1765 Šaštín okr.Senica)
kazateľ, misionár
Gymnázium navštevoval v Trnave. Po ukončení vstúpil do Rádu sv. Pavla prvého pustovníka v Trnave a 20.11.1713 zložil rehoľné sľuby. Od 10.07.0714 študoval v Nemecko-Uhorskom kolégiu sv. Apolinára v Ríme. Po úspešnom ukončení štúdií ho 08.07.1717 vysvätili za kňaza. Pôsobil vo viacerých pavlínskych kláštoroch. V Mariánke, Šaštíne, vo Vranove nad Topľou, v Trnave, v Trebišove. Dva roky bol magistrom novicov a takmer 3 roky pôsobil ako misionár na strednom a východnom Slovensku. Posledné roky strávil ako predstavený kláštora v Šaštíne.
Lit: Hradný,M: Páter E. Podhoranský, pavlín, rodák z Hlohovca. Farská rodina –Hlohovec r.8, 1997 č.18, s3.
(Hadrián Radváni, )
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Prešpurgský Ján, OSPPE (*14.stor? )
kazateľ , náboženský spisovateľ
Narodil sa v Bratislave. Bol členom rehole pavlínov. Od r.1894 ? účinkoval v Sedmohradsku. Bol chýrnym kazateľom. Niektoré jeho kázne sa zachovali v rukopise. Napísal aj viacero teologických prác, ktoré sú v budapeštianskej univerzitnej knižnici.
Lit: ERCÉ : Slovenská krv . Bratislava 1942, s389.
(Vladimír Gregor)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Pavol Sečéni (Széchényi), OSPPE (28.7.1645 Gyongyös, Maďarsko – 22.5.1710 Šopron poch.v Nagyczenku, Maďarsko)
arcibiskup, univerzitný profesor
Vychovávali ho na dvore jeho strýka arcibiskupa Juraja Sečéniho, r.1662 vstúpil do Rádu pavlínov. Filozofiu študoval vo Viedni, teológiu v Ríme, kde získal titul magistra. Od roku 1666 bol magistrom novicov v Marianke pri Bratislave a od roku 1673 profesorom teológie na Univerzite v Trnave. R.1676 ho vysvätili za päťkosotlného arcibiskupa a vymenovali za kráľovského radcu. R.1677 dostal titul rábskeho veľprepošta r.1687 bol vymenovaný za vesprémskeho biskupa. Rok po vymenovaní za Kaločského arcibiskupa 1696 kráľ Leopold I. povýšil Sečéniovcov do grófskeho stavu. R.1698 sa stal županom Báčskej stolice. Podobne ako jeho strýko Juraj podporoval rekatolizáciu, veľkú pozornosť venoval obnove cirkevného života na území oslobodenom od Turkov a obhajoval záujmy šľachty. Leopold I. ho poveril diplomatickým poslaním pri rokovaní s predstaviteľmi Rákociho stavovského povstania. V 19. storočí vyšla v dvoch zväzkoch tlačou jeho korešpondencia spolu s korešpondenciou strýka Juraja: Epistolae Archiepiskoporum Georgy strigoniensis et Pauli Kolocensis ecomitibus csényi...1-2(Listy arcibiskupov Juraja Ostrihomského a Pavla Kaločského, grófov Sečeniovcov ..., Pešť 1807)
Lit.: Slovenský biografický slovník V. Martin 1992, s.189; Šinnyei J.: magyarirög írók élete és monkáy 13. Budapešť 1909, s.518-519
čítaj viac (Vojtech Strelka)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Svätený (Szvetenay) Mikuláš, OSPPE (*ok.1644 Zemianske Kostoľany, okr.Prievidza - 11.11.1678 Bzovík, okr.Krupina) mučeník
Osemnásťročný vstúpil do Rádu sv. Pavla, prvopustovmíka (pavlíni) vo Wandorfe. V r.1662 zložil rehoľné sľuby. Po štúdiách ho vysvätili za kňaza. Pôsobil ako misionár v Sedmohradsku. Keď sa tam začalo povstanie, na príkaz predstavených odišiel do pavlínskeho kláštora v Trebišove. Po zaujatí Trebišova povstalcami bol spolu s inými uväznený . Tesne prd príchodom cisárskych vojsk sa väzni vzbúrili a oslobodili. On odišiel do Hontianskej Župy, do Bzovíka, kde sa stal duchovným pomocníkom správcu prepoštsva kanonika Štefana Dobiša. Vykonával kňazské služby v obci i v okolí . Po zaujatí Bzovíka lúpežným rytierom Imrichom Balašom bol mučený a 11.11.1678 ho spolu s kanonikom Š.Dobišom zavraždili.
Lit.: Šimončič, J.: Správa arcibiskupa Juraja Selepčéni – Pohronca ad limina sv.Stolici r.1684. In: Trnavská Univerzita 1635-1777, Trnava; 1996 s.392.; píše o ňom Čík, X.S.; dejiny Mariathalu, Mariánka 1942, s.109.
čítaj viac (Hadrián Radváni)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vragovič Peter, OSPPE (ok.r.1628 Hlohovec – 1696 Mariánka, okr. Malacky),
misionár, trpiteľ za vieru.
V roku 1645 vstúpil do Rádu sv. Pavla, prvopustovníka v Mariánke. Po štúdiách na Trnavskej univerzite ho vysvätili za kňaza. Po krátkom pobyte v Mariánke odišiel ako misionár na stredné Slovensko, neskôr pôsobil v okolí Košíc a v Šoproni (Maďarsko). Dva roky strávil v Chorvátsku. Po návrate z Chorvátska naďalej účinkoval ako misionár. V roku 1683 ho chytili Tökölyovskí vzbúrenci a nútili ho zaprieť vieru. Napriek bitke a ponižovaniu vytrval a napokon im unikol. Ďalej katechizoval poučoval a vysluhoval aj sviatosti. Ešte dva razy sa dostal do rúk vzbúrencov. V druhom prípade na strednom Slovensku ho surovo zbili a utrpel aj viaceré zlomeniny; Opäť sa mu podarilo dostať na slobodu. Bolestné zranenia si vyžiadali viac týždňové liečenie. Na cesty sa už nemohol dať. Napokon sa pomocou dobrých ľudí dostal do Mariánky, kde aj zomrel. Lit.: Hadrián Radváni : pavlínsky misionár Peter Vragovič, rodák z Hlohovca. Farská rodina, r.V., 1994 , č.30.
čítaj viac (Hadrián Radváni)
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zaic (Zaicz) Ján, OSPPE ( 17.stor)
generálny predstavený
Člen pavlínskej rehole. Generálna kapitula v Mariathále (Marianka) ho zvolila za generálneho predstaveného v roku 1611. V tejto funkcii pôsobil až do roku 1628. Bol významným organizátorom pavlínskej rehole.
Lit.: ERCÉ : Slovenská krv. Bratislava 1942, s544.
čítaj viac (Vladimír Gregor)
Teológiu vyštudoval v Ríme. V reholi sv. Pavla pustovníka pôsobil ako slovenský kazateľ. V Marianke prednášal filozofiu, morálku a právo na tamojšom rehoľnom učilišti. Od roku 1703 bol generálnym definítorom a provinciálnym tajomníkom. V roku 1723 sa stal priorom pavlínov. Bol teologicky i všestranne vzdelaný. V roku 1708 priniesol zázračnú sošku Panny Márie späť do Mariánky, ukrytú pred vojnovými nebezpečenstvami na Pajštúnskom hrade (Borinka). Známa bola jeho kázeň z Veľkej noci pod názvom Kazeň X na nedeľu veľkonočnú, ktorú povedal v mariatálskom kláštore vo vojne kurucko-rákociovskej po vylúpení kláštora vydal spolu s inými kázňami aj knižne : Stella triplex cive ceremones panegirico –morales in omnia festa perednum hungarae celebrari colita . triplici hominum sorty eruditori sivili et rudiori accomodati (Trojaká hviezda alebo oslavno – výchovné kázne všetky sviatky ktoré sa v Uhorskom kráľovstve oslavujú.Prispôsobené trojakému druhu ľudí: vzdelanému, mešťianskému a prostému, Trnava 1712).Vydal aj ďalšie knihy: Thesaurus in agro absconditus ( Poklad ukrytý na poli, Trnava 1713); Augusta porta et arcta via, kuae ducit at vitam seu selecta consilia mody et media, sanctioris ac perfectioris vitae studiosis perutilia (Tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie k životu alebo vybrané rady, pravidlá a prostriedky veľmi užitočné tým, ktorí sa usilujú o svätejší a dokonalejší život, Trnava 1721 a 1725); Sermones indifferentes provariis diebus, signanter dominicis deservientes. Zelozis verbi Dei praeconibus perutiles et fidelibus populis apprime fructuosi (Bližšie nevymedzené kázne na rozličné dni, najmä na nedele.Veľmi užitočné horlivým kazateľom Božieho slova a zvlášť obohacujúce veriaci ľud, Trnava 1722); Vitemoriens seu considerationes ascetico – morales (Odumierajúci život alebo asketicko – morálne úvahy, Trnava 1729) čítaj viac o
Lit.: ERCE: Slovenská krv. Bratislava 1942, s.234 (Vladimír Gregor)
Page updated
Google Sites
Report abuse