Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová r.2010
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
Knieža (Kneža) Knéža, Knézsa, Tiburtius OSPPE
Autor: Emil Kisbán
KNIHA II.
Kisban 479,
Počet zberateľov prameňov histórie rádu dopĺňa o. Inocent Jaros svojou rukopisnou prácou: Varanoviensis residentiae Paulinorum urbarium“, 1730.330 Poznámka 330. Maďarské národné múzeum.) K neskorším pokusom historiografickým patria diela o. Tibora Knieža a o. Juraja Szluhy. O. Knieža prišiel do Maďarska v 1864 z príležitosti prinavrátenia rádu a v 1878 už bol predstaveným kláštora v Krakove.331 Poznámka 331.Narodený v Oravskom Podzámku – okr. Dolný Kubín 22.10.1809 (maď.Arvavaralian), jeho knižka: „Succinctae notitiae „ sa ukázala v Krakove v roku 1866. Podáva v nej informácie o vážnych udalostiach z histórie Rádu v duchu plného povzbudenia a nádhery vynikajúcou latinskou rečou.332. Poznámka 332. Titul jeho práce : Succinctae notitiae sacri ac candidi ordinis s. Pauli primi eremitae ex annalibus ordinis erutae. Cracoviae 1866; Szöllösszi Karoli: Szerze te serendek (Rehole)) Arad 1878 t.j.I. str.134 a szinnyej , dielo citované Diel VI. str.617
Kisban 526
V dôsledku pokusov, ktoré podstúpil v 1864 uhorský primas Ján Szcitovszky (benefactor et confrater ordinis“ prišli z Čenstochovej pod vedením priora o. Romualda Stolarczyka a podpriora o. Tibora Knieža – štyria pavlíni a usídlili sa v tzv. Peliföld (Peliszentkereszt), okolie Ostrihomu. Boli s ním dvaja bohoslovci: Baltazár Majewský a Serafín Garus. Svoje štúdia ukončili v Ostrihome. Po smrti starostlivého primasa 1866 predsavzatie padlo, hlavne kvôli skúposti primasa Jána Simora. Progenerál o. Florián Kurdis (?) , bol nútený vycúvať z tejto okolnosti, aj keď celá akcia návratu pavlínov späť do Maďarska bola veľmi starostlivo pripravená priorom Leśnowského a zároveň posledným vizitátorom generálneho rádu o. Matúšom Kneflinským. Progenerál odoslal klerikov a novicov, dom zrušil a otcov odvolal do Krakova. Dvaja pavlínski klerici po ukončení štúdií vyrazili do Sliezska, kde sa usadili ako diecézni kňazi81. Poznámka 81. A.P. pl. P. , t. XXI, str.512 – 519 citujú označený číslom 5132 protokol rozhovorov vedených od 14.-18.decembra 1863 medzi primasom Jánom Szcitovszkym a kanonikom Jánom Zalka, na jednej strane a splnomocnencom rádu Eustachom Havelským a Romualdom Stolarčikom. Protokol bol predstavený na neobyčajnom sedení konanom 5. januára 1864. V tomto Diele Acta je tiež ďakovný list „In Claro Monte die VII januari 1864. A.P. PR. Diel XXI , str.529, v ktorom Kneflinský ďakuje kniežaťu primasovi , že obetoval Rádu Mariánskej Čeľadi a Szentkereszt a zobral na seba výchovu dvoch – troch pavlínskych klerikov.