Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová r. 2011
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
Ján Zaic OSPPE
Autor: Emil Kisbán
KNIHA I.
Kisban 77-78
Máme informáciu o existencii najmenej piatich kaplniek mimo kláštora. Medzi nimi kaplnku sv. Juraja mučeníka financoval 1400 r. Herman Cillei. Je teda staršia ako budova kláštora a kostola. V roku 1612 o. Ján Zaic (Zaics), generálny prior, vystaval na hore Gorica kaplnku na česť sv. Anny. Nazvali ju kaplnkou sv. Jána Krstiteľa. Kaplnku všetkých svätých na sever od Veternice, vystavili v roku 1507 z financií Beatrice Frankopan. V roku 1620 prior generálny o. Ján Zaic (Zaics) ju obnovil a vybudoval pustovňu v tejto prekrásnej oblasti. Kaplnka sv. Valentína, nazývaná Dvornou, vznikla ako aj predchádzajúca z peňazí Beatrice Frankopan. V roku 1511 ju vyraboval kastelán z Krapiny. Dlho bola zanedbaná. Až v 1641 za vikariátu o. Borkoviča, ju pavlíni obnovili a v oltári umiestnili sochu Matky Božej z hory Veternica.
Kisban 241 -245,
V 1595 o. Bratulič odovzdal tieto dobrá novým nájomcom: Pavlovi Bedeghi Niari. Štefanovi Török Enying a Štefanovi Homonnai Drugeth v roku 1609 Martinovi Horvath.120. Poznámka 120. A.P. Lád, I, 24. OLKO. – 1595: Arendatoriae, fasc. I., nr.7.) a v roku 1611 Žigmuntovi Szentivani a jeho manželke Eufrozíne Fejér. Nájomcovia prenajímali aj majetky kláštora v Dedes121. Poznámka 121 A.P. Lad I, 24. OLKO – A.P. Dedes 1611, I. 3.OLKO.) o. Ján Zaic (Zaics), generál rádu, im dal ešte do podnájmu usadlosti kláštora v Szatorljaujheli ( Slovenské nové mesto) a Sajolás122. Poznámka 122. A.P. Lad, I, 26. OLKO.), v roku 1613. V roku 1609 o. Bratulič prepustil do podnájmu všetky majetky kláštora v Sajolád za 150 florenov. Príjem z dividend Žigmundovi Szentivanyi a jeho manželke Eufrozíne Fejer. Takisto konal aj generál rádu o. Ján Zaic (Zaics). V roku 1609 Ján Török prenajíma nasledovné pavlínske majetky za 40 fl.: Dobron, Ujfalu, Patka, okrem toho mlyn v blízkosti Papa a Mikuláš Hagymasi majetky Karako Niavalad Szentpeterur, Fenyescháza Rakonak a Rakoli. A Martin Horvath v Sajolád a Diosgyör, okrem mlyna v Miskolci, Csaba a Diosgyör.
Kisban 242
Podnájomníkmi kláštora v Lefantovciach boli spomínaní Zachariáš Mossocsy, biskup z Vács a jeho brat Ján, zase majetok v Gettfalva dal do zástavy prior p. Mikuláš za 50Fl Ladislavovi (Berenczchen)Berenčen132 (Poznámka 132 A.P. Elefant, VIII., 6.OLKO.). Generál rádu o.Zaic (maď. Zaics) ich dal do zástavy za 125 Fl Ladislavovi Selenčenimu (maď.Szelenchenyi) v roku 1623 ako odmenu za vernú službu133 (Poznámka 133 uvedené vyššie; 7).
Kisban 243
Pozemky v Monyorokerek prenajímal Mikuláš Zrinyi z Sziget, následne ich však prevzal do stáleho vlastnenia na základe zmluvy, ktorú vynútil na o. generálovi Tomášovi III. v roku 1558. V dobrách kláštora narobil veľa škôd, a sám kláštor zbúral. Márne proti tomuto násiliu protestoval o. Valentín Zegindeth pred úradom kapituly Vasvar. O.Zegindeth bol vtedy vikárom Wienrneustadt. V roku 1562 nasledovalo spojenie Zrinyich s kláštornymi dobrami135. Poznámka 135. A.P. Monyorokerek, I, 2-3. OLKO) Po Zrinyich ju vlastnili Erdödiovci. Využívali okrem toho aj majetok Karacsfalva. Na jeho znovu získanie vynaložil veľa úsilia generál o. Ján Zaic a gróf Tomáš Erdödi136. Poznámka 136. tamtiež I. 3. 1613.) nakoniec o. Zaic uzavrel zmluvu s Tomášom Erdödim pred kapitulným úradom vo Vasvár, podľa ktorej mu odovzdal do podnájmu na 3 roky za 70 fl. dividendy kláštora spolu so všetkými jeho usadlosťami s podmienkou, aby uskutočnil obnovu kláštornej budovy.
Kisban 244
Boli zničené aj také kláštory, ktoré odovzdali do zástavy pod podmienkou, že budú znovu vybudované respektíve opravené. O.Zaic práve kvôli tomu pustil do podnájmu rodine Erdödi kláštor Monyorokerek 1613. Ďalšie kláštory sa nachádzali v takýchto veľkých ruinách, že ich bolo treba predať.
Kisban 245.
V 1603 dali do zástavy vyššie spomenuté majetky pod podobnými podmienkami Františkovi Daroci a Blažejovi Dalnoki Szekely145. Poznámka 145. 18.VII.1603. Incivitate Regia Pragensi. A.P. Bereg, I, 21. OLKO). František Daroczy urobil ročný výkaz o stave majetku generálovi Zaicovi v roku 1613146. Poznámka 146. A.P. Bereg I, 22 –Bratislava 19.IV.1613.OLKO) Generál ho zas poveril, aby mu ich odobral v mene rádu, a keď by ich pavlíni nemohli používať, mal ich prenechať do podnájmu iným147. Poznámka 147. A.P. Bereg I, 23 – Košice 10.X. 1614, OLKO) Dlho sa musel rád súdiť o tieto majetky v 17. storočí pred úradom Nádora.
Kisban 255,
S podobnou energiou ako sme videli o.Bratuliča sa ujal práce ohľadne prinavrátenia sily reholi a dávnej slávy jeho nástupca o. Ján Zaic (Zaics) (1611-1628), rodom Slovák (pôvodom uhor píše Kisban). Spomínaný rehoľník bol vychovávaný v novom duchu7 (Poznámka 7 Egger, cap 43 str.320.) Rehoľné rúcho prijal v Čenstochovej; sľuby zložil v Marianke počas generálnej kapituly do rúk o. Šimona Bratuliča.
Kisban 286
o. Tomáš Petrasič (zomrel 1634 v Remete) sa narodil v obci Nast v bratislavskom kraji. Bol sekretár generálov o. Zaica (Zaics) a o. Biella nazývaného Sanotulus – pre výnimočné rehoľné čnosti. Väčšiu časť života prežil v kláštoroch v Istrii a v Chorvátsku. Istý čas bol priorom v Banfalva a v kláštore sv. Sixta v Istrii.
KNIHA II.
Kisban 181,
Taktiež pokora patrí k najviac charakteristickým črtám rádu preto citeľne pocítili ťažkosti vyplývajúce z chýbajúcej pokory. Dobre vedeli, nielen zo Svätého Písma, ale aj na základe vlastnej skúsenosti, že chýbajúca pokora vedie k pádu rehoľného života. Preto generáli rádu konali všetko, aby hasili a tlmili zdvíhajúcu sa, z času na čas, vlnu odporu a pýchy v kláštoroch. Preto generál rádu o. Ján Zaic zakázal vzdelaným rehoľníkom používať titul doktor, aby ich zrovnoprávnil s ostatnými na jednoliatu úroveň rehoľného života84. Poznámka 84 Benger, dielo citované str.114) Kvôli pokore neradi prijímali úrad generála. Bežným zvykom sa stala nechuť k prijímaniu funkcií. Na každej volebnej kapitule bolo vidieť práve bázeň. Skutočne to bol vzrušujúci fakt, ako nejeden rehoľník, volený v tajnom hlasovaní na generála, celou dušou, so slzami v očiach, prosil všetkých zídených otcov o zmenu ich rozhodnutia85 Poznámka 85.Rudolf Biell a Martin Gruszkowic por. Benger dielo citované str. 116,118.) Títo rehoľníci sa obávali nielen ťažkých úloh a veľkej zodpovednosti, ale vo svojej veľkej pokore sa považovali za nehodných riadiť spolubratov, často dokonalejších od nich a viac asketicky pripravených. A práve tí generáli vždy splnili nádeje vkladané do nich. Najlepší predstaviteľmi katolíckej cirkvi v Uhorsku s uznaním oceňovali ich činnosť. Dá sa počuť väčšie uznanie, ako pochvala od veľkého kard. Pazmániho o spomínanom Martinovi Gruškovičovi po obdržaní správy o jeho smrti? V liste zástupcovi generála, o. Jánovi Zaicovi (Zaics), píše o ňom tak: hlboko ma zarmucuje smrť otca generála, lebo sa veľmi hodil na úrad generála“86. Poznámka 86. List z 13.III.1636. Spomína naň o. Ignác Pongrácz.)
Kisban 293
Už snem v Konštancii (1414 -1417) schválil, že pavlínsky rehoľník nemôže prijímať cirkevné hodnosti267 . Poznámka 267. Bzowski Abraham : Eccles . Annalium Ecclesiae. T. 5. ) Generálne kapituly viackrát odporúčali členom rádu, aby neprijímali cirkevné hodnosti, zvlášť titulárne biskupstvá, z ktorých rád nemá využitie. Podľa želania generála o. Jána Zaica (Zaicsa), generálna kapitula z roku 1611, a neskôr kapitula z 1647 zabránila pavlínom prijímať cirkevné hodnosti268. Poznámka 268. „Nullus ex ordine Fratrum S.Pauli primi Eremitae ad Praelaturas promoveatur, aut ordinem exeat“. Eggerer dielo citovaní str.350) Avšak niekedy pavlíni museli brať ohľad na potreby verejného života a ustúpiť prosbám vládnucich a aj želaniam uhorského spoločenstva zvlášť v dôsledku nedostatočného množstva kňazov. Vtedy otcovia opúšťali kláštor a ujali sa riadenia diecézy, alebo dokonca vstupovali do služieb diplomacie.
Kisban 295,
O. Šimon I. Bratulič zo sv. Petra u Šumi - 1593 -† 1611. V 1598 stal sa bp. Sirmium Mitrovica; od 1603 bp Zahrebu a abp Kalocsy (1611) spojil úrad Generála s úradom biskupským. Pochovaný je v katedrále v Záhrebe. Tu treba spomenúť o. Ján Zaica, ktorý neprijal darované biskupstvo. 274 Poznámka 274 zomrel 1628 v Chorvátskom Remete. O. Andrej Francisci bol biskupom v Sirmium (1647) , ostrihomským kanonikom a prepozitom Szenttomashegy. Zomrel 1663. O. Pavol Ivanovič dostal titulárne biskupstvo v Scardonii, potom v Knin, kanoniu Ostrihomskú a prepozitúru v Sznetomashegi. Svätožíjúci o. Martin Borkovič bol Záhrebským biskupom 1668 a arcibiskupom v Kaloči. Zomrel 1687. O. Ján Vanoviči bol biskupom titulárnym a o. Ján Keri ostrihomským kanonikom, prepozitom v SzentIstván, biskupom v Sirmium, v Čanád 1678, a následne vo Vác. Zomrel 1687. ...
Kisban 328,
Po oplakaní zruinovania rádu reformáciou nasledovala v prvej polovici 17. storočia jeho obnova. K šťastnému prevedeniu reforiem v obrodzujúcom sa ráde a rýchlom vybavovaní jeho životných záujmov u Svätej Stolici vyžadovalo mať vlastného stáleho protektora. Istotu a vznešenosť pravidelne konajúceho úradu protektora predstavil generál o. Ján Zaic listom poľskej provincii. Spomenul, že kedysi žiadali apoštolských nunciov vo Viedni, aby ráčili reprezentovať náš rád vo vážnych veciach u Svätej Stolici a podporili ho svojou autoritou. Pretože viedenský nuncius musí bývať stále vo Viedni preto - názor O. Zaica – treba prosiť Svätú Stolicu o stáleho protektora, pri ktorom by rozvážny a plný dôvery hodný protektor vybavoval veci.
Konkrétny odstavec listu o. Zaica znie nasledujúco: „Vedľa tohto protektora by bolo treba menovať rozvážneho a hodného dôvery prokurátora, na ktorom hlavne by spočívali všetky veci, aké náš rád chce vybaviť a odporučiť starostlivosti Svätej Stolici. „Verum ad eundem Illustrissimum Nuntium praemunitione, competens dit suasio debere infirmari ....Kisban 329
Kisban 329
aliquo Honorario futurum Illustrissimum Protectorem afficere, et procuratorem etiam aliquo ordinario salario contentare „( nuncius radí aby dávať protektorovi akési honorárium, a prokuratorovi pensie).
Kisban 342
Celý rad pavlínskych odchovancov Rímskeho Kolégia v 17. storočí otvárajú: o. Ján Zaic, pochádzajúci zo šľachtickej kalvínskej rodiny zo župy Zala a nemec zo Švábska o. Rudolf Biell (1602-1606). Po návrate do vlasti s entuziazmom pristúpili k práci nad reformou rádu a ako generáli riadili ním energicky. Po nich študovali v Ríme o. Jakub Csrepinco (1607-1612); o. Ján Orosz z Bratislavy (1608-1612), pre veľkú vedu obľúbenec magnátov; o. Ján Bakics zo Záhreba (1608-1615); o. Andrej Tabler (1611-1618) z Krottendorfu blízko Wienerneustadt, syn významne rodiny; o. Andrej Francisci (1621 – 1624) rodom z Varasd, ktorý sa stal titulárnym Szeremskym biskupom a neskôr ostrihomským biskupom; ...
Kisban 349.
Je prirodzenou vecou, že pavlínski klerici vedomí týchto ťažkostí a naviazaní na rád s pavlínskou ambícioznosť robili všetko, aby sa vyznamenávali v učení a patrili medzi najlepších a úplne uspokojili svojich jezuitských predstavených. Vo väčšine obsypaní pochvalami sa vracali zo všetkých škôl do vlasti. V ročných správach nachádzame väčšinou veľmi pochvalné vyjadrenia o študujúcich pavlínoch. O o. Jánovi Zaičovi čítame : „Bene se gessit“ (Dobre sa správal) o o. Jánovi Jaskaim : „Non male se gessit“ (Veľmi dobre sa správal); o o. Martinovi Borkovičovi :“Tam in moribus cuam in studiis bene se gessit“ (Dobre sa správal tak vo zvykoch aj v štúdiách); o o. Antonovi Kolhankovičovi : „gessit se optime“ (Správal sa veľmi dobre); o o. Augustínovi Benkovičovi : „gessit se optime in litteris optime profecit. Natura melancholicus erat et apprehensivus“ (Správal sa veľmi dobre, veľmi dobre prospieval v učení. Od prírody je melancholik, má bystrý rozum); o o. Petrovi Bollovi: „Profecit in litteris bene, item in moribus et omnibus fuit bono exemplo pietatis et observantias“ (dobre napredoval v učení a vo zvykoch a všetkým dával dobrý príklad pobožnosti a disciplíny); o o. Jánovi Kerim : „magnorum telentorum“ (veľké schopnosti);