Pavlínske kláštory na Slovensku

Monasteries of Order of saint Paul the first hermit

in the territory Slovakia

návrat na hlavnú stránku

Latinský názov : ORDO SANCTI PAULI PRIMI EREMITAE (OSPPE)

slovenský preklad: RÁD SVÄTÉHO PAVLA PRVÉHO PUSTOVNÍKA;

Zjednodušene nazývaní pavlíni (od slova "Pavol"- podľa slovenských jazykovedcov), stretávame sa aj s chybným označením paulíni,paulini - pozor úplne nesprávne pomenovanie je pauláni.

Pustovnícky (eremitský) ideál sa v modifikovaných formách presadil aj na území dnešného Slovenska. Na území dnešného Slovenska vznikli postupne od 14. do 18. storočia pavlínske kláštory: Kózepnemethy ( 1320), v Horných Lefantovciach (1369), Gombaseku=Slanec (1371), v Marianke (1377), Torňala= Šafárikovo (15stor.), Beckove(1430), v Mariánskej Čeladi = Veľké Lovce (ok.r.1512), v Trebišove (1502), Szaros pri Kapušany (15.stor), v Močaranoch (1505), v Trnave (1652), vo Vranove nad Topľou (1672), v Skalici (1672), v Kežmarku (1670), v Trstenej (1674) v Krupine (1674) a v Šaštíne (1733).

ZDROJ INFORMÁCIÍ

Založenie pavlínskych kláštorov

spracoval o.Leon Chalupka generálny administrátor Rádu pavlínov na základe diela :

O.Gregora Gyöngyösi, o.Andrea Eggerera, o.Mikuláša Bengera, o.Martina Stresku, o.Emila Kisbana;

taktiež dokumentu Artis Paulinorum Uhorská akadémia vzdelávania z roku 1978,

Múzeum v Záhrebe Kultura Pavlína u Hrvatskoj 1244-1786

Použité fotografie: Súkromný album Grzegorz Wach OSPPE a súkromný album Ing. Veronika Fedorová

VRANOV NAD TOPĽOU

Bazilika Minor (19.06.2008) Narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou má dlhšiu históriu ako pôsobenie pavlínov pri nej.

Pavlíni boli do Vranova pozvaní roku 1672, ale už viac ako 230 rokov pred nimi tu pôsobili františkáni (Kostol postavili okolo roku 1441). Vtedy, ale tento kostol nemal ešte prívlastok pútnický. Podľa histórie vieme, že tento kostol prevzali od františkánov do svojej správy evanjelici a spravovali ho v čase 1540 - 1672. Teda pavlíni prevzali tento kostol od reformovaných evanjelikov. V auguste 1708 v dome rodiny Berčénich krvavo slzil Mariánsky obraz. Očitými svedkami tejto udalosti boli dvaja otcovia pavlíni a miestni ľudia. Dňa 27. augusta 1708 páter Augustín Hnatovič OSPPE zotrel tieto slzy z obrazu. Tento milostivý obraz bol následne slávnostne prenesený do vranovského kostola a vložený do hlavného oltára. Presne dňa 8.septembra 1708 zasvätili kostol Narodeniu Panny Márie. Od toho času každoročne 8.septembra privolával putujúcich mariánskych ctiteľov zo všetkých končín stredného a severného Zemplína. (z knihy: Pútnický farský Kostol Narodenia Panny Márie a kláštor pavlínov vo Vranove nad Topľou - autor Leander Tadeusz Pietras OSPPE)

Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov vo Vranove. Otcovia pavlíni sa tu vrátili späť po viac ako 200 rokoch v septembri 1990. Viac o bazilike sa dočítate na web stránke:http://www.bazilikavranov.sk/

Trnava

Pavlínsky Kostol sv. Jozefa pestúna Pána v Trnave

Kostol, ktorý v roku 1616 začali budovať reformovaní evanjelici bez povolenia mesta na mestskom pozemku, mesto a arcibiskup Juraj Selepčeni – Pohronec odovzdali rádu sv. Pavla prvého pustovníka v roku 1671.

Pavlíni (Rád sv. Pavla prvého pustovníka – Ordo Sancti Pauli Primi Eremiti – OSPPE) po viacerých stavebných úpravách (portál, okná, svätyňa, chór) v roku 1672 zasvätili kostol sv. Jozefovi pestúnovi Pána.

Stavba kostola svojou architektúrou (i slohom) patrí medzi sieňové sliezske protestantské kostoly so štítovým priečelím bez veže.

Za veľkého požiaru v roku 1683 (Tököliovci) bol kostol veľmi poškodený a jeho opravy trvali až do roku 1695. V roku 1701 k severnej stene kostola bola pristavaná kaplnka loretánskej Panny Márie.

Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov v Trnave. Otcovia pavlíni sa sem vrátili v júli 1997.

Kostol sv. Jozefa v Trnave Hlavný oltár v kostole

Marianka

V roku 1377 Uhorský kráľ Ľudovít I. vydal listinu, ktorou daruje „mariánske údolie = Maria Thal“ pavlínom a zároveň nariaďuje postaviť tu kostol a pavlínsky kláštor.

Keď bol v roku 1380 kostol hotový, sám Uhorský kráľ Ľudovít I. slávnostne priniesol uctievanú sošku Panny Márie na hlavný oltár. Kráľ pozdravil kráľovnú nebies slovami. „O clemens, o pia , o dulcis virgo Maria.“

Od tohto roku sa už historicky presne zaznačujú dáta milostivej sochy Panny Márie. Marianka je jedným z prvých pavlínskych kláštorov a najstarším pútnickým miestom na Slovensku. Najviac pútnikov sem prichádza 8. septembra na sviatok Narodenia Panny Márie. Od polovice 16. storočia na tomto mieste sídlil generálny predstavený pavlínov až do polovice 18. storočia.

Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov v Marianke. Otcovia pavlíni sa sem zatiaľ nevrátili.

Pohľad na kláštor sv.Pavol pustovník v bočnom oltári

Mariánska Čelaď= Máriacalád

Mariánska Čelaď (Máriacalád) je dnes malá pustatina, patriaca k Veľkým Lovciam v Novozámockom okrese. Kamenný kostol bol postavený a zasvätený Panne Márii pomocnici a existoval už od roku 1331 v župe Bars (maďarsky pôvodný názov) na území Ostrihomskej diecézy, blízko dediny Kisbelleg (maďarský pôvodný názov). Pavlínskemu rádu bol venovaný pozemok v roku 1512. Kláštor v Családe bol postavený približne v tom čase. Založenie kláštora potvrdil kráľ Ľudovít II. v roku 1517. V listine sa nachádza Mariánska Čelaď pod menom Zalat. Prídavné meno „Mariánska„ je neskoršieho pôvodu a pochádza z doby, keď už bol chrám a kláštor zasvätený ku cti Panny Márie. Vpád Turkov a prenasledovanie Menyhertom Balassim prinútilo mníchov odísť do kláštora v Lefantovciach okolo roku 1550.

Pavlíni bývali v Mariánskej Čeladi viac ako 200 rokov, slúžiac Bohu, vede, hospodárstvu i ľuďom. Počas nebezpečenstva slúžil ako ochrana pre ľudí a v čase mieru ako svätyňa. V roku 1749 sa začali budovať nové kláštorné budovy namiesto zničených. Dokončený bol však už len kostol a to v roku 1782. Dvojvežový kostol, ktorý je podobný tomu v Šaštíne, bol počas vojny poškodený tak, že zanikol. Časti kláštora zdevastovali, keď ho používali ako sklad obilia a ako ovčinec. Pod kláštorom sa zachovala bohatá sieť únikových chodieb, ktoré sa využívali počas vojen s Turkmi.

Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov v Mariánskej Čeladi. Otcovia pavlíni sa sem už nevrátili.

Vstup do FOTOGALERIE Mariacalad

(Paulinium, 1993)

dobová maľba kostola a kláštora Dnešný pohľad na kostol a kláštor

Šaštín = národná svätyňa

V dejinách Šaštína významnú úlohu zohrala rehoľa pavlínov. Na pozvanie arcibiskupa Imricha Esterházyho prišli do Šaštína v roku 1733 prví traja rehoľníci – pavlíni a prevzali starostlivosť o kaplnku s milostivou soškou Sedembolestnej Panny Márie.

Keďže pribúdalo stále viac a viac pútnikov k milostivej soške, rozhodli sa vybudovať nový kostol s priľahlým priestranným kláštorom. Pavlíni spočiatku obývali menší dom. Plán kostola a kláštora vypracoval projektant Matej Vépy, pavlínsky kňaz.

Pavlínsky páter – architekt, sa nedožil kompletnej realizácie výstavby kostola, zomrel okolo roku 1747. Stavebné práce postupovali veľmi pomaly. Štedrosť panovníčky Márie Terézie, ktorá pravidelne navštevovala Šaštín, sa ukázala až po roku 1756. V tom čase išlo o vnútorné zariadenie kostola, jeho výzdobu a vymaľovanie. Hlavný oltár vysvätil za účasti významných cirkevných hodnostárov ostrihomský arcibiskup František Barkóczy. On položil milostivú sochu na pripravené miesto na hlavnom oltári.

Milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie pochádza z roku 1564. Neznámy sochár ju zhotovil z piatich kusov hruškového dreva na objednávku Angeliky Bakičovej, manželky grófa Imricha Czobora. Grófka ju dala vyhotoviť z vďaky za záchranu a urovnanie ich manželstva. Pozlátená plastika je 85 cm vysoká a 91 cm široká. Sediaca Panna Mária drží v lone Kristovo mŕtve telo, ktorého pravá ruka visí bezvládne nadol. O mnohých uzdraveniach v Šaštíne svedčí veľké množstvo votívnych predmetov darovaných chrámu a Matke Božej ako prejav vďaky za vyslyšanie a pomoc. V roku 1786 však Jozef II. zrušil rehole a cirkevné spoločnosti – medzi nimi aj pavlínske kláštory.

Po rušení kláštorov Jozefom II. v roku 1786 zanikol aj kláštor pátrov pavlínov v Šaštíne.

Od roku 1924 sa o baziliku starali Saleziáni až do násilného zrušenia reholí v roku 1951 komunistami. V roku 1989 prevzali Saleziáni kláštorný komplex opäť pod svoju správu. Význam tohto pútnického miesta pre kresťanský svet potvrdilo povýšenie šaštínskeho chrámu Svätým Otcom Pavlom VI. v roku 1964 na Baziliku Minor. Dňa 1. marca 2017 Baziliku minor prevzali otcovia pavlíni.

Kaplnka pri kostole pohľad na chrám sv. Pavol pustovník na priečelí

návrat na hlavnú stránku