Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová r.2010
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
Podhoranský Euzébius OSPPE
Autor: Emil Kisbán
KNIHA II.
Kisban 30
O. Euzébius Podhoranszký (Podhoranský) (1692 -1767) bol dvakrát priorom v Sasvár (Šaštín). V tejto funkcii sa veľa zaslúžil okolo stavby šaštínskeho kláštora.
Kisban 46
Nemenej starostí urobila priorovi o. Euzébiovi Podhoranskému obrana záujmov kláštora proti ekonómovi ostrihomského arcibiskupa, Jurajovi Paluska127 Poznámka 127. Krajský archív. A.P.E., fasc.56 Druhý raz sám komitát sa cítil zaviazaný k potrestaniu tých pánov z Lefantoviec, ktorí prehovárali svojich chlapov, aby v pavlínskej krčme nekupovali víno a pivo. V dôsledku nepoctivej propagandy ľudia Gabriela Bartakoviča v 1733 vybili skla na krčme patriacej kláštoru v Lefantovciach a násilne obsadili budovu. Veľa námah stálo priora, o. Ľudovíta Paxi, vybavenie tejto veci128 Poznámka 128. Kraj Nitra. Archív. Elenchus Inquisitcionis II, str.58
Kisban 69
Tento krátky historický prierez odpustového miesta pavlínov v Šaštíne by nebol plný, keby sme nespomenuli tých otcov, ktorí vonkajšie rámy jeho rozvoja vypĺňali svojou vedou, horlivosťou, skutočnou láskou k povolaniu a svojou duchovnosťou. Zásluhy o. Františka Rósa (zm.1771) a o. Bartolomeja Orlaya sme podčiarkli hovoriac o pavlínskych staviteľoch. Okrem nich a okrem významných kazateľov kláštora spomeňme sympatického o. Jozefa Szadeckého (zm.1756), ktorý pracoval predovšetkým ako ľudový misionár a navracal hriešnikov206. Poznámka 206.takisto str.470. , následne o. Euzébia Podhoranského (zm.1767), ktorý bol dvakrát priorom v Šaštíne a zaslúžil sa pri jeho budovaní207 Poznámka 207.Majetok kláštora pripojili 17.III.1787 k náboženskému fondu a v kláštore otvorili základnú mestskú školu.
Kisban 108
Na volebnej kapitule začínajúcej sa 18.9.1735 zvolili za provinciála bojujúceho do posledného dychu vo veciach provincie o. Gregora Fierendrotha a jeho zástupcu o. Pavla Fejéra. Za členov rady provincie zvolili základne vzdelaných rehoľníkov, dbajúcich o vlastenectvo. Boli otcovia: Michal Stahel, Euzébius Podhoranský, Benedikt Flavi a Pavol Leteneyei. Keď vezmeme do úvahy i túto okolnosť, že na primasovom stolci zasadal vtedajší bývalý pavlín o. Imrich Esterházy z Galanty, ktorý pri každej príležitosti dával najavo zvláštnu naviazanosť na rehoľu, niet čo sa diviť, že v tom čase uhorská provincia, ako verejná inštitúcia, dosiahla vysoký stupeň rozvoja. Tak i onak generál rádu Chrizostom Kožbialowič viacnásobne dal na vedomie tradičnú nechuť Slovanov k Maďarom. Ten Poliak dokonalo pripravený na úrad generála sa veľmi zaslúžil ako člen rady rádu, neskôr ako rímsky prokurátor rádu pri vybavovaní rôznych vecí provincie, medzi inými vystupoval pred pápežom ako horlivý hovorca veľkého uprednostnenie Rádu korunováciou Matky Božej Čenstochovskej. Dvakrát ho zvolili za generála rádu (1721 -1726) a (1733-1739). Za jeho úradu v roku bol ustanovený v r. 1722 sviatok sv. Pavla pustovníka „Decreto urbis et orbis at ritum duplicem elevatum est“, a konštitúcie vydané po tretí raz.
Kisban 113
Na volebnej kapitule zvolanej 16.septeptembra 1738 zvolili za provinciála o. Pavla Fejera, za jeho zástupcu o. Pavla Letenyey a do rady Rádu otcov: Michala Stahela, Jána Pelikána, Euzébia Pohoranského, Euzébia Radovana. Dozvedáme sa, že vtedy rehoľný dom v Šaštíne pozdvihli na úroveň priorátu. Takýmto spôsobom počet priorátov uhorskej provincie vzrástol na počet 18. Szentkút blízko Pecs a v Illyefalva v Sedmohradsku naďalej riadili administrátori. V prvom o. Adam Ordódy, v druhom o. Hilarion Marton.
Kisban 225
O hlbokej úcte voči Márii svedčí fakt, že záhrebský biskup o. Martin Borkovič naklonil chorvátske stavy (riadiace- poznámka prekladateľa) ku schváleniu ústavy, aby na vigíliu nepoškvrneného počatia bol zachovávaný prísny pôst. Okrem toho 30 kláštorov a kostolov zasvätili pavlíni Matke Božej. Nebolo takého kláštora, alebo chrámu, v ktorých by sa nenachádzalo niekoľko obrazov NMP45. Poznámka 45. Prípad generála rádu Bariloviča. Dosvedčujú to tiež aj mnohé fundácie utvorené pavlínmi k pozdvihnutiu spanilosti Mariánskej úcty. Len v Márianosztra prior o. Euzébius Podhoranský obetoval 100 florenov na lampu pred oltárom Matky Božej. O. Kasper Huszár na ten istý cieľ 200 florenov (1729) a o. Helmár 100 florenov (1735)46 Poznámka 46. Aufhebungsakten E.12. OLHO Kalendárium zaznamenáva v pavlínskych misáloch päť veľkých mariánskych sviatkov: Purificatio V.Mariae Virginis 2.februára, Annuntiatio Dominica , čiže Pozdravenie Pánove47 . Poznámka 47 Dnes sviatok Zvestovania NPM. , 25. marca Maria ad martyres, na pamiatku , že Bonifac IV. posvätil v 610 roku Panteon na katolícky chrám ku cti Márie a všetkých mučeníkov 13. mája, Matky Božej snežnej 5. augusta48 Poznámka 48. Maria ad Nives Bol sviatkom s červenou rubrikou. a ďalej Nepoškvrnené počatie 8 decembra.
Kisban 263
Medzi rehoľníkmi v Šaštíne spomíname skoro zosnulého o. Štefana Sooša (zm. 1738 v Šaštíne), o. Jozefa Szadeckieho (zm.1756 v Šaštíne), o. Euzébia Podhoranského, priora v Lefantovciach a dvojnásobne v Šaštíne (zm.1768 v Skalici), významného rečníka. Ten posledný mal veľké zásluhy okolo stavby a rozvoja Šaštína172. Poznámka 172. takisto Streska str.645 )
Kisban 343
Podľa zápiskov ročenky, nasledujúci pavlíni boli v 18.storočí chovancami kolégia: Chorvát o. Štefan Demsič (1699-1703), neskorší generál rádu; o.Adam Sellej (1703-1707), neskôr generálny vikár; Chorvát o. Andrej Musár (1705-1709) generál rádu; o. Pavol Vukovič (1709-1713) zomrel ako misionár v Sedmohradsku; o.Euzébius Podhoranský (1713-1717) narodený v Galgóc, budovateľ kláštora v Šaštíne; o. Imrich NAgy z Felsöbuk (1717-1721); narodený z protestanských rodičov o. Pavol Letenyei z NAgyleteny (1721-1725) vynikajúci kazateľ, ktorý na slávnosť sv. Apolinára mal vynikajúcu kázeň; o. Adam Ordödy nar. V Nitrapati (1725-1729); o. Bartolomej Orlay (1733-1737) rodom z Divekuifalu bol váženým penitenciárom (apoštolským spovedníkom) v Šaštíne.
Kisban 345
....) Na štúdia do Rímskeho kolégia vyrážali klerici väčšinou po ukončení filozofických štúdií. Z Olomouckého kolégia, ktoré viedli jezuiti, vyrazili do Ríma otcovia: o. Ján Orosz, o. Ján Bajkiič, o. Martin Borkovič, Vojtech Turkovič, Ján JAskay, Mikolaj Benger. Z viedenského kolégia otcovia: Ján Kebell, Ján Kéri, Pavol Sečéni. Z Wienerneustadt o. Augustín Benkovič; z trnavského kolégia otcovia: Peter Bolla, Ladislav LAdanyi, Adam Ordódy, František Róth, Jozef Kreglevich, Ján Toronyi, Euzébius POdhoranský, Imrich Póor. Z rehoľných inštitútov: z Lepoglavy- otcovia KAsper Mallesič, Ludovík Augustín Bolla, Andrej KOllenič, Štefan Demsič, Andrej Musár. Z Marianky o. Pavol Vukovič; z Lefantoviec otcovia: Imrich Felsöbüky Nagy , Aleksy Szabo; z Pápa otcovia: Jozef Szerdahelyi, Leopold Pollingery; Saroraljaujheli otcovia- Antonín Horhy, Hieronym Marton; Sajolád otcovia- Pavol Niczky, František Kemeny; z Pešti otcovia- Kristián Kuzani, Rafael Potyondi, Vincent Herič, Ján Nepomucen Sandrovič, Jakub Déli. Okrem nich z teologického inštitútu v Košiciach: o. Pavol Letenyei, Ladislav Bezerédy8 (Poznámka 8. por. AP Diel 1 až 9 PAssim)
Kisban 350
(...) O o. Andrejovi Musárovi : „veľmi dobre sa správal na štúdiách aj v obyčajach“; o o. Pavlovi Vukovičovi : „veľmi dobre sa správal v obyčajach“ „Bol vedúcim a majstrom novicov“. O. Euzébiovi Podhoranskom: „vlastni vynikajúce schopnosti, veľmi dobre sa správal a postúpil v štúdiách; o o. Pavlovi Nagym z Felsöbúk: veľký vzor pobožnosti, bol (nepreložiteľné slovo - bydol) nižšieho chóru; o o. Pavlovi Letenyey: „veľmi dobre si viedol vo všetkom ako v disciplíne tak aj v štúdiach, v ktorých napredoval. Bibliotekár. Prefekt sodalicie. Vystúpil pri obhajobe na malej teologickej dišpute“.