Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová r.2010
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
Orosz František OSPPE
Autor: Emil Kisbán
KNIHA I.
Kisban 16
(...) Keď sa v roku 1862 zdržal v Konštantínopole Arnold Ipolyi s cieľom študovania pamiatok starovekej byzantskej cirkvi, videl práve to miesto, kde spočívalo telo sv. Pavla pustovníka. Ostatky sv. Pavla pustovníka sa nachádzali v Istanbulskom kostole „vybudovanom v roku 1031 Agrgylosom Romanosom volaného „Peribleptae“ alebo aj Triakontophylos, čiže „Kostol 300 listov alebo Ruží“ tento kostol stojaci medzi mestskými bránami na Kapuši i Dsubabtli Kapuši na brehu Zlatého Rohu nazývajú mešitou Guldsamissi, čiže mešitou ruží“8 Poznámka 8. Ipolyi Arnold: Magyar erekliek (uhorský relikviár) arch.Köz.Diel 3:1863,str.107 . Týmto spôsobom Ipolyi vyvrátil tvrdenie životopiscov sv. Pavla pustovníka Anonyma Hungarusa9 Poznámka9.De translatione S.Pauli. Bezmenného KArtuza10 Poznámka 10.Szent Pal ösönknek kihozasarol (o prenesení nášho predka sv. Apvla) o. Františka Toldieho11 Poznámka 11. Toldy František: Magyar szentek legendai eredeti codexekböl(Legenda uhorských svätých z originálnych kodexov)m str.150, o. Andreja Eggerera12 Poznámka 12. Eggerer Andrej: Fragment paniskorvi protoeremitici. Vieden 1673. a o. Františka Orosza13 Poznámka 13. Orosz František: synopsis annalium eremi – coenobiticorum fratrum eremitarum ordinis s.Pauli primi eremitae, Sopronii 1747 s. 16 podľa nich telo sv. Pavla pustovníka spočívalo v Byzantskej pokračuje Kisban 17
Kisban 17
svätyni Najsvätejšej Panny Márie gréckeho cisára Emanuela. Hlavu svätého previezli z Konštantínopola do Ríma. Odtiaľ cisár Karol IV. v roku 1355 ju preniesol do Prahy. Neskôr ju prechovávali na zámku Karlštejn. V roku 1522 ju preniesol Ľudovít II. do BudaszentLörincz. Telo sv. Pavla získal pre Benátsku republiku občan Benátok Jakub Lanzio 1240 za vlády Gregora IX. a cisára Frederika II. Do roku 1382 sa nachádzalo v Benátskom kostole sv. Juliána. Vtedy ho dostal náš kráľ Ľudovít Veľký, pri príležitosti uzavretia Turínskeho mieru a odviezli ju do kláštora v BudaszentLorinc (kostol sv. Vavrinca v Bude- pozn. prekladateľa). O. Valentín Hadnagy a za ním o. Matej Fuhrmann zapísal obrovský počet zázrakov, ktoré sa tam udiali. Pretože sa väčšina z nich týkala detí, považovali Pavla pustovníka za ich patróna14Poznámka 14. Fuhrmann , dielo citované str.183 a 187)
Kisban 37
Časť 3. Šírenie sa rádu za hranicami.
Čo hovoria historici rádu? Svätý Pavol pustovník našiel nasledovníkov nielen v našej vlasti, ale tiež vo viacerých európskych krajinách. Prvý historik rádu o. Gregor Gyöngyösi vo svojom diele zachovanom v rukopise1 Poznámka1. Gregora Gyöngyösi kronika, Rukopis Budapeštianskej univerzitnej knižnice. A.55 a tiež: Vitae fratrum heremitarum S.PAuli. Zbierka rukopisov uhorskej akademii vzdelávania, č.4, str.50. spomína okolo 100 kláštorov na území Uhorska v časoch predchádzajúcich bitke pri Moháči. Je to v súlade s výsledkami skúmaní Antona Kurča2 Poznámka 2. Kurč Anton: A magyarorszagy palosrend törtenete (História uhorského rádu pavlínov)Budapešť 1889. ktorý do 1526 potvrdzuje existenciu spolu 102 kláštorov; medzi nimi 77 pripadá priamo na Uhorsko, 7 v Sedmohradsku, 5 Chorvátsku, 10 Slovensku a 3 v Dalmácii.
O.František Orosz 3 Poznámka3. Orosz. Dielo citované. pavlínsky historik, vymenováva 170 kláštorov na území našej vlasti. Svoje tvrdenie opiera o spomenutý rukopis o. Gyöngyöseho a okrem toho na vydanom 1663 „fragment panis corvi“4 Poznámka 4. Eggerer, dielo citované. o.Eggerera, na „annalium ordinis s.PAuli“ (1743) o.Mikuláša Bengera a tej istej rukopisnej práce5 Poznámka5. Benger Mikuláš: annalium Eremicoenobiticorum ordinis fratrum Eremitarum Sancti Pauli Primi Eremitae volumen secundum. Pasonii 1743. –Chronotaxis paulinorum rukopis OLDO Nr.627, (OLDO-Štátny Archív Diel Rukopisov )
„Chronotaxis Paulinorum“ .
Kisban 38
(...) podľa zrátaní o. Orosza medzi 19 pavlínskymi kláštormi založených v 13. storočí pripadá 14 do Uhorska našej vlasti. V Slavonii vlastnili pavlíni 2 kláštory po jednom v Dalmácii, Istrii, a v Jeruzaleme. Rozmiestnenie 109 kláštorov v 14. storočí bolo nasledujúce: na území našej vlasti bolo 64, v Sedmohradsku 3, v Slavonii 8, v Poľsku 2, na sliezsku 1, v Nemecku 16 a v Portugalsku 15.
Nové kláštory založené v 15. storočí vyratúva Orosz 49. Z tohto počtu pripadalo na domáce územie 15 na Sedmohradsko 5, v Ríme vznikli 2, v Slavonii 4, v Chorvátsku 6, v Dalmácii 1, v Istrii 8, v Poľsku 6, v Rakúsku 2. V 16.storočí väčšia časť kláštorov bola zničená. Napriek ťažkým podmienkam, v akých sa nachádzali Uhry po bitke pri Moháči sa dozvedáme o 5 nových kláštoroch.
O. Orosz spomína založenie alebo obnovenie 22 kláštorov v 17. storočí. Ich rozmiestnenie bolo nasledovné: v našej vlasti 9, v Ríme 1, v Slavonii 1, v Chorvátsku 2, v Poľsku 4, a po jednom na Litve, v Rusku, na Morave, v Čechách a v Styryi.
Kisban 39
V 18. storočí vzniklo podľa o. Orosza 13 kláštorov. Dva v našej vlasti, 3 v Sedmohradsku, 4 v Poľsku, 2 v Rusku, po jednom v Rakúsku a v Styryi. V roku 1786 Rád podľahol zrušeniu. Posledný uhorský provinciál o. Kasper Gindl vymenoval veľmi svedomito vo svojom „Elenchuse“11 Poznámka 11.Gindl Kasper: Elenchus summarius Archivi almae hungaricae ordinis Sancti Pauli primi Eremitae... opera Patris Caspari Gindl, Anno domini 1750. OLDO 2565 rehoľné domy pavlínov: bolo ich 77. Podľa Alexandra Niary, keď vyrátame aj zahraničné pôsobiská pavlínov potom počet kláštorov spolu by činil 38112. Poznámka 12. Niary Alexander : A Czenstochovai Palos Koloster es nagyar müemlekei (pavlínsky kláštor v Čenstochovej a jeho uhorské pamiatky)
Kisban 41
Pavlini v Nemecku. Pôsobiská novej provincie sa rýchlo množili. Na konci 14. storočia počet činil 16 väčších kláštorov a niekoľko pustovníckych domov. Podľa o. Bengera vlastnil 20 konventov a pustovníckych domov. Medzi nimi, ako píše o. Gyöngyösi, väčší význam mali kláštory Langnau, Andenhausen (Hanhaysoni), Halle (Suesvischalli) a Bazylei (Paslei). A podľa o. Orosza , kláštor v Rohrhalden, založený v roku 1358, grófom Rudolfom Hochemberga.
Kisban 247
Viaceré starosti spôsobovali kaplánom v Pápa v 17. a v 18. storočí majetky kláštora v Torna, ktoré sa skoro vždy nachádzali v cudzích rukách. V roku 1680 o. Imrich Nagy159 Poznámka159. A.P. Nagyjenö I,9 a 1717 o. Žigmund Csuzy protestoval na zhromaždení Komitátu vo Vesprem proti vlastníkom zámku Somlyo a obyvateľom Janoshaza pre svojvoľné užívanie majetkov kláštora. o.František Orosz za svojho priorovania v Pápa dvakrát protestoval (1735 a 1741) pred úradom Kapituly v Gyor proti Jurajovi Erdödy a rodine Rakos z Janoshaza pretože násilne obsadili Botföld a pripojili ho k svojim majetkom160 Poznámka 160. to isté I,12.
Kisban 349
Kláštor vlastnil dovtedy drobnejšie majetky na okolitých pahorkoch hlavne na pahorku Vinnom Deveni a v Marianke dom. Taktiež rezidencia v Bratislave patriaca kláštoru v Marianke dostala v tom čase väčšie príjmy. K vyzdvihnutiu kláštora v Marianke v 17. storočí sa pričinil nielen duch baroka vyjadrujúci sa v oživení náboženského cítenia a v rozvoji umenia, ale tiež susedstvo Bratislavy, starého korunovačného miesta a sídla uhorského snemu. Poslovia a členovia kráľovskej rodiny, ktorí zasadali na sneme často poctili svojou návštevou kláštor v Marianke, ktorého sláva sa rozniesla aj do cudzích krajín. Pavlínsky historik otec František Orosz, kedysi podprior tohto kláštora v 1732, zachytil trefnú poznámku vo svojom diele „diarium Thallense“: „Nielen obyvatelia miest navštevovali toto miesto, ale s veľkou pobožnosťou tu putovali magnáti z Rakúska, z Čiech, Moravy, Sliezka, Uhorska, kedykoľvek prebývali v Bratislave radiac sa nad vecami štátu“.
KNIHA II
Kisban 24
Budova kláštora (kláštor Diosgyör – pozn. prekladateľa)bola ukončená až v roku 1741. V tom istom roku 27. mája sa konala slávnosť inštalácie rádu. Z tejto príležitosti sv. omšu celebroval Ján Gustini, dekan z Miškolca a neskorší biskup Nitry a František Deák kanonik z Eggeru, vo slávnostnej kázni podčiarkol význam tohto dňa53Poznámka 53. Streska dielo cit. str.251) K rozvoju kláštora sa pričinil prior o. Gerhard, (maď. Gellert) Jankovič, ktorý v kláštornom majetku Csaba vystavil pálenicu, a tiež o. František Orosz, ktorý v roku 1747 v kláštornom vinohrade zriadil lis54 Poznámka 54. takisto Streska str. 251, 339)
Zase v histórii domu v Pápa novú epochu tvorilo spravovanie úradu priora historikom rádu učeným o. Františkom Oroszom. V roku 1737 kázal zbúrať kostol, ktorému hrozilo zvalenie a rozhodol sa postaviť nový, ktorého základný kameň ešte v tom istom roku posvätil opát Pannonhalma Benedikt Sajgho. S iniciatívy o. Orosza vznikol tiež v Karako jendovežový pavlínsky kostol pod názvom sv. Michala (1738). Po uplynutí 10 rokov stretávame o. Orosza v Diosgyör, kde s nadšením rozvíjal hospodárstvo kláštora (1747)55 Poznámka 55. takisto Streska str. 339)
Kisban 33
Kláštor v Pápa bol v roku 1701 vyzdvihnutý do hodnosti priorátu. Jeho prvým priorom bol o. Ľudovít Augustín Bolla, a posledným o. Alexi Nemethi. Behom storočia predstavenými domu boli schopní ľudia, vzdelaní a horliví rehoľníci. Sám o. Augustín Bolla bol v rokoch 1708-1711 vicarius gubernans, o. Ľudovít Karloczy a o. Gerhard JAnkovič (maď. Gellert) odtiaľ prešli do proviniciálneho domu, o. Žigmund Csúzi na úrad člena Rady rádu. Priori z Pápa o. Žigmund Csúzi, o. František Orosz a o. Joachim Kollarič vynikali v oblasti literatúry a vedy a ostatní boli doktormi filozofie a teológie.
Kisban 36
Podarilo sa znovu získať väčšinu majetku patriaceho do kláštora, avšak niekoľko majetkov ako Botföde, ktoré si privlastnila rodina Ordödy a Ilefölde, ktoré držala rodina Esterházy, nikdy už nevrátili kláštoru napriek tomu, že piori viacnásobne vysielali žiadosti uzurpátorom rehoľných dobier. V 1717 o. Žigmund Csuzi ,v 1735 a v 1741 prior v Pápa98 Poznámka 98.Fasc. 1, Nr.12 ,13. a o. František Orosz protestovali na zhromaždení komitátu Vesprém proti Jurajovi Erdödy a rodine Rakos z Janosháza pre násilneho privlastnenia si majetku v Botfölde99 Poznámka 99. A.P. Botfölde alebo Videp, fasc Vieden Nr. 11 .
V roku 1732 bola zmena v živote kláštora. Vtedy zase odtiaľ odišli rehoľníci, a pretože nebolo nádeje, žeby založili formálny konvent, majetky vikariátu v Torna odovzdali konventu v Pápa. Takmer počas desaťročnej neprítomnosti sa opäť vrátili zase 13. marca 1741 vďaka dobre premysleným snaženiam priora z Pápa, o. Františka Orosza. Prvým predstaveným bol o. Ján Kerestez. Provinciál o. Pavol Fejér, chtiac zabezpečiť im živobytie odovzdal im majetky zničených kláštorov Ormenies a Eniere.
Kisban 42
Biskup Berenyi dal 200 Fl. na pokrytie budovy strechou. Okrem týchto milodarov samí pavlíni robili podľa možnosti všetko, aby urýchlili budovanie kostola. V roku 1754 určili na budovanie celý zisk z predaja svojich vynikajúcich vín. Aby počas budovania nezanedbali duchovnú starostlivosť nad veriacimi, vykonávali pobožnosti v bývalej tureckej mešite. Chýr o tom pridal mešite milostivý obraz pavlínov. Slávni pavlínski kazatelia hlásali obyčajne Božie slovo v biskupskej katedrále. To spôsobilo vzrast ich popularity. K takým kazateľom patrili o. Vincent Nagy (1720-1721), o. František Orosz (1721-1723) a o. Martin Pohárnok (1723-1724). Od roku 1747 stretávame pavlínov medzi prednášateľmi v diecéznom seminári. Ako jedného z najvýznamnejších spomeňme o. Ľudovíta Paxi.
Kisban 109
Kapitula z roku 1735 podpísala dokument, ktorý v zásadných veciach mal istý prínos. Kapitula sa v ňom vyjadrila – bolo to po prvý raz – vo veci poriadku ohľadne starších rehoľníkov v rehoľných domoch a s tým súvisiaci precedensi= prednosť priorov. Určila nasledujúci poriadok v 17 uhorských kláštoroch počnúc kláštorom v Satoralujhely(Nové mesto pod Šiatrom)48 , kde poskytuje aj priezviská priorov: 1.Satoraljaujhely -o. Pavol Fejér, 2. Mariánka(Máriavölgy) -o.Stefan Ordódy, 3. Márianosztra -o. Michal Havor, 4. Lefantovce - o.Ján Keresztes, 5. Cajolád - o. Filip Kotnaki, 6. Banfalva - o. Jakub Gejer, 7. Pápa - o. František Orosz, 8.Trebišov - o. Imrich Czetenyi 9. Varano (Vranov) - o. Jozef Kuncsár, 10. Rím - o. Hieronym Bajaj, 11. Kežmarok -o. Ján Klaus, 12. Skalica - o. August Fischer, 13. Trnava - o. Andrej Vajaj, 14.Pest - o. Karol Redl, 15. Nezsider - o.Hieronym Hirnay, 16. Pécs - o. Michal Grubyi, 17. Tovis - o. Pavol Vukovics.
Kisban 201
V roku 1759 novic o.Mikuláš Usz dal 1000Fl.127 Poznámka 127. A.P. Conv. Pest ,fasc. 20,Nr. 30, krajský archív.) a o.František Orosz 150 Fl. na nákup latinských vedeckých diel128. Poznámka 128. takisto fasc. 17, Nr. 17. , 2.12.1762 ) zo správy uhorského provinciála na generálnej kapitule v 1760 vyplýva, že pre generálny úrad zakúpili knihy v hodnote 1000Fl.
Kisban 203-204
V Šaštíne okrem diel vo väčšine teologických kníh týkajúcich sa rádu a niekoľkých klasikov, takmer nebolo diel iného žánru. Reprezentovaní boli nasledujúci autori: vo väčšine z oblasti teológie: sv. Augustín, Bonaventúra, Ján KAsian, Thyrsus Gonzales, Albert Veľký, Róbert Bellarmín, Dominik Viva, Eraz Spinola, Františka Belengambe. Autori zo žánru práva: Ján Szegedy, cisár Justinián. Práce polemické: Karol Vogler, Kasper Pongratz, Jakub Bossuet, Vincent Hudri. Kazatelia: Pavol Segnéri, Andrej Girolamo, Trojer Fortunatus. Historici: Mikuláš IStvánffy, Juraj Pray, a medzi pavlínov knihy: Juraj Teretius, Andrej Eggerer, Mikuláš Benger, Kasper Malesič, Ignác Pongrácz, Ján Belostenec, Ján Keri, František Orosz, Augustín Kordiecký, Ferdinand Mejslseder, Bartolomej Sotarevič, Matej Fuhrmann.
Kisban 205
V Banfalva vyrátali na 224, 17Fl. Knižné zásoby zložené z 1409 dielov. Rozšírili ho s myšlienkou na rehoľnú mládež, podobne ako knižnicu v Pápa, Satoraljaujheli, v Sajolád a v Marianosztra. Sú tu kázne takých autorov, ako : Ján Eck, Juraj Krieg, Florián Schilling, Ladislav Brugger, Ján Gorius, Juraj Gotthard. Okrem toho Gavantus : „Thesaurus sacrorum prituum“ anttverpia 1647, Tobiáš Laner (Lohner) : „Instructissima Bibliotheca“ Venecia 1708. Albert Veľký : „Postylla“ z evanjelia sv. Lukáša. Stretávame tu celú hromadu diel z exegézy biblickej, knihy Engela, z oblasti Cirkevného práva. Medzi historikmi sú reprezentovaní : Mikuláš Istvanffy, Jozef Deseriči, Cezar Boroniusz, Jozef Bedekovič, Ján Rajfenstuhl, Ján Zsamboky, o. Andrej Eggerer, o. Mikuláš Benger, František Koszi, o. František Orosz. Diela filozofické Aristotela, sv. Tomáša Akvinského, Andreja Portnera, Silvestra Maurusa, Ladislava Kollorkeji, Mikuláša Czipiza, Mikuláša Rosti, Izidora Aesinusa.
Kisban 387
Pedagogické talenty pavlínov sa potvrdili v obetavej práci na školskom poli. Z ich rúk vyšiel celý rád vďačných chovancov. Oni keď zaujali vedúce úrady v spoločnosti vždy s úctou sa vyjadrovali o svojej škole. Medzi množstvom ďakovných dokumentov spomeňme list Františka Josvay, košického farára napísaný 20.9.1740 o. Františkovi Oroszovi priorovi v Pápa. So srdcom plným vďačnosťou spomína ťažkosti, ktoré museli podstúpiť kvôli jeho výchove a zároveň im posiela 100 Fl na potreby kláštora101. Poznámka 101. A.P. Diel IX, a Streska dielo citované)
Kisban 407
V dávnom rehoľnom breviári niekoľko veršov matutinum z 14.11. vzťahujúcich sa na sv. Pavla pustovníka, pochádza najpravdepodobnejšie z jeho diela. Škoda, že to posledné dielo v dôsledku nepriaznivého ocenenia rehoľnými spolubratmi toto posledné dielo, hodil do ohňa. Danko vo svojom „Hymnarium“ k 261 cituje zveršovanú časť o. sv. Pavlovi pustovníkovi vyňatú z Oficium matutinale“ breviára o. Antona Tatai, podľa vydania 1540. Ako si môžeme posúdiť zo zachovanej časti , o. Vojtechovi Čanadym – ako sa zdá – bol schopným básnikom novolatinčiny. Písal aj uhorské kázne, predovšetkým o sv. Pavlovi pustovníkovi. Na sklonku života bol často chorý v kláštore Bajcs a tam zomrel.44 Poznámka 44. Szinniyei dielo citované, diel II. str.26.; Horaniy : Memoria, str.397.; TOLDy, dielo citované 1862, diel II. str.62; Magyar Könivszenle) 1878, str. 24 ; Danko Jozef : Vetus hymnarium ecclesiasticum Hungariae. Budapeszt 1893; Bekesi Emil : Magyar Irok Hunyadi Matias Korabol . „Katolikus szemle“ 1902; Hegedüs Štefan: A Magyarorszagy coelestis lyra.1902; Hegedüs Štefan: A Magyarorsagy celestis lyra (Uhorská coelstis lyra) akad. ERT. 1914,; Gondan : dielo citované)
o. Orosz píše o ňom, že po smrti povstal k životu a hovoril predpovede svojmu spoločníkovi a neskôr znovu zomrel. Jeho súčasník o. Štefan Lorandhazy (1512) napísal knižku o zázrakoch sv. Pavla. Ostala v rukopise. Jej názov : „Continuatio sancti Patris primi eremitae“45 Poznámka45. Gyöngiözy dielo citované, kap. 75)
Kisban 416,
Vo vstupnej časti diela priznáva, že materiál k napísaniu histórie Rádu začal zbierať o. Marek Dombroi, vizitátor kláštorov v Dalmácii, s pomocou generála rádu o. Jána Zalankemenyeho , ktorý sa takisto ukázal ako schopný historik rádu („Rubrica geberalis“). Avšak v spracovaní zhromaždeného materiálu prekazila o. Markovi z Dalmácie predčasná smrť a o. Jánovi Zalankemenyemu povinnosti na generálskom úrade. Keďže chcel zachovať udalosti v ráde, on j napriek týmto skúškam nadväzuje na prerušenú prácu. Určuje si za cieľ : začínajúc Zorardom predstaviť v chronologickom poriadku udalosti týkajúceho sa rádu. Podobne ako neskorší historici rádu (otcovia Eggerer, Benger, Orosz a iní), vedení ochotou prispieť k sláve rádu, urobil žiaľ istú chybu že zarátal do členov rádu iniciátorov pustovníckeho života a ich prvých nasledovníkov, ba viac všetky vynikajúce osobnosti pustovníckeho života v Uhorsku v 11. storočí (Benedikta, Zorarda, Gellert, Romualda, Váca, atď.) čiže tých, o ktorých s istotou vieme, že patrili k iným rádom (benediktínom, kamaldulom, atď.) A okrem toho žili ešte pred založením pavlínskeho rádu.
Kisban 438
Medzi vynikajúcich, z rehoľného uhla pohľadu, historikov 18. storočia, sú hodní spomienky otcovia: Mikuláš Benger, Matej Fuhrmann, František Bosly, František Orosz, Ignác Pongrácz, Martin Streska a Kajetán Gyuris (Ďuriš). Ich činnosť môžeme skutočne považovať za ďalšie pokračovanie histórie na vyššej úrovni o. Gregora Gyöngyözi a o. Andreja Eggerera aj keď aj oni využívajú metódu opisu a chronológie.
Kisban 441
Bohatá historická činnosť o. Bengera bola povzbudením pre priora v Sopronbalfalva o. Františka Orosza k horlivému zachytávaniu dejín rádu. Svoju prácu: „ Synopsis Annalium eremi coenobiticorum eremitarum Ordinis S.Pauli primi eremitae“173 Poznámka 173. Sopronii 1747) venoval prepozitovi Pavlovi Oroszovi, vesprémskemu kanonikovi. Je to dielo syntetické , ale nekompletné. Sám horlivý autor vysvetľuje v úvode, že knihu napísal pre osoby spomedzi diecézneho kléru a rehoľného, navštevujúcich pavlínske kostoly, aby z nej spoznali dôležitejšie momenty z histórie rádu pavlínov.
Kisban 442
O. Orosz tiež preložil životopis sv. Pavla pustovníka napísaný sv. Hieronymom177 Poznámka 177. Szent Joronymus. Egyedül valosagnak ekessege. Az – az. Thebaizbeli Düdsöeseges szent Pal patrairkanak, remetek fejedelmenek es mesterenek elete es halala, melyet ... megirt ... deak nyelvböl T. Pater Orosz Ferencz altal magyarra fordyttatott (svätý Hieronym). Jediná ozdoba pravdy. Čiže život a smrť slávneho sv. Pavla patriarchy z Thebaidy, knieža a majstra pustovníkov, ktoré ... opísal .... a z latinského jazyka na uhorský preložil ctihodný otec František Orosz.) Zhromaždil tiež zaujímavé pramene týkajúce sa kostola a kláštora v Marianke (Mariavölgy) v dvoch svojich dielach: „Liber historicus ecclesiae Thallensis“ taktiež „Diarium veneralibis conventus Mariae Thallensis v troch častiach178. Poznámka 178. Obidve práce sa nachádzajú v Oddelení Rukopisov univerzitnej knižnice v Budapešti. Signatúra AB.179 i AB 185.
O. Orosz upravil tiež s nadšením písomníctvo filozofické, asketické (rozjímania) a kazateľské. K prvej skupine patria: Selectiores, sententiae , L.annaei Senecae;179Poznámka 179. „Elsö Remete Szent Pal Lelki elmelkedesekre gerjedeztetö. Barlagyja“180 Poznámka 180.Trnava (Nagyszombat)1755 (Zapáľajúca sa k duchovnému rozjímaniu jaskyňa (grota) sv. Pavla prvého pustovníka); „Keresztenyi Tökeletes halarla Keszült elet“181 Poznámka. 181 Bratislava (Pozsoni)1758. Kassa.