vranovnadtopľou

História rádu pavlínov v Uhorsku

VRANOV NAD TOPĽOU (maď. Varano)

Kisbán - Kniha I

1.časť Úvod od str.11-20

2. časť Rehoľa Uhorskej zeme od str.21-34

3. časť Šírenie rádu pavlínov za hranicami od str. 35-92

4. časť Dve storočia Uhorských pavlínov 1300-1526 od str. 93-198

5. časť Pavlíni vobdobí reformácie od str. 199-248

6. časť Odrodenie rehole v období baroku od str. 249 - 318

str.302 Kisbán.. Na území Zemplína darovala pavlínom grófka Mária Esterházyová v roku 1672 kostol vo Varannó(Vranov) s dedinami Vyšný Žipov (Izséb) a Višňov (Visnyó)¹⁰³.

Kisbán- Kapitula z roku 1669 poslala nových misionárov na protestantské územie Horného Uhorska. Nemenovaný spisovateľ Acta paulinorum zapísal nasledujúce priezviská otcov: Ľudovít Berzevič, Benedikt Lejpold, Juraj Čeppeléni, Gregor Dubnický, Ladislav Ladányi, Ladislav Lányi, Augustín Szörényi, Martin Török, Vavrinec Sütö¹⁰⁸.

Po vyhnaní protestantov sa opäť vrátili do opustených kostolov ich dávni vlastníci, katolíci. Tak sa napr. stalo vo Varanno(Vranov) na Zemplíne, kde sa usadili pavlíni. Ich životy napĺňal boj a chudoba.

Str.305 Kisbán . Taktiež o. Imrich Fejervári a o. Gregor Dubnický zažili ťažké prenasledovanie zo strany protestantov, ktorí sa pomstili za pavlínsku činnosť pri obrátení inovercov. V noci napadli kláštor vo Varanno(Vranov). Otcovia pavlíni nemali čas na zorganizovanie obrany. Útočníci zabili príbuzného otca Imricha Fejerváriho. Obidvoch pavlínov vliekli po necestách, kameňoch a močiaroch o hlade a smäde, nedávajúc im ani chvíľu na oddych, a tak ich priviedli až do Szihalom. Tu sa nad nimi zľutoval farár Told a zaplatil za nich výkupné, a tak boli oslobodení¹¹³.

Paulíni museli na istý čas prerušiť svoju činnosť v Hornom Uhorsku, kde s úplným odovzdaním vynaložili toľko námahy pri vykonávaní misijnej činnosti. Dôvodom bolo povstanie horlivého kalvína Imricha Tökölyho. Práve v tom istom čase, keď Čenstochovský kláštor výnimočne slávil 300.výročie svojej existencie, kalvín Tököly obsadil Košice, Prešov, Tokaj, Nitru a ďalšie mestá Horného Uhorska (1682). Vyhnal katolíkov, predovšetkým kňazov a rehoľníkov, keď sa nechceli pridať k nemu, a kostoly odovzdával Luteránom. Obsadil aj dve misionárske strediská pavlínov: kostoly a rezidencie spolu s vybavením vo Vranove a v Kežmarku, a pavlínov vyhnal¹¹⁹.

7. časť Víťazstvo ducha baroku v reholi od str. 319 - 364

Str.321 Kisbán. 7. Kapitola .

V poslednom štvrťstoročí 17. storočia sa Uhorsko nachádzalo vo vojnovom chaose: agresívne útoky Turkov, Tökölyho povstanie, protestantské nepokoje sťažovali život rehoľníkom. Rehoľné ročenky podčiarkujú, že pavlínom najviac hrozili dvaja nepriatelia Turci a reformácia. S obidvoma otcovia pavlíni oduševnene zápasili. Zvlášť kláštory v Hornom Uhorsku ako Satoraljaujhely, Varano(Vranov), Tokaj a Kežmarok zakúsili veľa biedy a prenasledovaní¹.

Str.323 Kisbán Poznámka 4 7.Kapitola. Víťazstvo ducha spirituality baroka v reholi. O. Augustín Benkovič sa zjednotil s rehoľnou radou v tom, že vnútorný pokoj v reholi a disciplína jeho členov je nutnou podmienkou k plodnej práci medzi protestantmi. Vážil si záslužnú činnosť v protireformácii v kláštoroch v Satoraljaujhely, Varano(Vranov) a Lefantovciach (Elefant). Vďaka definitoriu udelil titul priora administrátorovi domu vo Vranove, otcovi Imrichovi Ferejvári, ktorý bol známy získaním mnohých protestantov späť pre Cirkev, a zároveň mu potvrdil činný hlas na kapitule. Dom vo Vranove vyzdvihol na úroveň prioratu, a aby bratom uľahčil prekonať veľkú núdzu, ktorou tam trpeli, daroval im vinice v Bodroglaszy a na kopci Bihajka (Zemplínsky kraj).

V tom čase za zástupcu generála rádu vybrali Mateja Selegoviča, za členov rehoľnej rady: Ladislava Jambrehoviča, Imricha Nagyho, Juraja Bebery, Pavla Seszheni a neskôr Nikolaja Klanseča, Karola Petracsicsa, Jakuba Jurisseviča, sekretárom generála vybrala Mateja Turkoviča⁵.

Str.340 Kisbán 7.časť I. kniha:

Otec Peter Genadt odvážny pracovník uhorskej a sedmohradskej misie, majster noviciátu, prior v meste Varano (Vranov), svojím taktným správaním si dokázal získať srdcia rehoľných spolubratov aj laikov.

Str.341 Kisbán:

O. Augustín Hnatovič v Galyár, bol známy svojou veľkou zbožnosťou( Zomrel 1711).

Str.362 Kisbán: 7.časť : V práci nad obrátením protestantov v 17. storočí pripadla významná úloha pavlínskym kláštorom: v Papá, Pécz, Torna, Kežmarok, Vranov, Slovenské Nové mesto (Satoraljaujhely).

8. časť rehoľná disciplína. Zvrchovanosť chorvátskych a rakúskych od Uhrov od str. 365 - 378

Str.374 Kisbán : Kongregácia šírenia viery nariadila Viedenskému nunciovi Jánovi Antonovi de Via, vykonanie rozdelenie provincie, s ktorým oboznámila generála rádu otca Mallesicsica listom zo dňa 12.01.1701, že v tej veci vystupuje ako „specialiter deputatus executor“ Svätej Stolici. Podľa tohto nariadenia oddeľuje Úrad generála Rádu od úradu predstaveného Uhorskej provincie¹³.

Od vtedy má mať Uhorská provincia osobného predstaveného, ktorý bude podliehať moci generála, takisto ako iní provinciáli.

Uvádza sa nasledovné, že delí Uhorskú provinciu na dve časti: Uhorskú a Chorvátsku. Do provincie Uhorskej patria kláštory – Mariánka (MáriaVölgy), Lefantovce, Slovenské Nové Mesto (Satoraljaujhely), Banfalva, Pápa, Trnava, Pešť, Skalica, Nezsider, Trebišov, Vranov, Kežmarok, Pécs a kláštory ktoré sa neskôr vytvoria na území Uhorska.

Do provincie Chorvátskej budú patriť kláštory: Lepoglava, Remete, Köros, Svetice na území Chorvátska a taktiež Wienerneustadt, Ranna v Rakúsku, Ulima- Olimie v Slovinsku, Krumlov-Morava, Woborziste – Oborište v Česku, a uhorský kláštor Csáktornya.

9. časť rehoľa pavlínov v období vzniku povstania Františka Rákociho od str.379 – 396

Kisbán Kniha II.

1. časť str. 0- 82 Vzrast Uhorskej provincie v 18.storočí 1711-1786.

Str. 27 Kisbán: Pri rozvoji domu vo Vranove sa zaslúžili priori – otcovia: Jozef Kuncsár, Ignac Pongrácz, Tomáš Rozgonyi, Augustín Szentgály. Za čias vlády o. Kuncsára vo Vranove v roku 1738, vybudovali kláštor, ktorý o 20 rokov neskôr vyhorel. Tento ctihodný muž, s ktorého menom sa viaže nielen táto budova, ale aj budova nového kostola v Pápa⁷⁷ musel prekonať veľké ťažkostí, aby dokázal zohnať materiálnu pomoc na vznešené ciele od grófskych rodín. Jeho úsilie nakoniec prinieslo materiálnu pomoc od takých rodín ako: gróf Žigmund Petheö a jeho manželka grófka Rozália Csaky; vdova po Františkovi Barkoci, grófka Júlia Zichi a župan Beresky, barón Ján Szentiványi. Takto bolo možné začať nanovo budovať budovu kláštora^78.

Prior o. Ignác Pongrácz 1743 začal práce nad výzdobou chrámu. Na hlavnom oltári vystavil ozdobné tabernákulum, a nad ním umiestnil milostivý obraz Matky Božej plačúcej. Budovanie pokračovalo dobre, Gróf Žigmund Patheö už 12.5.1743 položil základný kameň kláštora¹¹⁹. V nasledujúcom roku sa kláštorný majetok zväčšil o majetok Žigmunda Okolycsanyiho, nazývaného Čemerné (Csemernie)⁸⁰ V roku 1751 Žigmund Patheö z Gerse podaroval na odliatie zvonov armádny arzenál vyrobený v roku 1546, vážiaci 2400 funtov, ktorý kedysi bol vlastníctvom otca Martinuzziego⁸¹ a František Bebek podaroval armádny arzenál uliaty v roku 1531 vážiaci 1500 funtov. Klára Barkoczy darovala liturgické šaty a v roku 1758 svoje svadobné šaty na cirkevné účely. Časom sa ukázalo, že kláštor je príliš tesný a neprispôsobený na bývanie. Preto sa Ignác Pongracz rozhodol vybudovať nový kláštor. Zatiaľ sa musel uspokojiť s tým, že upravil izby starého kláštora a prispôsobil ich na bývanie. Kláštorné chodby vyzdobil portrétmi sväto žijúcich členov rehole (v roku 1755)⁸².

^{Kostol bol úplne dokončený v roku 1756. Vtedy ho posvätil biskup z Egeru, gróf František Barkóczy83. Krátko nato kláštoru pribudli väčšie majetky. V tom ohľade kláštor podporovali rodiny také, ako: Barkociovci, Szirmaj a Petheö. A tak, keď v roku 1759 pochovali v krypte kostola župana Czabolczu, Imricha Barkóciho, vdova po ňom Suzana rod. Szirmay venovala 1000 florenov ako dar. Z príležitosti smrti Antona Szirmaja jeho rodičia podarovali kostolu drahocenný kalich. Suzana Szirmayova darovala strieborný krucifix (1760) a neskôr dala ozdobiť striebornou osemcípou hviezdou obraz Matky Božej na hlavnom oltári, pre ktorý Žigmun Petheo vystavil nový oltár (1761)84. Predlžujúcu sa budovu kláštoru oživil prior otec Tomáš Rozgonyi. V 1764 založil základy nového kláštora a zariadil bývanie v niekoľkých izbách v krídle budovy od strany záhrady.}

^{Ešte viac sa kláštor vynovil za priora otca Augustína Szentgály. On získal pre kláštor šľachtické dvory Františka Schenka v Hanušovciach, Hans Valva a Jozefa Fehervári v Magyarkrucsove (Nižný Kručov) a pokračoval v budovaní kláštornej budovy. V dedine Tótyzseb vystavil kostol s vežou. Vdova po Imrichovi Barkoci, ktorá už viackrát preukázala priazeň kláštoru v roku 1769 opäť podarovala pavlínom väčšiu sumu. Postarala sa o pozlátenie oltára sv. Pavla pustovníka, vybudovala nový oltár pod názvom ukrižovania a umiestnila pred ním striebornú lampu. Jej horlivosť povzbudila ďalších k obetavosti. A tak Imrich Zsennyei podaroval kostolu ambón, a Jozef Szirmay procesijnú zástavu a baldachýn. Vďaka pobožnosti veriacich zvlášť Zuzany Szirmayovej, grófky Terézie Zichi a Kataríny Szirmayovej v roku 1731 vzniklo ružencové bratstvo. Nakoniec, 18.03.1782 generál rádu o. Karol Ordody posvätil zvony kláštorného kostola, ktorého budova bola úplné dokončená85.}

^{Otec Augustín Szentgali okrem vybudovania kláštora vo Varano(Vranov) pokryl medeným plechom kostol v Pešti v roku 1772 čo stálo 16000 florenov, umiestnil na nich guľky o objeme 22urn, dva bohato zlatené kríže a umelecky vypracované hodiny. Neskôr v Piliszentlaszlo namiesto dávnej kláštornej budovy vybudoval kostol91.}

^{Kisbán 72 Rozvíjajúce sa kláštory. V nasledujúcom roku po usadení sa vo Veľkom Varadíne pavlíni zase zapustili korene Dyosgyör v roku 1737. Začali sa rozvíjať kláštory v Sarorajlaujheli( Slovenské Nové mesto 1738) a v Sajólád 1737. Na konci storočia ten posledný patril k najbohatším kláštorom v ráde. Súčasne rozkvitali pavlínske strediská misionárskej činnosti: Varano(Vranov) 1738, Trebišov 1739, Kežmarok 1755, Torda 1755, rezidencia v Nezsider 1781, kláštor Mariánska Čeľaď 1748 (Mariacsalad), rezidencia v Ríme.}

^{Kisbán 78. Dom v Mocsary. Administrátor otec Alexi Kádas, prišiel z Diosgyör po rok a pol ročnej činnosti, počas ktorej táto rezidencia dostala viaceré dary230, ale súčasne utrpela aj veľké straty231. Alexa Kádasa preložili do kláštora vo Varano(Vranov).}

^{2. časť str. 83-136}

^{Kisbán 109. Kapitula z roku 1735 podpísala dokument, ktorý v zásadných veciach mal istý prínos. Kapitula sa v ňom vyjadrila – bolo to po prvý raz – vo veci poriadku ohľadne starších rehoľníkov v rehoľných domoch a s tým súvisiaci precedensi= prednosť priorov. Určila nasledujúci poriadok v 17 uhorských kláštoroch počnúc kláštorom v Satoraljaujhely(Slovenské Nové mesto)48 , kde poskytuje aj priezviská priorov: 1.Satoraljaujhely -o.Pavol Fejér, 2. Mariánka(Máriavölgy) -o.Stefan Ordódy, 3. Márianosztra -o.Michal Havor, 4. Lefantovce - o.Ján Keresztes, 5. Cajolád - o.Filip Kotnaki, 6. Banfalva - o. Jakub Gejer, 7. Pápa - o.František Orosz, 8.Trebišov - o. Imrich Czetenyi 9. Varano(Vranov) - o. Jozef Kuncsár, 10. Rím - o. Hieronym Bajaj, 11. Kežmarok -o.Ján Klaus, 12. Skalica - o.August Fischer, 13. Trnava - o.Andrej Vajaj, 14.Pest - o.Karol Redl, 15. Nezsider - o.Hieronym Hirnay, 16. Pécs - o.Michal Grubyi, 17. Tovis - o.Pavol Vukovics.}

^{Kisbán 117. Uhorská provincia, ako to vyplýva zo správy z výkazu na generálnej kapitole z roku 1748 sa rozvíja ďalej. Dozvedáme sa, že sa v danom období pokračuje vo výstavbe kláštora vo Varano(Vranov),....}

^{Kisbán 119. Otec Matúš Inttinger nasleduje vhodne svojich predchodcov. Všetkými svojimi silami sa snaží o rozvoj rehole. Neúnavne navštevuje uhorské kláštory a povzbudzuje rehoľníkov k zachovávaniu jednotnej disciplíny. Počas kanonickej vizitácie Nemecko- rakúskej provincie ochorel a náhle umrel vo Wienerneustad v roku 1753. Jeho nástupcom bol doterajší jeho zástupca, uhor František Róza, ktorý až do svojej voľby (31.05.1754) vybavoval veci rehole ako vicarius gubernas. Za čias vlády o. Inttingera bol zaznamenaný pekný rozvoj uhorskej provincie. Svedčí o tom správa zapísaná provinciálom. Z nej vyplýva, že v Kežmarku, na území kláštora postavili nový chrám pre slovenský ľud, a že dobre napreduje budovanie kláštora v Sasvár (Šaštíne) a že v rezidencii Varano(Vranov) vybudovali poschodie(......).}

^{3.časť. Duch rehole pavlínov od str.137- 208}

^{Kisbán 175. Provinciálna volebná kapitula v Mariánke(Mariavögy) z 20.8.1720 normuje vec povinných duchovných cvičení pre členov rádu. Podľa tohto nariadenia, by si mal každý povinne urobiť duchovné cvičenie vo svojom kláštore. Rehoľníci z Trebišova, Vranova a Sajolád v kláštore Szatoraljaujheli (Novom meste pod Šiatrom). Rehoľníci z Torna v kláštore v Pápa. Bdelo sa nad zachovávaním prísneho pôstu. Rozhodli sa, že v stredy nebudú jesť ani mäso, ani ryby. Čítame: Proti chudobe sa prehreší ten, kto prechováva u seba náhradný oblek, strieborné lyžice, palice atd.}

^{Kisbán 201. Výnimočnej sláve a popularite sa tešila knižnica v Lepoglave. K jej rozvoju sa pričinili mnohé dary z nariadenia kapitúl. Nachádzalo sa tu niekoľko tisíc výtlačkov. Pozrime sa na čísla vo výkazoch knižných zásob niekoľkých kláštorov: Šaštín 993, Skalica 149, Mariánka( Mariavölgy) 1145, Szatmarnémety 707, Szekesfehervár 1610, Szatorajlaujhely (Slovenské Nové mesto )2000, Márianosztra 909, Felsödiósgyiör 259, Nagyvárad 384, Nezsider 617, Bánfalva 1409 (ich hodnota 22 417 florenov) Kežmarok 1000, Pápa 1500. Starostlivo prechovávali rukopisy týkajúce sa rôznych kláštorov. V Šaštíne 21, Szatmarnemety 13, Varano( Vranov) 77, (...)}

^{4. časť Pavlínska pastorácia od str. 209 -298}

^{Kisbán 231. Kláštor v Zenggy opustili augustiáni z dôvodu veľkého nedostatku. Po nich prevzali tento kláštor pavlíni (1634) a vytvorili tu stredisko horlivosti katolíckeho života. V Pápa v pol.17.stor. dostali farnosť, a v Stridó 1671 miesto odpustkov70. V roku 1675 dostali kostol v Bakabania (územie Hont) a pridali mu titul sv. Pavla pustovníka71. Na želanie Juraja Baroszoni veľkovaradínskeho biskupa ešte na konci 17.stor. vykonávali pastoračnú prácu medzi mešťanmi a v prímestských dedinách Vranov(Varano), Kežmarok (1678) a v Hunsdorf.}

^{Kisbán 233. Odpustové miesta s výnimkou Budaczentlörints, kde sa nachádzali relikvie sv. Pavla pustovníka, bez výnimky mali mariánsky charakter. Miesta odpustkov boli známe milosťami a prechovávali tam známu sochu, alebo obraz Matky Božej, ktorú obklopili zvláštnou úctou. Ceremónie sa týkali predovšetkým úcty voči Matke Božej. Preto v prvom rade pavlínom treba vďačiť za to, že sa táto úcta rozšírila na všetky vrstvy obyvateľstva a cez úctu k matke Božej, patrónky Uhorska, pribrala národný charakter. Už na konci stredoveku sa v uhorskej literatúre naznačil súvis úcty matky Božej s národnostnou hrdosťou. Tento pohľad sa stal skutočnosťou v praktike viery na odpustových miestach. V Uhorsku sa vyjadroval tento pohľad na západe krajiny Mariánke(Máriavölgy) a Szopronbanfalva, na juhu Uhorska: Márianosztra, Šaštín, a Marinaska Čelaď (Mariacsalad) na východe Trebišov a Vranov, a v srdci krajiny Peszt, na juhu Pécs a v blízkosti Szentkut. V Chorvátsku hlavne Lepoglava, Körös, Remete; na Istrii sv. Peter v Lese. Úcta Matky Božej ako patrónky národa sa prejavovala v Nemecku v Langnau, v Rakúsku: Wienerneustadt a Maria-trost. V Sliezsku : Glogowek, v Poľsku v Čenstochovej. A tak ako milostivý obraz Matky Božej Čenstochovskej obránili pred veľkými útokmi nepriateľov, a keď bolo nutné tak ho starostlivo skrývali, podobne s veľkou starostlivosťou uložili na bezpečnom mieste obrazy Matky Božej respk. sochy z kostolov v Mariánke(Mariavölgy), obraz plačúcej Matky Božej vo Vranove81, z Pecs, Šaštín, Trebišov.( ...)}

^{Kisbán 260. ...Správu z misionárskej práce obsahujúcu zoznam obrátených, prostredníctvom generálneho prokurátora o. Sebastiána Kosbialowica predložil Kongregácii (1734)158. Svätá Stolica prijala s radosťou informačnú správu a kardinál Vincent Petra v mene kongregácie šírenia viery, vyjadril úprimnú pochvalu za prácu pavlínskych misionárov a predlžil o. Radovanovy na ďalší rok právomoci viesť misie159. Kapitula z 18.9.1735 preložila o. Radovana do Vanfalva na úrad priora a majstra magistra noviciátu. Za jeho nástupcu určila Svätá Stolica učeného o. Jána Pelikána (taktiež člen rady provincie), ktorý prijal tento zodpovedný úrad a dedičstvo po o. Radovanovi ako bývalom rímskom priorovi a Nezsider. Tu pracoval do roku 1747 kedy bol preložený do Mariánky(Mariavölgy), kde zomrel v nasledujúcom roku.}

^{Pavlínski misionári na konci 18. storočia, pred zrušením rádu horlivo rozvíjali misionársku činnosť. Aj keď sa mi nepodarilo nájsť priezviská pokračovateľov prác o.Pelikána a jeho spoločníkov, je úplne isté, že synovia rádu sv. Pavla pustovníka naďalej viedli túto aktívnu rekatolizáciu obracania vo veľkom štýle, ale ibaže v porovnaní s predchádzajúcim obdobím to robili vo väčšej tichosti a s menšou pompéznosťou. Svedčí o tom list kardinála Castellego –prefekta kongregácie šírenia viery o. Pavlovi Antala, priorovi Pecs a súčasne predstaveného uhorskej misie, datované v Ríme 11.07.1772. S uznaním sa v ňom vyjadruje o doteraz dosiahnutých úspechoch a povzbudzuje pavlínskych misionárov k vytrvalému pokračovaniu v akcii obracania protestantov. „Nikdy neustávajte v šírení dávnej viery a snahe o spásu duší“- medzi inými píše vo svojom liste. Následne v mene Klementa XIV. im udeľuje stálu moc posväcovania predmetov a odpúšťania všetkých hriechov160. Tú obrovskú misionársku prácu, ktorá je doplnením činnosti jezuitov vykonávali v období 18. storočia vzdelaní a schopní pavlínski kazatelia s veľkým zápalom a s pocitom zodpovednosti. Podobne ako v minulom storočí, tak aj teraz podstupovali boj o víťazstvo cirkvi. Predovšetkým v najviac ohrozených - protestantských územiach. Apoštolskí misionári rehole hlásali Božie slovo s veľkým úspechom vo východnom Hornom Uhorsku: Kežmarku, Vranove, Satoraljaujheli, Mocsar; v západnom Hornom Uhorsku: Trnave a na významným pútnych miestach Mariánka(Mariavölgy), v západnom Uhorsku : Pápa, Torna, Pecs, kde stavali „hrádzu“ propagovanému prúdu reformácie(....)}

^{Kisbán 263. V polovici 18. storočia celý rad pavlínskych kazateľov vynikajúco pracoval na rekatolizácii Uhorska. Spomedzi nich spomíname o.Vavrinca Ivancsiča, priora kláštora v Kežmarku, významného misionára. Z dôvodu jeho širokej a úspešnej rekatolizácie protestanti vyvolali proti nemu rôzne obvinenia, ale bezúspešne173. Pri tomto diele vypomáhali spoločne aj: o.Pavel Fejér, prior v Satoraljaujhely(Slovenské Nové Mesto), ktorý v roku 1734 odobral reformátorom kostol v Sár, o.Filip Kotnaki (zomrel 1743 v Sajolád), veľký staviteľ. S jeho menom sa viaže prebudovanie kláštora v Diosgyör a výborný rozvoj kláštora v Sajolád. Misionármi boli: šľachtického rodu: o.Inocent Jaros (1743 v Trnave), predstavený domu vo Vranove a neskôr v kláštore Lefantovciach174.}

^{Kisbán 269. V 17.-18. storočí Rád pavlínov mal veľmi veľa náboženských združení pod svojím velením. (......) Pre posilnenie viery sa snažili vytvoriť združenia vo všetkých častiach kraja. A tak v Pecs 1717 založili ružencové bratstvo203 .V Pápa, kde v minulom storočí rozvíjali veľké rekatolizácie založili v roku 1728 ružencové bratstvo s pomocou dominikánov zo Szombathely, oprávnených Svätou Stolicou na toto dielo204 .To bratstvo sa šírilo hlavne medzi nemeckými občanmi, ale naštepilo sa tiež v roku 1739 medzi uhrov v Szombatheli. Podobné združenie založili v Trnave 13.10.1773 na želanie o.Gregora Fierendrotha, pavlína s pomocou viedenských dominikánov. V Šaštíne vzniklo s pomocou o.Pavla Esterházy, provinciála, Sodalitas Dolorosae B. Mariae Virginis; vo Varano v roku 1741205 .}

^{5. časť Organizácia rádu od str. 299 - 336}

^{Kisbán 308. Podľa kronikára z „Acta paulinorum“, 11.01.1735 generál vyrazil zo svojej rezidencie v Mariánke(Mariavölgy) kvôli vykonaniu vizitácie provincie. Najprv vyrazil smerom na Bratislavu. (...) Z kláštora v Satarajoujhely poslali poňho 6konný záprah. Iba ďalekou obchádzkou mohol doraziť večer 3.02. 1735 do mesta. Po zakončení vizitácie tohto kláštora odišiel do Trebišova. Od bývajúce tam vranovského priora, o.Inocenta Jarosa sa dozvedel, že z dôvodu zlého počasia -rozmoknuté a nepriechodné cesty- sú odrezané od sveta cesty do Vranova a Kežmarku. Preto po vizitačnej ceste odporučil tieto kláštory provinciálovi, o. Michalovi Havorovi, určiac mu na pomoc trebišovského priora, o. Imricha Cetenyi a priora z Vranova o. Inocenta Jarosa12.}

^{Kisbán 325.Kazateľský úrad. Vranov: Martin Papanek, Jozef Keresztes 1741, Ľudovít Ján Cicsik, Jan Nepomucký Bencza 1764, Michal Pelzmann 1767, Július Ballonyai, Filip Pelzmann 1770.}

^{6. časť Pavlíni a školstvo od 337 - 388}

^{7. časť Pavlíni v službe písomností. Od 389 – 490}

^{Kisbaň 447. Láska k sv. Pavlovi pustovníkovi a jeho rádu prinútila o.Ignáca Pongrácza z Vranova k napísaniu „Triumphus Pauli, pio dolo a Dec decepty“ 205. Zaoberá sa v tomto diele predovšetkým životom sv. Pavla dôležitejšími udalosťami z dejov rádu a životom významnejších pavlínov. O. Pongrácz patril k významnejším kazateľom rádu pavlínom. Zanechal tiež v rukopise folio niekoľko sviatočných kázní: „Aliqot consiones festivales“. Prechovávané sú v arcibiskupskej knižnici v Kalocsy206.}

^{8. časť Zrušenie rádu od str. 491 – 530}

^{Kisbán 515. Na území Zemplína a Szepes predsedali : župan František Szentivani a gróf Michal Sztáray. Do kláštora v Satoraljaujhely(Slovenské Nové Mesto) prišli: zástupca župana Ladislav Szirmay a rachmistr Ignác Fábry; do Kežmarku Juraj Hozdroviczky a solný úradník František Viskeleti; do Vranova odvolávací sudca zo Zemplínu Štefan Bideskuty a Pavol Drahoss, a neskôr raschmis Imrich Schramma; do Trebišova najvyššia rada námestníka poslala Matúša Gregora Szentkutyho a Jozefa Strobly, solného úradníka60.}

^{Kisbán 519. Vranov 84.180,01 florenov.}

^{Kisbán 522. Pomaly nadišiel 26.08. Pavlíni zo Szopronbanfalva sa usídlili vo väčšine v Bratislave, Trnave a v Soproni. Pavlíni zo skalice, Vranova a Trebišova sa usídlili sa na území oblasti Zemplína. Pavlíni z Torna vo väčšine v západnom Uhorsku. Pavlíni z Bratislavy v č.5 pracovali ďalej v gymnáziu ako učitelia. (...)}

^{P O Z N Á M K Y}

^{Obrodenie rehole v období baroku. str. 249 - 318}

^{Poznámka 103 (str.105 Benger Mikolaj: Annalium Eremi – Coenobiticorum ordinis fratrum eremitarum S.Pauli primi eremitae, Pasonyi v roku 1743)}

^{Poznámka 108 (str. 173 Acta Paulinorum II.časť; Orosz: Synopsis)}

^{Poznámka 113; Acta Paulinorum časť II. str.187; Bibliotéka Univerzity Budapešť.}

^{Poznámka 119 Benger str.200}

^{Víťazstvo barokového ducha v reholi. str. 319 - 364}

^{Poznámka 1 Benger str.200}

^{Poznámka 5 Nachádza sa to v Acta paulinorum str.11}

^{Rehoľná disciplína. Zvrchovanosť chorvátskych a rakúskych pavlínov od uhorských. str. 365 - 378}

^{Poznámka 13 Benger str.338.}

^{Kniha II.}

^{Vzrast Uhorskej provincie v 18.storočí 1711-1786.}

^{Poznámka 77 Streska ,}

^{Poznámka 78 Streska str.165}

^{Poznámka 79 Streska str.243).}

^{poznámka 80 Streska str 243,165,270, Acta paulinorum Varano 1744,fasc.1 numero2.- 1749,fasc.1, numero 14).}

^{poznámka 81 poukazuje nato erb s havranom držiaci chlieb v zobáku}

^{poznámka 82 taktiež Streska str401,471}

^{Poznámka 83 4.10.1756}

^{Poznámka 84 Streska str.512, 537, 558, 594.}

^{poznámka 85 Streska str.617,671,699,857).}

^{Poznámka 91 od Streska str.652,671,215,717.}

^{Rozvíjajúce sa kláštory.}

^{poznámka 230 vdova po Adnrejovi Ruskoczym, Anny Sandrovics dala svoju vinicu v Gereni a 300 florenov.}

^{poznámka 231 zhorel dom v Kisvarde a spolu s ním 18 chalúp v dedine.}

^{2. časť str. 83-136}

^{Poznámka 48. Nikde som nenašiel vysvetlenie prečo kláštor Satoraljaujhely zaujal podla dôležitosti prvé miesto. Pravdepodobne preto, že spomedzi vyrátaných spomínaných je možno najstaršou fundáciou 1221 -1248.}

^{4. časť Pavlínska pastorácia. str. 209 -298}

^{Poznámka 70 Benger str.97}

^{Poznámka 71 Acta paulinórum časť IV. str.12.}

^{Poznámka 81 Benger str.405,}

^{Poznámka 158 List o.Radovana z 24.4.1729 Sekretárovi Kongregácie; AP časť VII.}

^{Poznámka 159 List Kongregácie šírenia viery, Rím, 16.2.1734. Acta Paulinorum časť VII.}

^{poznámka 160 Streska str.729.}

^{Poznámka 173 Streska str 489.}

^{Poznámka 174 Streska str. 252. (...)}

^{Poznámka 203 Memorabilia Hung At annum 1736.No 24.}

^{Poznámka 204 Kazi Ferenc : História Univerzitatis Trnaviensis. Pars. II,Lib. 3, str.207.}

^{Poznámka 205 vďaka materiálnej pomoci predovšetkým Suzanny Szirmayovej, grófke Terézie Zichi a Kataríny Szirmayovej povolali k životu : Sanctissimi Rozarii sub nomine Beatissimae deiparae virginis de Victoria Sodalitas Streska str.699. (...)}

^{7. časť Pavlíni v službe písomností. Str. 389 – 490}

^{Poznámka 205 triumphus Pauli, pio dolo a Dec decepty E duplici volumine annalium ordinnis S. Pauli primi eremitae Scriptura Sacra et sanctis Patribus oraculis summorum Pontificum, effatis Imperatorum, regum et Principum Scriptoribus item ecclesiasticis, ac viris Doctis et classicis Authoribus adornatus ...Posonii (Bratislava) 1752}

^{Poznámka 206 HOrányi : Memoria, časť III. str.90 ; Pauler Ján: Az egyhazy rend érdemei (Zásluhy kléru) str.459. „Magyar Könyvszemle“ 1878, str.43 r.1893 str.286.;Petrik: Bibiographia.}

^{8. časť Zrušenie rádu od str. 491 – 530}

^{Poznámka 60 –krajský archív, oddiel námestníka rády , inventár E 2-E 12}