Gombasek
Autor informácií Emil Kisbán
História rádu pavlínov v Uhorsku
Gombasek (maď.Gombaszog)
Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová r.2010
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
KNIHA I
Použitá skratka A.P. – Acta PAulinorum
Kisban 121
O kláštore sv. Ducha v Usahegi píše o. Gyöngyösi , že existoval nad riekou Egregh v roku 1406. Darované majetky dostal od rodín Uzsa a Hosszutot, ktorí tam vlastnili majetky. Vo veci kláštora v Torpa (biskupstvo Eger) sa môžeme oprieť iba o názor o.Gyongyosieho, ktorý píše, že rehoľníci opustili toto pôsobisko v roku 1434 so súhlasom generála rádu o. Benedikta I. a Kapituly111. poznámka 111. Gyöngyösi dielo citované cap.46.) Kláštor v Nyarad podliehal filiálke v Gombaseku. O.Benger uvádza, že sa pravdepodobne tento kláštor nachádzal v dedine Nyarad v Sedmohradsku112. Poznámka 112. Timon : Imago HUng, pars. 2, cap. 11)
Kisban 122
Kráľovná – matka Alžbeta z rodu Piast bola veľkou podporovateľkou pavlínov. V jej osobe mali pavlíni srdečnú ochrankyňu. Vďaka jej snahám pápež dovolil pavlínom v roku 1349 zakladať nové kláštory zvlášť v tých krajoch, kde ešte nemali. Zdá sa, že ordinári „neprajným okom“ sledovali nové pavlínske domy a vzťahy rádu s dynastiou Andegavenskou. Svedčí o tom fakt, že Svätá Stolica dala výrazne najavo, že povolenie na zakladanie kláštorov udelené ňou je platné dokonca aj v tom prípade, keby ordinári nedali naň svoj súhlas. Majúc za sebou takýchto silných protektorov sa pavlínsky rád rozvíjal dynamicky aj v druhej polovici 14.storočia. Pri zakladaní vyššie spomínaných kláštorov zohrali výnimočnú úlohu Uhorskí králi a magnáti, ako ich ochrancovia a dobrodinci. V šľapajach pápežského povolenia z 1349 k zakladaniu nových kláštorov budovali magnáti jeden po druhom pavlínske kláštory v nádherných lesných prostrediach v objatí čistej prírody, ale v blízkosti dedín. Pre pastoračné ciele budovali kostoly, jednoduché a skromné, ale vkusné. Ešte raz vymenujme kláštory spomenuté vyššie: Marianosztra (1452), Maramoros – Remete (1363), Sztreza (1367), Hangony (1368), Felsöelefant- Lefantovce (1369), Szekelyháza (1370), Gombaszóg Agönc (1371), MOnyorókerég (1373), Hence-Enyeke (1376), Csaktornya (1376), Mariavölgy - Marianka (1377), Örmenyes (1250-1381), Tarc (1381), Buda (v hradbách ), Gercsen (1382), Pathlan (1382), Čenstochová (1382), Harohegy (1383), Ungvár (1384), Told (1384), SzentMihali (Sedmohradsko 1384), Sajolád (1387). 1398
Lukáš, biskup z Veľkého Varaždína, zrenovoval požiarom zničený kláštor v Kapolna (1280), preto ho aj pavlínsky historici považujú za dobrodinca tohto kláštora. Ešte v 14. storočí no presnejšie neučenom čase, vznikli pavlínske kláštory v Boldogkö, v Belakö (1356), v Gothal a v Baránd.(....)
Kisban 143
V tom istom čase kláštory v Piliszentkereszt a Piliszentlelek vlastnili spoločný dom v Bude. Pavol Čupár (Czupar) vybudoval oltár Najsvätejšej Panny Márie v kláštornom kostole sv. Ducha v Garics a tiež podaroval kláštoru majetok Kisbelsenovec v roku 1409183. Poznámka 183 Eggerer dieo citované cap. 16, str.183) Família Bebekovcov prepísala na kláštor v Gombasog pustovne, volané Kemej, v kraji Borsod (1406). V tomto období podporoval Benedikt Nelepeczi kláštor v Dobrakutya 1412. Kláštor v Bolondoc vznikol v roku 1430. V tom istom roku kráľ na prosbu generála rádu, o.Juraja I. riešil sťažnosť pavlínov z Dubice184. Poznámka 184. por. cap. O rošírení rádu za hranicami – a v ňom údaje týkajúce sa kláštorov chorvátsko-slovinských)
Kisban 154
Syn Juraja Nemeskezy, učenec Baltazár, kastelán Munkač (Munkacs) dal kláštoru v Bereg majetok Nagyzusa v kraji Bereg, ktorý dostal od matky kráľa Mateja, Alžbety Szilagyi, a tiež niekoľko iných usadlostí219. Poznámka 219. OLDO, 17030, 15 739, PROT. PAulinem, str.107; RUPP dielo citované str. 376) Ján Kemek prepísal svoje majetky Bergu kláštoru v Tolna 1486220 Poznámka 220. Gyöngyösi dielo citované cap. 46.) Priorát v Tolna podliehal filiálke v Told. Kláštor Gombasek obohatila darmi predovšetkým rodina Bebekovcov, a kláštor Veresmar Štefan Debröi (1461).
Kisban 191
Andrej Ján Bainai Both zanechal pavlínskemu kláštoru sv. Mikuláša v Modrus tridsatinu (1511)342. Poznámka 342. takisto str.275) Michal Buttai dal kláštoru v Szatoraljaujheli (Nové mesto pod šiatrom) vinohrad v Tolcsva (1506); Vavrinec Toronyaj Faber tiež vinohrad (1509) a Uršuľa Varga pozemok Keleczeni (1510). Okrem toho, sa majetok kláštora zväčšil o niekoľko rybníkov, polí, viníc a domy. Kláštoru Gombaseg zapísal Jon Šechy (Szechy) pozemky Borzova (1500). Pavlíni z Poganiszentpeterfalva dostali od Tomáša Sukototi (kraj Somogi) tri vinohrady Sukoro (1521)
Kisban 221
V roku 1558 padol za obeť násilníkom zo strany šľachty kláštor v Monyorokerek. V roku 1566 Juraj Bebek vodca vzbury šľachty proti Maximiliánovi násilím vzal od mešťanov v Rosnyo ukryté u nich generálom rádu pavlínov o. Imricha a vikára z Gombaseka42 Poznámka 42. Eggerer dielo citované str.315; A.P. Gombaszög , fasc. 1 , Nr. 3-6 ) otca Petra 2000Fl v hotovosti a tiež cirkevné strieborné a zlaté nádoby precízne vypracované, osadené drahými kameňmi v hodnote 1000Fl. Následne v roku 1569 okradol kláštor v Gombaseku43 (Poznámka 43. Bebek ešte v 1532 bol verným synom Cirkvi. Imrich a František synovia Jána Palsöci vtedy darovali kláštoru mlyn Sajo A.P. Gombasög fasc. 1, Nr.2 fasc.3 Nr.2) Do zostavy bohatej kláštornej výbavy patrili: Kapolna, kurutyan, časť zeme v Szaloc, Terestenye, Felsó-Alsokemenek, Borsova, Onga, Lyce, Domahaza, Sajoszent Peter, Szölösardo, mlyn na rieke Ung. Por. Gyndl : Elenchus. ) Gabriel Perenyi obsadil majetok kláštora v Dedes (kraj Borsod)44 Poznámka 44. A.P. des , fasc 1, Nr.2)S veľkou ťažkosťou sa mu ho podarilo znovu získať v roku 1559. Tento Perenyi zničil nad hornou Tisou dva kláštory: Nové mesto pod Šiatrom (maď. Szatoraljaujheli) a Trebišov. Okrem toho si privlastnil majetky patriace k tomu prvému kláštoru Petracho. Kasper Dragffi zase obsadil vinice kláštora v Tereni. Na obranu pavlínov prišiel cisár Maximilián, ktorý v roku 1560 prikázal Perenyiemu nanovo uviesť pavlínov do spomínaných kláštorov. A v roku 1569 vydal dekrét potvrdzujúci právo vlastníctva pavlínov z Gombaseka k cirkevnému pokladnici45. Poznámka 45. takisto Eggerer cituje list Maximiliána pre Antona Ferenczi biskupovi Eggera, pre Gabriela Perenyi a Františkovi Zai. Por. dielo citované kap.41)
Kisban 223
Kláštor v Gombaseku patril k tej menšine pôsobísk, ktoré aj po roku 1526 zväčšili svoje vybavenie. Farár Szekesfehervar, Imrich Bebek a František Bebek darovali kláštoru mlyn na rieke Sajo. V roku 1532 nadobudli pavlíni Also – a Felsokemej a tiež SzentPeter, a v roku 1540 pozemok Kakk v Zemplínskom kraji, okrem toho majetky v Abauj, Onga, Domahaza (Kraj Hevez) a Kurtyan (kraj Nograd). Kláštor bol známy svojím bohatým vybavením.
Kisban 224
A rýchleho rozvoja (...) pretože časy boli neisté, pavlíni odovzdali na prechovávanie mešťanom z Bosnio cennejšie predmety a obsah pokladnice, predovšetkým zlaté a strieborné kostolné nádoby. Generál rádu o. Imrich a vikár z Gombaseku o.Peter, týmto spôsobom schovali 2000Fl. a 46 strieborných mariek v hotovosti a hlavne strieborný pozlátený kalich, ozdobený drahými kameňmi, prekrásne dielo zlatníckeho umenia, 60 tehličiek striebra a strieborný kríž55. Poznámka 55. Dňa 14.1.1455 OLKO. AP. Gombasök I, 3. ) Po smrti Jána Juraja Bebeka grófa Lazara Šwendy, cisársky vodca zničil kláštorný zámok Bebekov a kláštorné imanie pripojil k majetkom kráľovským. Vtedy sa začal dlhý súdny proces ohľadne krivdy spôsobenej pavlínom. V jeho dôsledku cisár Maximilián vydal 27.9. 1569 atestáciu , čiže úradné potvrdenie práva vlastníctva pavlínov na zhabané majetky. Avšak – atestácia ďalej tvrdí – odovzdanie majetku pavlínom môže byť učinené vtedy, keď narastie počet rehoľníkov57. Poznámka 57. Decretum imperatoris in con. Camerae Aulae 27.Septembris 1569.) Ten známy a taký zabezpečený kláštor bol úplne zničený na konci 16. storočia. Imanie patriace k nemu v Borsova i Gombasek sa dostali v 17. storočí do rúk Esterházyovcov. Rád začal z toho dôvodu proces ,ale najvyšší súd ich priznal ...Kisban 225
Kisban 225
... kniežacej rodine. Nakoniec Anton Esterházy, aby akosi uchlácholil túto vec, vyčíslil Uhorskej provincii 1100 Fl. odškodnenia58. Poznámka 58. Benger dielo citované str.153. O kláštore spomínajú Gyongyozi, cap. 59; Pazmani : extr. Sum. 224; AP. Gombaszog, fasc. 1, Nr. 7; Chronotaxis, cap.5, Nr.47. V roku 1534 vikárom kláštora bol významný polemik Gregor Banffifi)
KIsban 230
Protestanti obsadzujú kláštory. Rozvoj kláštorov v Marianke a v Lefantovciach. Viacero kláštorov padlo za obeť nadvláde protestantizmu. V roku 1566 násilne obsadili kláštor v Bereg a zničili jeho archív, takisto postupovali podriadení protestantov Gabriela Perenyi s kláštorom v Dedes okolo 1550. Podobný osud stretol kláštory v Novom meste pod Šiatrom (maď. Szatoraljaujheli) a Gombasek 1566, Trebišove v 1530, Diozgyör v 1550 (zničil ho protestant Žigmund Valassa), v Remete 1554, v Sopronbanfalva 1558, v Monyorokerek (zničil ho protestant Mikuláš Zrynyi 1558), vo Vaszonyi 1548, v Torna okolo r.1550, v Nagyfalu po 1593.
Kisban 235-236
Cisár Maximilián v roku 1563 prijal pod svoj patronát celý rád spolu s kláštormi a ich majetkami, a kláštor v Patacs oslobodil od všetkých daní (1533)102. Poznámka 122. takisto Eggerer str. 299) Kláštor v Lepoglave obdŕžal od neho niekoľko darov v krajoch Krasso , Zahreb a Varasi. Medzi dobrodincami stretávame priezviská niekoľkých významných šľachtických rodín. A tak Imrich a František Bebekovci darovali kláštoru v Gombaseku obrábané polia, vinohrad, dom a mlyn vo svojich panstvách v Šaloc a v Felsö a tiež Alsokut103. Poznámka 103. takisto ) Krištof Faddan z Turan prepísal na pavlínov z Čaktornya medzi riekami Drava – Mura v dedine Krisovec , mlyn , rybník, vinohrad, a niekoľko lánov (1555)104. Poznámka 104. takisto cap.41) Pavlínske majetky kláštora v Gombaseku o majetok Tomaschaz , v kraji Abauj- Torna v 1553105. Poznámka 105. takisto)
Kisban 324
Za vzor a súčasne za prameň získavania pokory spojením s vierou odporučil o. Benkovič podriadeným dielo o. Gregora z Panonie (Gregorius Pannonius) „Commentaria in Cantica canticorum“9 Poznámka 9. Jeho plné priezvisku znelo Gregorius Soelius Pannonius. Veľmi dobre poznal jazyky grécky, hebrejský, latinský a talianský.) O. Gregor bol učeným človekom, zbehlým v jazykoch, žil v prvých rokoch rozvoja reformácie, mal úrad priora vo vtedajšom kláštore pavlínov v S. Stefano Rotondo v Ríme. Okrem spomenutého diela napísal aj ....Kisban 325
Kisban 325
.....niekoľko ďalších kníh : medzi inými „Commentarium in Apocalypsi“ a „Expozitio super regulam Divi Augustini“. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje jeho polemika v listoch, ktorú viedol ako sekretár generála rádu o. Valentína najprv z kláštora Gombasek, následne z kláštora v Haromhegy, sprevádzajúc počas vizitácie chorého generála, s Gregorom Musophilusom z Simontornya. Musophilos, katolícky kňaz, prešiel v 1534 na luteránsku vieru a stal sa sekretárom Imricha Bebeka vyznávača luteranizmu.
KNIHA II
Kisban 72
V nasledujúcom roku po usadení sa vo Veľkom Varadíne pavlíni zase zapustili korene Dyosgyör v roku 1737. Začali sa rozvíjať kláštory v Sarorajlaujheli(Nové mesto pod šiatrom 1738) a v Sajólád 1737. Na konci storočia ten posledný patril k najbohatším kláštorom v ráde. Súčasne rozkvitali pavlínske strediská misionárskej činnosti: Varano(Vranov) 1738, Trebišov 1739, Kežmarok 1755, Torda 1755, rezidencia v Nezsider 1781, kláštor Mariánska Čeľaď 1748 (Mariacsalad), rezidencia v Ríme. Majetok kláštora V Trebišove sa zväčšil v roku 1739 druhou kúpou . Vtedy konvent kúpil od rodiny Čalky (Csalky) polovicu šľachtického majetku v Vecs za peniaze 1100 Fl, ktoré im prisúdili na základe výroku kráľovského súdu po zakončení dlhého majetkového procesu. To znamená konkrétne: v procese o kláštor Gombasek a prináležiaci k nemu majetok súd rozhodol v prospech grófa Antona Esterházyho z Kizmarton. Jemu prisúdili imanie, ale súčasne zaviazali ho k vyplateniu vyššie spomínanej vysokej sumy220. Poznámka 220. Streska takisto str.181)
Kisban 101
Ako sme vyššie spomenuli všetko úsilie rádu v 18. storočí smerovalo k tomu, aby sa znovu získali pôvodné majetky. S ohromnou horlivosťou pristúpili pavlíni k spisovaniu bývalých svojich majetkov na základe zachovaných dokumentov. Zachovalo sa niekoľko rehoľných výkazov pochádzajúcich z konca 17. storočia a zač. 18. storočia. A tak na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Leopolda Koloniča (Kollonitsa) konfrátra rádu, spísali pavlíni dvanástich kláštorov existujúcich v severnom Uhorsku: Bereg, Tokaj, Regec, Ezsney, Diösgyör, Sajolád, Szolnok, Gombasek (Gombaszög) a v blízkosti Košíc tri: sv. Kataríny, sv. Filipa a Jakuba, Najsvätejšej Panny Márie a tiež kláštor Ungvár a tri už zničené kláštory blízko Gyöngyös (Veresmart,Felnemet a Billye ). Pri všetkých sú vymenované dosť presne majetky31. Poznámka 31. por. Žiadosť generála rádu o.Kristolovca cisárovi v roku 1708 vo veci majetkov rádu. COLL. Hevenes, Diel XII, str.444; Registrum vonorum spectatium admonasteria quaedam s.Pauli primi Eremitae in Comitatibus partium superiorum regni Ungariae existencia, at intimatione Leopoldi a Kollonits factum. Akta bez udania roku pravdepodobne zo začiatku 18. storočia COLL. Hevenes, Diel XXXIX, str.265, oddelenie rukopisov Budapeštianskej knižnice). Ten rozpis pripojili pavlíni k žiadostiam zložených v Neoaqvistica commissio. Dôsledky týchto žiadostí boli rôzne. Dosť veľký úspech dosiahli v získaní majetkov nachádzajúcich sa v grófskom vlastnení ktoré kedysi patrili kláštorom v Pecs, Peszt, Sajolád, Nové mesto pod šiatrom (maď. Szatoraljaujheli), v Trebišove a rezidencia v Mocsár. Za tieto úspechy vďačíme horlivosti „pavlínom – priekopníkom“. Avšak nie vždy úspech sprevádzal ich námahu. Okrem úspechu ich stretávali tu i tam nešťastia. A tak prastarý pavlínsky kláštor v Gombaseku so všetkým imaním prisúdili výrokom súdneho tribunálom rodine Esterházyovcov. Pravdou je, že sumu obdŕžanú ako odškodnenie – akokoľvek nezodpovedala skutočnej hodnote skutočnej straty ....Kisban 102
Kisban 102
..... majetku – použili na splatenie dlhov šľachtického majetku vo Vetse patriacemu kláštoru v Szatoraljaujheli (Nové mesto pod šiatrom)