Z poľského originálu preložili o. Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová r.2009
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
Z diela: História rádu pavlínov v Uhorsku
Autor: Emil Kisbán
Bratislava (maď. Pozsony)
Kisbán 191. Vaxgrieser obyvateľ Bratislavy a jeho syn Kasper dali polovicu svojho vinohradu na kopci Hohenau na potreby kaplnky sv. Jána Krstiteľa v Bratislave.
Pavlíni v období reformácie
Kisbán 234. V Bratislave pri ulici Dlhej sa nachádzal „Dom bielych bratov“ s kaplnkou sv. Jána krstiteľa, pod správou kláštora v Mariánke. Pavlíni tu rozvíjali plodnú pastoračnú činnosť až do roku 1537, keď bol tento dom zničený požiarom. (Poznámka OLKO, Acta Paulinorum Thall.) Pretože kláštor v Mariánke =Máriavölgy mal existenčné problémy, odovzdal toto bratislavské pôsobisko Františkovi Kisterenyei s podmienkou, že zabezpečí jeho opravu. V roku 1550 vystupujú noví podnájomníci: Peter Filetinczi, Palczan, jeho mladší brat Ján a sestra Dorota. Pretože nesplnili záväzky prijaté na seba Rád im vypovedal tento podnájom v roku 1567, pripojil pôsobisko k majetkom kláštora v Mariánke a zriadil v ňom krčmu. Z dôvodu produkcie „zakázaných nápojov“ trval dlhodobý súdny proces „1591 – 1688, ktorý sa ukončil v roku 1688 železným listom tiež privilégiom cisára Leopolda I. „pre slobodný šľachtický dvor“ na predaj vína a piva a na udržanie krčmy.
Kisban 349. Víťazstvo duchovnosti baroku v reholi.
Kláštor vlastnil dovtedy drobné majetky na okolitých kopcoch hlavne na vinnom pahorku Devenin a pri dome v Marianke. Taktiež rezidencia v Bratislave patriaca kláštoru v Marianke dostala v tom čase v roku 1674 väčšie príjmy. Gróf František Sigray vyplatil bratislavským pavlínom 2000 Fl., ktoré jeho otec zapísal na obnovu domu pod podmienkou, že nad vstupom do kláštora umiestnia jeho priezvisko a erb. Vďaka náboženskej horlivosti Peter Zichi spojil chodbou dom so susednou kaplnkou sv. Jána a na konci chodby vybudoval oratórium s pohľadom na presbitorium (1712). Spomedzi finančných almužien najštedrejšia pochádzala od ostrihomského arcibiskupa, ktorý dal pavlínom 5.086 Fl. na kúpu mlyna na rieke Lajta (1648) a na potreby kláštora doložil 4.000 Fl.( Poznámka 65 Acta Paulinorum Thall Fasc. 1, Nr 14. –fasc. 10, Nr 1,2. –fasc. 11, Nr 1,2,5,. – fasc.14, -Nr 2,4, 9,14; Por. Rupp diel I, str. 170-171.)
K vyzdvihnutiu kláštora v Marianke v 17. storočí sa pričinil nielen duch baroka vyjadrujúci sa v oživení náboženského cítenia a v rozvoji umenia, ale tiež susedstvo Bratislavy, starého korunovačného miesta a sídla uhorského snemu. Poslovia a členovia kráľovskej rodiny, ktorí zasadali na sneme často poctili svojou návštevou kláštor v Marianke, ktorého sláva sa rozniesla aj do cudzích krajín. Pavlínsky historik otec Frantisek Orosz, kedysi podprior tohto kláštora v 1732, zachytil trefnú poznámku vo svojom diele „diarium Thallense“: „Nielen obyvatelia miest navštevovali toto miesto, ale s veľkou pobožnosťou tu putovali magnáti z Rakúska, z Čiech, Moravy, Sliezka, Uhorska, kedykoľvek prebývali v Bratislave radiac sa nad vecami štátu“.
Kisban 389. Rehole v Uhorsku a pavlíni.
Rehoľná rada odporučila všetkým kláštorom zachovať bezpodmienečnú neutralitu. Vedelo sa, že pavlíni si veľmi vážili jezuitov pre ich vedu a systém výučby. Vo viacerých mestách žili vedľa jezuitských kláštorov v priateľskej zhode: Trnava, Bratislava Gyor, Buda, Gyulafehervár, Pecs, Estergom, Skalica, Maramarossziget, Varadín.
Kisban 307. Organizácia rádu.
Podľa kronikára z „Acta Paulinorum“ 11.01.1735 generál vyrazil zo svojej rezidencie v Marianke kvôli vykonaniu vizitácie v provincii. Vydal sa najprv do blízkej Bratislavy. Odtiaľ loďou sa preplavil do Gyor, skade vozom prešiel do Pápa. (...).
Kisban 352. Pavlíni a školstvo
Veľká škoda, že generál o. Mikuláš Stašewský, ktorý vykonal veľkú časť obnovy rádu nedokázal uskutočniť svoju nesplnenú túžbu: pavlínsky seminár v Trnave 1645. Avšak chcúc, aby klerici mohli bez prekážok počúvať prednášky v jezuitskej univerzite v Trnave, urobil fundácie pre pavlínskych bohoslovcov. Okrem toho usporiadal dom v Bratislave a určil ho na bývanie pre klerikov. Štúdia uhorskej mládeži dosiahli veľmi vysokú úroveň.
návrat na stránku: Z diela Emila Kisbána