Embedded Files
Z poľského jazyka preložil o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová
Augustín Kordecký
( v poľskom jazyku Augustyn Kordecki)
Pri krste dostal meno Klement Kordecký (v poľskom jazyku Klemens Kordecki) narodil sa dňa 16.11.1603 v Iwanowiciach blízko Kališa (v poľskom jazyku Kalisz), zomrel 20.marca 1673 vo Wieruszowie.Za svojho života bol priorom kláštora pavlínov a hlavným obrancom hradieb na Jasnej Hore.
Bol najstarším dieťaťom v meštianskej rodine Martina a Doroty Kordeckých. Jeho otec v rokoch 1615-1616 bol starostom v meste. Mladý Klement začal chodiť do školy v miestnej farskej škole v roku 1615. Učil sa veľmi dobre, preto sa ho rodičia rozhodli poslať na ďalšie štúdiá. V rokoch 1624 -1628 študoval filozofiu na Jezuitskom Kolégiu v Kaliszu. A v rokoch 1628 -1633 teológiu v Jezuitskom Kolégiu v Poznani. V roku 1633 vstúpil do rehole pavlínov a prial rehoľné meno Augustín.
Od roku 1633 do 1673 otec Augustín prežil v reholi pavlínov. Dvakrát bol zvolený za priora vo Wieluni, následne vo Wielgomłynach a v Oporowie. Od roku 1647 do mája 1650 bol priorom v pavlínskom kláštore v Piňczowie, kde počas jeho úradovania začali budovať nový orgán v miestom kostole sv. Jána. Zachovali sa informácie o dvoch sobášoch a krstoch, ktoré osobne vyslúžil.
Šesťkrát bol priorom Jasnohorského Sanktuária a trikrát bol provinciálom poľskej provincie ( teda predstaveným všetkých pavlínov v Poľsku); ďalej dvakrát bol generálnym vikárom rádu a štyrikrát členom definitória poľskej provincie pavlínov.
Počas švédskej „potopy“ (1655) dal si za cieľ ochrániť Jasnú Horu pred vyrabovaním a devastáciou
švédskymi vojskami. Z tohto dôvodu ukryl milostivý obraz Jasnohorskej Madony a do kaplnky dal umiestniť jeho kópiu. Poslal kráľovi Karolovi X. Gustávovi list – ktorý je dnes uložený v archíve v Štokholme, v ktorom súhlasil opustiť hradby Jasnej Hory pod podmienkou garancie nedotknutosti Sanktuária zo strany švédskych vojsk. Keď však nezískal túto garanciu, rozhodol sa zbraňami brániť Jasnú Horu. Od 18.novembra do 27.decembra 1655 osobne velil obrane hradieb Jasnej Hory - počas celého obliehania Švédmi.
Dej obliehania sám opísal vo svojich pamätiach v roku 1655. Na ich základe v roku 1658 napísal dielo Nowá Gigantomachia – beletria o obrane Čenstochovského sanktuária. Tento opis neskôr využil vo svojom diele „Potopa“ Henryk Senkiewicz na prozaický opis obrany kláštora. V rokoch 1657, 1660 -1661 Augustín Kordecký bol provinciálom v Poľsku a v Sliezsku.
Počas vizitácie kláštora vo Wieruszowie mu vypovedalo srdce. Zomrel za prítomnosti modliacich sa spolubratov dňa 20.marca 1673. O 4 dni neskôr bol pochovaný na Jasnej Hore v podzemí kaplnky milostivého obrazu Čenstochovskej Panny.
Dnes sa urna s ostatkami otca Augustína nachádza v druhej časti kaplnky Matky Božej, na bočnej stene za sklom. Vyššie je umiestnená tabuľa otca Kordeckého. Monštrancia, s ktorou viedol procesie počas bojov so Švédmi sa používa iba počas najväčších sviatkov.
V Štitnikach (v poľskom jazyku Szczitnikach ) v okrese Kalisz v strediskovej obci, v ktorej sa narodil otec Kordecký sa nachádza jeho pomník, ktorý bol postavený ešte v roku 1938, zbúraný počas vojny, neskôr opätovne vystavaný a slávnostne odhalený 19. septembra 1982.
Urna s ostatkami Augustína Kordeckého na Jasnej Hore
Génius veľkej odvahy – autor textu ks. Krystian Szenowski
Odrobinky zo života otca Augustína Kordekého. Pripomenieme zázračnú obranu hradieb Jasnej Hory a otca Augustína Kordeckého. Nie všetci však vedia, že je spojený s diecézou Kaliszkou v troch bodoch: narodenie, štúdium a smrť.
Do histórie otec Augustín prešiel ako významný obranca kláštora na Jasnej Hore v čase švédskej „potopy“ v roku 1655. Adam Mickiewicz vo svojich významných prednáškach v Kollege de France v roku 1842 tvrdil, že Kordecký je jediný medzi tými, ktorých Božia prozreteľnosť posiela z času na čas ako vzor pre ďalšie pokolenia.
Miesto narodenia
Významný obranca sa narodil v Iwanowicach. Je to pekná obec na ceste z Kalisza do Łodzi. V 17. storočí mali Iwanowice mestské práva. Potvrdil ich v roku 1633 kráľ Ladislav IV.
Otec Augustín Kordecký prišiel na svet 16. novembra 1603. Pri krste dostal meno Klement. Bol najstarším dieťaťom Martina a Doroty Kordeckých. Otec budúceho Pavlína v rokoch 1615-1616 bol starostom v Iwanowiciach.
Zároveň dnes v Štítnikach (v poľskom jazyku Szczitnikach ), ktoré kedysi patrili do farnosti Iwanowice môžeme vidieť pomník otca Augustína Kordeckého.
Prímas poľský kardinál Jozef Glemp v čase posviacky pomníka 19. septembra 1982 okrem iného povedal: „Pred očami máme nádherný pomník muža Cirkvi, ktorý sa narodil pred 300 rokmi v tejto obci. Vznáša nad svojou hlavou monštranciu - gesto blahoslavenia. Osadený do mosadzného kovu a tak bude trvať pripomínať svojím rodákom veľký ideál ktorý dosiahol svojím životom a ktorý z tohto mosadzného pomníka odovzdáva potomkom“.
Vo farskom kostole v Iwanowiciach sa nachádza krstiteľnica, v ktorej bol pokrstený budúci hrdina. Podľa jeho mena bola pomenovaná miestna základná škola.
Štúdiá
Prvé vedomosti dostal mladučký Klement Kordecký v miestnej farskej škole. Keďže sa učil veľmi dobre, rodičia sa rozhodli dať ho na štúdiá. Ešte pred vstupom k pavlínom vo veku 30 rokov študoval cez 4 roky filozofiu v Jezuitskom kolégiu v Kaliszi a 5 rokov teológiu v Jezuitským kolégiu v Poznani.
Smrť
V roku 1671 bol opätovne zvolený provinciálom. V súvislosti s plnením svojej funkcie uskutočňoval mnohé vizitácie pavlínskych kláštorov. Počas jednej takejto vizitácie vo Wieruszowie mu skolabovalo srdiečko. Lekár potvrdil blížiacu sa smrť. Otec Kordecký pokojne prijal výrok lekára. Povedal: „Nech sa deje vôľa Božia“. Pri vedomí prijal sviatosti a pred smrťou opakoval akt viery, nádeje a lásky. Vyslovil mená Ježiš a Mária. Pobozkal podaný kríž. Zomrel v prítomnosti modliacich sa prítomných spolubratov dňa 20. marca 1673.
Dňa 6.marca 1973 v kláštore otcov pavlínov vo Wieruszowie sa konali slávnosti pri príležitosti 300 tého výročia úmrtia otca Augustína Kordeckého. Pontifikálnu sv. omšu slávil abp. Henryk Gulbinovicz, metropolita Wroclawy. Homíliu predniesol kardinál Karol Wojtyla metropolita krakovský. „Prišli sme tu“ hovoril – „aby sme sa od neho nanovo naučili tento postoj a odvahu, ktoré rozhodlo o Rozhodnutí „Budeme brániť Jasnú Horu. Prišli sme tu, aby sme sa od neho naučili tej viery, tej nádeje, ktorá všetko prevyšuje, stojí nad každým ohrozením tej viery a nádeji, ktorá píše dejiny Cirkvi a dejiny Poľska“.
Do druhej svetovej vojny pred kláštorom stál pomník otca Kordeckého, ktorý zničili Nemci. Dnes jeho pobyt na tomto mieste sprítomňuje plastika a pamätná tabuľa.
Page updated
Google Sites
Report abuse