Ivan Ranger mramorizovanie stien Ivan Ranger oltár v Gorici
Ivan Ranger kaplnka sv.Ivana v Gorici
Ján Krstiteľ Ranger
v chorvátskom jazyku Ivan Krstiteľ Ranger
najvýznamnejší pavlínsky barokový maliar
Do Chorvátskeho kraja vniesol zrelobarokového maliarskeho ducha a svojim iluzionizmom „rozbil“ všetky architektonické tvary. Priviedol pavlínske maliarstvo k vrcholu a svojím výnimočným talentom, znalosťami (pravdepodobne aj pedagogickými) ovplyvnil svojich súčasníkov i nasledovníkov.
Ivan Ranger (Rangger) bol rodený Tirolčan (narodený v Götzens vo farnosti Axams v roku 1700 – a zomrel v Lepoglave 1753). Prvé maliarske vzdelanie nadobudol doma, ale určite mal možnosť sa osobne zoznámiť s prácami severo-talianskych a juho-nemeckých maliarov v prvých desaťročiach 18. storočia. O jeho konkrétnom vzdelávaní nevieme nič, ale niet pochýb o tom, že na jeho štúdium maliarstva mal vplyv jeho rodák Kaspar Waldemann, ktorý žil v rokoch 1657-1720.
Viditeľným znakom, že Ranger už v roku 1726 maľoval v Chorvátsku je kostol sv. Mária Koruška (to čo tam namaľoval sa ukázalo neskôr ako typický Rangerov štýl). Ďalšie jeho práce pokračovali v Olimie 1728 v Slovinsku a v Lepoglave v roku 1729. Doteraz je isté, že jeho prvým dielom, ktoré namaľoval a ktoré sa zachovalo je presbitérium Kaplnky sv. Ivana v Gorici (názov vrchu) nad Lepoglavou z roku 1731.
Štýl, ktorý začal v Márii Koruška bolo v kaplnke sv. Ivana naplno rozvinuté. Celé presbitérium vymaľoval v iluzionistickom slohu, ozdobil ho mramorovými ozdobami, reliéfmi a palmami. Hlavica stĺpa drží veniec kupoly (ktorá tam v skutočnosti nie je vybudovaná) iba je priestorovo namaľovaná, kde v otvorenej streche stojí pápež Ján obkolesený anjelmi. Maliar dal ukončenie apsidy prehradiť drevenou stenou, na ktorej zobrazil prvý obraz oltárnych retáblov. Podobných priestorovo namaľovaných tvarov (ktoré v skutočnosti nie sú postavené) tam namaľoval množstvo.
V porovnaní s jeho tvorbou v Márii Koruška toto dielo v kaplnke Jána na Gorici (názov vrchu) bolo bezpochyby krokom vpred v rozvoji pavlínskeho maliarstva.
V kaplnke sv. Jána na Gorici(názov vrchu) nadobúdame dojem, že sa maliar na tom malom priestore snažil ukázať všetku svoju šírku zručnosti a bohatstvo umenia. O tri roky neskôr 1734 bol Ranger prijatý do rehole ako brat – laik, čo vyplýva z faktu, že prevzal oficiálne vedenie pavlínskej maliarskej dielne.
Ranger v Chorvátskom umení je známy predovšetkým ako maliar stien, ktorými skrášľoval väčšinu pavlínskych kostolov, niektoré reprezentatívne kláštorné priestory a kaplnky. No maľoval aj pre františkánov a skrášľoval aj farské kostoly a kaplnky.
Ak vezmeme do úvahy nástenné maľby, ktoré s istotou pripisujeme Rangerovi a zoradíme ich podľa vzniku dostaneme nasledovnú tabuľku:
1731 sv. Ján na Gorici(názov vrchu) -presbitérium
1733 Lepoglava – letná jedáleň (refrektórium)
1735-1737 Lepoglava – kláštorný kostol – fresky na chóre
1739-1740 Olimie – kláštorný kostol – presbitérium
Lepoglava – zimná jedáleň ( refrektorium )
1740 -1743 Belec – kostol sv. Márie Snežnej
1742 -1743 Lepoglava – kláštorný kostol - presbitérium
1744 – 1749 Štrigová – kostol sv. Hieronyma – presbitérium
1745 -1748 Remete – kláštorný kostol
1749 (1751) Voća – farský kostol sv. Martina
1750 Varaždin – františkánsky kostol – lekáreň
Purga Lepoglavská – kaplnka sv. Juraja
1751 Kamenica – kaplnka sv. Heleny
1752 Voća – spolupracovníci končia Rangerovu prácu
Okrem toho Ivan Ranger vymaľoval kostol vo Sveticach a sv. Heleny (1738) a tiež v tom istom roku pravdepodobne bol prítomný pri maľovaní farského kostola vo Višnjici. Fragmenty malieb na františkánskom kostole v Krapini a pavlínskom Križevci sú tiež významným Rangerovým majstrovstvom ale nevieme ich presne datovať. Vďaka usporiadaniu prác podľa rokov môže sa na zachovaných obrazoch sledovať Rangerov maliarsky vývoj podobne ako aj jeho vplyv na pavlínske a ostatné maliarstvo a na pokračovateľov.
Ranger základné elementy svojho maliarstva (tie ktoré sme mohli vidieť u sv. Jána na Gorici a ešte v začiatkoch v Mária Koruška), ktoré používal, rozvinul tak, že neskôr celé steny priestoru rozjasnil rozkošným iluzionistickým slohom do ktorého zapojil premyslene ikonografský program s množstvom emblémov (v Olimiu ) alegória (Varaždin, Purga), ilustrácie (sv. Ján na Gorici, Remete, Štrigová, Belec) a iných barokových okrás, ktorými umelci tlmočili základný obsah.
V maľovaní sa Ranger opiera o predlohy Andreja Pozza, ktorý slobodne interpretoval. Nad mramorizovaním stien, ktoré rozdelil stĺpami a pilastrami a ozdobil balkónami a oknami, zriedkavo dominuje zatvorená kupola (Olimie). Častejšie nad bohatým vencom (Belec kaplnka sv. Štefana; Varaždin) alebo balustrádami (Remete Kamenica) otvára sa reálny priestor smerom k nebeskému priestranstvu, alebo až kombináciou po jednom riešení, zapĺňa celý cirkevný vnútorný priestor (Purga Lepoglavská) a to tak, že sa otvorením stropu nad hlavným oltárom podčiarkla dôležitosť tejto časti kostola. To je Ranger. Túto techniku úspešne previedol dokonca i v Lepoglave, kde sú originálne gotické rebrá, mramorizovaním pretvoril umeleckú konštrukciu cez ktorú sa môžeme „pozrieť“ do neba a vidieť Máriino korunovanie za prítomnosti chóru anjelov.
Rangerove ikony sú veľmi zložité a teologicky sú zložené z množstva obrazov. Najčastejšie celý priestor zachycuje jednu spoločnú ideu, ktorú vpísal spolu s chronografom na viditeľnom mieste. Niet pochýb že pri práci spolupracoval s pavlínskymi teológmi a spisovateľmi, používal biblické texty, ktoré od roku 1750 dopĺňal ilustráciami z klasickej mytológie (Varaždin, Purga) a niekde naopak aj sakrálne témy zakomponoval do súčasných interiérov (napr. v Olimiu, Lepoglave) a poprepletal. glemle blizorima (Purga, Remete, Varaždin).
Najväčšiu časť malieb venoval Panne Márii, nielen v kostoloch, ktoré sú zasvätené Bohorodičke (Kláštorný kostol v Lepoglave, Olimie, Remete, sľubný kostol, sv. Márii Koruška, Matky Božej Snežnej, sv. Márii Loretánskej a dnes sv. Heleny pri Kamenici) Panna Mária je v centre alebo aspoň jednoznačne prítomná aj v ostatných objektoch. Napr. v kostole sv. Hieronyma pri Strigovej ako apokalyptická žena (symbol Cirkvi), alebo vo františkánskej lekárni vo Varaždine ako kráľovná neba i zeme.
Najzložitejší je Máriin sloh nedávno odkrytý v Remete z roku 1745, ktorý nadchol pavlínskeho spisovateľa Hilariona Gašparottia k niekoľkým Máriánskym kázňam (Kvet svätých, v treťom zväzku z roku 1760). No i na veľmi malom priestore strechy františkánskej lekárne pri Varaždíne v roku 1750 sa Rangerovi podarilo rozviť veľmi zložitý ikonografický odkaz.
(Mária Mirković, Kultúra Pavlína)
späť na stránku:pavlínski velikáni