AUGUSTÍN BENKOVIČ OSPPE

Autor: Emil Kisbán

KNIHA I.

Kisban 300

Na kartách (ACTA PAULINORUM) sa stretávame s priezviskami takých otcov pavlínov ako: Sebastián Kempf, Peter Vragovič (maď. Vragovics), Filip Gersics, Augustín Benkovič, Juraj Beberi, Štefan Pethö, Bonifác Ačady (maď. Acsady). Rozvíjali misionársku prácu v Pozsonyszentgyörgy (Bratislavský sv. Juraj), Korpona, Tresztina na Orave a Kisvarda Szobolcs. Vynikajúc kazateľ o. Bonifác Ačady obracal luteránov v Nitre a v Šaštíne. Z toho dôvodu veľa trpel⁹⁶ Poznámka 96. A.P. Diel 3.

Kisban 304

Konečne 24.5.1674 mu odťali hlavu (poznámka prekladateľa - o. Jurajovi Čepelenimu)¹⁰⁹ Poznámka 109. AP: diel 2 str.175) Jeho mučeníctvo opisuje František Szegedy, biskup z Eger, v liste generálovi rádu o. Augustínovi Benkovičovi, v ktorom cituje jeho posledné rozhovory. Nižšie pripájame niekoľko viet z tohto dramatického dialógu, ktoré jasne charakterizujú nezlomného rehoľníka vo viere. Jeden z heretikov ho upozornil, že sa blíži jeho posledná hodina: „Otče, postaraj sa o svoju dušu, bo zakrátko zomrieš“. Otec odpovedal: „ Vy sa postarajte o svoje duše, bo ja o moju sa starám vždy“. Medzi nimi sa našli dvaja, ktorí sa vzbúrili – katolíci. Tí prosili: „Odpusti velebný otče, keď sme zhrešili proti tvojej velebnosti, ale my žiadnym spôsobom sme neublížili tvojej velebnosti, ani sme sa nedotkli tvojej velebnosti, ako to sám velebnosť vieš“. Odpovedal: „ Nech Vám Boh odpustí všetky hriechy; nie len vám, ktorí ste mi neubližovali, ale aj tým, ktorí ma o chvíľu zabijú, pretože nevedia čo robia“.¹¹⁰ Poznámka 110 List biskupa Sedmohradského Františka Szegedi Benkovičovi. Košice 17.6.1674 AP Diel II. str.175)

Kisban 308

Pavlíni sa zúčastňovali tiež na práci pri obracaní inovercov v Chorvátsku. Generál rádu, o. Augustín Benkovič, neskorší biskup Veľkého Varadína, ktorý v mladšom veku pracoval na misiách v Severnom Uhorsku túžil, otvoriť pavlínom širšie pole misionárskej činnosti. Bol to človek, vyznačujúci sa vrúcnou starostlivosťou o Kristovu Cirkev. A preto si zaslúžil najvyššie pochvaly Mikuláša Istvanffi¹²³ Poznámka 123. „Vinculis Charitatis, benignitate patientia humanitate itadevinxid efferatos sectarios ud plurimi sectam desererent“ cap. 16 píše, Propugnaculum reipublicae christianae in Hungaria.Trnaviae 1725. por. Benger dielo citované str.362 ) Prácu pri obracaní heretikov v Chorvátsku zveril vynikajúcemu kazateľovi a vzornému rehoľníkovi o. Jánovi Belostenecovi.

Kisban 318

Nástupcom o. Keriho na úrade generála rádu sa stal o. Augustín Benkovič (1675-1681). V programe svojho úradu umiestnil na prvom mieste prácu pri obracaní protestantov. Pokračovanie a rozvíjanie prác na misijnom poli zdedenom po o. Kerim považoval za najdôležitejšiu a najaktuálnejšiu vec.

Kisban 323

Nie náhodou v poslednom štvrťstoročí 17.storočia stáli na čele rádu ľudia vyskúšaní v ohni misionárskych útrap, ľudia dostatočne oboznámení s problémami Cirkvi v Uhorsku, ktorým ležalo na srdci ich riešenie. Otcovia: Augustín Benkovič, Juraj Beri, Rafael Michalský, Ľudovít Barilovič, Kasper Mallesič (Mallesics) – hľa počet veľkých generálov tohto obdobia. Ich konanie prispelo nielen k rozvoju rádu, ale aj k posilneniu proti reformátorských akcií.

Pozrime sa na beh života, prácu a osobnosť vtedajších generálov rádu. O.Augustín Benkovič⁴ Poznámka 4. narodil sa v Nyitra apati v 1632. V roku 1653 vstúpil do rehole v Banfalva. V roku 1658 sa vrátil do vlasti z Kolégia sv. Apolinára v Ríme. Zomrel v roku 1702 vo veľkom Varaždíne ako biskup.) v roku 1674 -1680 bol vzorným bohoslovcom kolégia sv. Apolinára v Ríme. Obdarený vynikajúcou kazateľskou schopnosťou pracoval na misiách v severnom Uhorsku. Ako predstavený rezidencie v Trebišove vybudoval dve krídla kláštornej budovy, obnovil kostol, odstránil z krypty kláštora truhlu protestanta Petra Perenyeho zasiahnutú viackrát bleskami, ktorý v 16. storočí spôsobil ťažké krivdy kláštoru. Keď bol priorom v Slovenskom novom meste (maď.Szatoraljaujheli) vynikajúco riadil kláštorne veci. Keď sa stal vikárom generála rádu vtedy ho biskup z Eger František Szegedy poslal ako svojho oficiála do okolia obývaného rusínmi, kde si dosť rýchlo získavali terén protestanti. Doterajšia jeho činnosť poskytovala garanciu, že v búrlivom období protestantských nepokojov šťastne povedie loď rádu pavlínov. O. Augustín Benkovič sa zhodol s rehoľnou radou na tom, že vnútorný pokoj v reholi a disciplína jeho členov je nutnou podmienkou k plodnej práci medzi protestantmi. Vážil si záslužnú činnosť v protireformácii v kláštoroch v Slovenskom novom meste (maď.Satoraljaujheli), Vranove (maď.Varano) a Lefantovciach (Elefant). Vďaka definitoriu udelil titul priora administrátorovi domu vo Vranove, otcovi Imrichovi Ferejvári, ktorý bol známy získaním mnohých protestantov späť pre Cirkev, a zároveň mu potvrdil činný hlas na Kapitule. Dom vo Vranove vyzdvihol na úroveň prioratu, a aby bratom uľahčil prekonať veľkú núdzu, ktorou tam trpeli, daroval im vinice v Bodroglaszy a na kopci Bihajka (Zemplínsky kraj).

V tom čase za zástupcu generála rádu vybrali Mateja Selegoviča, za členov rehoľnej rady: Ladislava Jambrehoviča, Imricha Nagyho, Juraja Bebery, Pavla Seszheni a neskôr Nikolaja Klanseča, Karola Petracsicsa, Jakuba Jurisseviča, sekretárom generála vybrala Mateja Turkoviča⁵. (Poznámka 5 Nachádza sa to v Acta paulinorum str.11)

V týchto snahách mu prišiel na pomoc dekrét udelený pápežom Inocentom IX. vydaný 9.4.1677, ktorý potvrdzoval právo generála na prenesenie rehoľníkov z jednej provincie do druhej. Na jeho základe mohol posielať rehoľníkov zo zaľudnených do menej zaľudnených provincií. Mohol umiestniť oporných misionárov v úplne cudzom prostredí. Čerpal z moci, ktoré mu udeľovali Konštitúcie. Mohol vymerať osobné tresty neprispôsobivým rehoľníkom - rebelom – avšak takéto prípady sa stávali veľmi zriedkavo. Na pravidelnej Kapitule v roku 1678 schválili zásady, ktoré mali za cieľ zaktualizovať rehoľný život a predísť obchádzaniu predpisov Konštitúcie⁶ Poznámka 6. AP. Diel II str. 206 List Augusta Benkoviča z Mariánky 1.6.1678.por. AP. Diel II. str.232) schválením, že každý rehoľník má raz za rok absolvovať 10 dňové duchovné cvičenia, že vzhľadom na ťažké vojnové časy by mal každý kláštor pripraviť úradné písma v dvoch exemplárov a jeden poslať do hlavného archívu rádu. Rozhodli pripraviť a vydať opravené Konštitúcie a tiež zoznam privilégií rádu kartuziánov, pretože sa týkali aj pavlínov⁷ Poznámka 7. Potrebu spísania dôležitejších privilégií kartuziánskych podčiarkli v rokoch 1654, 1660, 1666,1669 a 1675.por. AP. Diel I. a diel II. ) Zakázané bolo členom rádu prijímať titulárne biskupstvá, pretože v minulosti to viedlo k závisti a dokonca k nenávisti⁸Poznámka 8. AP. Diel II. str.207; Benger dielo citované str. 156.)

Kisban 326

Za vzor a súčasne za prameň získavania pokory a zaviazanosti k viere, odporučil o. Benkovič podriadeným dielo o. Gregora z Panonie (Gregorius Pannonius) „Kommentaria in Cantica canticorum“⁹ Poznámka 9. Plné jeho priezvisko znelo: Gregorius Soelius Pannonius .Dokonalo poznal reči : grécky, hebrejsky, latinský a taliansky.) Slávny príklad z čias minulých storočí sa stal opäť aktuálny pre ľudí trápiacich sa s tými istými problémami, ako spred viac než 100 rokmi. To že o. Benkovič vycítil potrebu, ktorú si vyžadovala daná chvíľa dokazuje fakt, že dal vydať dielo tohto vynikajúceho pavlínskeho spisovateľa. Kráľovské oko spočinulo na tomto vynikajúcom rehoľníkovi (pozn. prekladateľa - Benkovičovi), ktorý sa zaslúžil v proti reformátorskej práci, bol znalcom jazykov a obyčajou rusínov. V 1681 bol o. Benkovič menovaný za biskupa Veľkého Varadína, ležiaceho vtedy na území okupovaného Turkmi, a za prepozitu Kostola sv. Kríža v Lelesz¹⁴ Poznámka 14. Dve nominácie vystavené Leopoldom v Szoproni 28.12.1681.AP-. diel III. str.34.pred ním bol biskupom Joachim Luzsinsky.) Biskupský stolec však obsadil až v 1691. Najprv ho bolo treba totiž vytrhnúť z rúk moslimov. O. Benkovič sa nachádzal vtedy uprostred uhorských vojakov obliehajúcich mesto a povzbudzoval ich k boju za víťazstvo kríža¹⁵ Poznámka 15. Istavnffi Mikuláš: Pannonii Historiarum de rebus Ungaricis libri XXXIV. AB a . 1490 ad. A.1606. Coloniae Agrippinae 1632, lib.49 (sic!) str.633). Ako biskup „spojením lásky, dobroty, trpezlivosti, ľudským spolucítením si vďaka tomu získal nepoddajných sektárov, tak, že väčšina z nich zanechala svoje vierovyznanie“¹⁶ Poznámka 16. Propugnaculum reipublicae Christianae in Hungaria. ANNO 1725 Trnaviae, cap. 16.)

Kisban 327

Generál rádu Ľudovít Barilovič ho pochoval (pozn. prekladateľa- pochoval o.Benkoviča) v kostole Slovenského Nového mesta (maď.Satoraljaujheli) vedľa mučeníka o. Juraja Čepeléniho. Nástupcom o.Benkoviča na úrade generála boli: učenec a dobrý administrátor o. Rafael Michalský, rodom z Bahon (bratislavský kraj) (1687-1690) a o. Ľudovít Barilovič¹⁸ Poznámka 18. Vláde rádu Ľudovít Barilovič , zástupca generála, členovia rady rádu: Kasper Mallesič, Viktor Kopp, Anzelm Jankovič a Felician Guarient), šľachtic, rodom Gyor, (1690-1696 a 1709 -1712), šľachtic, rodom z Györ (1690-1696) a 1709-1712.

Kisban 329

Na biskupských stolcoch Uhorska zasadli v tom čase vynikajúci pavlíni. Vymenujme aspoň otcov : Martin Borkovič, Ján Keri, Pavol Sečéni (Szecsenyi), Augustín Benkovič, ktorí plniac svoj vysoký pastiersky úrad, mysleli na milovaný rád a boli dôvodom radosti pre svojich spolubratov²⁴ Poznámka 24. AP. Diel II. str.172-173.)

KNIHA II.

Kisban 69-70

Majetok SzentMiklos pripojil biskup Augustín Benkovič k diecéze Velkovaradínskej, majetok Csinalcs dostala najprv šľachtická rodina Balog, neskôr Bödösközi a Ravasz, a Piskolt prenajímali Redeyovie²⁰⁸ Poznámka 208. Ich dom vo VAradolaszi kúpil biskup Andrej Maroczi od Františka Nytrai 1723 za 120 Fl.(P.P. Varadi mon., fasc.I.,nr. 1)

Kisban 86

O.Barilovič zomrel v roku 1712. V posledných rokoch jeho pôsobenia riadil rád generálny vikár o. Ján Kristolovec zástanca násilných metód. O. Kristolovec sa narodil 1658 vo Varasd a skoro osirel. V 1676 vstúpil do rádu v Remete, kde po roku zložil sľuby do rúk generála o. Augustína Benkoviča.

Kisban 162

Medzi pavlínmi biskupmi o. Šimon Bratulič chcel posilniť rád šľachtickým stavom, pretože tým – ako myslel – katolícke davy budú schopné obrániť suverenitu vlasti. Otcovia: Martin Borkovič, Ján Vanoviči, Ján Keri, Augustín Benkovič, Ladislav Nadazdi, Michal Magyar, Stefan ternavius, Andrej Francisci, Pavol Ivanovič, ktorí zastávali vysoké cirkevné aj svetské hodnosti nielen vďaka svojim kňazským schopnostiam, ale aj vďaka politickým aktivitám.

Kisban 163

O. Augustín Benkovič, ako prior v Trebišove, bol vikárom biskupstva z Egeru na území obývanom rusínmi. Rozvíjal plodnú činnosť predovšetkým na cirkevno- politickom poli. Vďaka tomu, berúc do úvahy jeho politický talent a znalosť ruského jazyka, ho Leopold I. vymenoval za biskupa vo Veľkom Varadíne a prepozitom v Leleš (1681). Avšak až po vyhnaní Turkov (1691) zasadol na tomto biskupskom stolci. Ako výborný organizátor rýchlo usporiadal diecézne veci. Mal kontakty s vysokopostavenými osobnosťami, dokázal znovu získať dávne majetky Varadínskeho biskupstva. Vďaka tomu nanovo zorganizoval VeľkoVaradínsku kapitulu, duchovný seminár sv. Ladislava v Košiciach, založený biskupom z Egeru Benediktom Kizdy. Novovzniknutý seminár zabezpečil majetkami tak, že mohol udržiavať väčší počet bohoslovcov. S tým istým cieľom daroval rádu 17 500 Fl. Vďaka čomu sa skutočne rozvíjala činnosť obrátenia medzi rusínmi.

Kisban 182

Neľahko bolo urobiť voľby medzi množstvom príkladov rehoľnej pokory. Vybrali spomedzi týchto početných príkladov veľmi schopného, všestranne nadaného a zároveň skromného o. Augustína Benkoviča. On sa bránil prijať úrad generála a neskôr hodnosť biskupa Veľkovaradínskeho a stať sa prepozitom v Lelesz. Rehoľní spolubratia ho jednoducho prinútili, aby prijal vysokú hodnosť, podobne ako aj Svätá Stolica a kráľ ho primäli k prijatiu ďalších hodností, ktoré boli vyjadrením ich uznania. O. Benkovič aj keď prijal vysoké úrady, naďalej žil ako jednoduchý rehoľník. Zachovával prísne reguly milovaného rádu. Všetky mravné a materiálne sily sústredil na službu vo svojej diecéze a v ráde. Po smrti sa vrátil do rádu. Podľa jeho želania ho pochovali v pavlínskom kostole v Slovenskom novom meste (maď.Satoraljaujheli) vedľa ostatkov mučeníka jeho rehoľného spolubrata, o. Juraja Čepeleního.

Kisban 232

Neobyčajne vznešené pobožnosti sa často spájali s úspechom Uhrov na bojisku. Takúto krásnu slávnosťou usporiadal o. Ján Keri po znovu získaní mesta Vác od Turkov a v roku 1702 o. Augustín Benkovič po obsadení Veľkého Varadína za prítomnosti uhorského vojska a miestnych dôstojníkov.

Kisban 294

Pavlíni zasadli na 22 biskupstvách, 5 prepozitúrach, 4 opáctvach, 4 kanoniach. Medzi nimi boli prirodzene aj takí, ktorí v jednej osobe v tom istom čase spravovali niekoľko cirkevných hodností, a aj takí, ktorých kráľovská milosť obdarila iba titulárnou hodnosťou. Biskupská hodnosť pavlínov sa nevzťahovala na misijný terén, ako biskupov františkánskych či dominikánskych, akokoľvek misie boli pre nich milovaným ideálom a robili všetko preto, aby sa pričinili o ich rozvoj. Ba viac, niektorí z nich sa stali biskupmi preto, aby zaktivizovali misie, ako napríklad otcovia: Augustín Benkovič, Ján Vanoviči, a Martin Borkovič. Ak niekto chcel prijať biskupskú hodnosť, musel dostať špeciálne povolenie od generála rádu²⁶⁹ Poznámka 269. Kópie týchto povolení citujú v plnom znení ACTA PAULINORUM. a tak : „datur facultas episcopatum acteptandi. primo Patri Joanni Keri, per S.C.RGM. Mittem eidem sollatum est etc. A.P. diel II. str.172 Univerzitná knižnica v Budapešti. AB. 154 , folio.) a zároveň sa musel zriecť hodností, ktoré mal momentálne v ráde. Podľa dekrétu z 26.1.1668, vydaného Svätou kongregáciou šírenia viery, ohlásenej na generálnej Kapitule: „Otec generál v prípade prijatia biskupstva, opáctva, prepozitúry, alebo inej vyššej hodnosti, má prestať spravovať úrad a generálske riadenie tak, akoby zomrel prirodzenou smrťou“²⁷⁰ Poznámka 270. por. AP. Diel VIII. str.31.

Kisban 296

o. Jána Vanoviči bol titulárnym biskupom, o. Ján Keri bol ostrihomským kanonikom, prepozitom v Szentistvan, biskupom v Sirnium, Csanad (1678) a následne vo Vác (zm.1687); o. Augustín Benkovič biskupom Veľko varadínskym a prepozitom v Lelesz (1681); o. Pavol Sečeni (Szecseni) biskupom v Pecs a opátom Szentgotthard (1676) biskupom Veszprem (1687) a neskôr arcibiskupom v Kalocsi(1703)²⁷⁵ Poznámka 275. Pongracz dielo citované str. 300-321.) a v 18.storočí z ráľovskej milosti a dôvery Svätej Stolice niekoľkí vynikajúci pavlíni sa stali členmi uhorského grémia episkopátu a to otcovia: Imrich Esterházy, Ladislav Nadazdi, Augustín Török, Pavol Esterházy, Jozef Mayr a Karol Ordódy. Spomedzi nich najtrvalejšie zásluhy pre Cirkev mal o. Imrich Esterházy.

Kisban 314

A tak napríklad na Generálnej Kapitule v roku 1675 generál o. Ján Keri predniesol vznešenú exortu- prejav o prednostiach, ktorými by mala vynikať osoba generála. Pod vplyvom jeho príhovoru zvolili za generála rádu doterajšieho vikára generála o. Augustína Benkoviča. Napriek jeho oponovaniu. „Aj keď sa dosť staval proti tomu- podľa pavlínskej obyčaje- a neustále opakoval, že nemá dosť síl k takémuto vysokému úradu, ale v mene svätej poslušnosti považoval za nutné podriadiť sa voľbe a prijal ťarchu vloženú na neho“¹⁹ Poznámka 19. AP. diel II. str.10. )

Kisban 342

o. Frederik Keller 1634 -1641, šľachtic z Brna, zomrel v mladom veku, o ktorom sa pekne vyjadril o. Borkovič, že jeho duša bola príbytkom Ducha Svätého; o. Ján Vanoviči 1636-1640 rímsky prokurátor, prefekt uhorskej misie, veľký misionár, neskôr biskup Scardonie; o. Cyprián Hochberger z Schlett Stadt v Alzacii, predstavený rýnskej provincie; o.Juraj Nagy ..... v 1645 -1651, narodený v Pápa z protestanských rodičov; o. Antonín Kolhankovič 1647-1653 vydal tézy verejné dišputy ako Concluziones „theologicae“ 1652; Viedenčan o. Ferdinand Grieskirchner 1652-1653, učenec, spisovateľ a profesor teológie; o. Tomáš Alexi Kebell 1651 – 1656 z Trnavy; o. Augustín Benkovič 1653-1658 syn luteránskych rodičov z Nyitraapati - misionár v Severnom Uhorsku, neskôr generál rádu a nakoniec Veľkovaradínsky biskup; o. Peter Bolla z Györ 1657 -1661 sa skromne vyhovoril z biskupskej hodnosti; o. Ján Kéri (1658 -1662) neobyčajne schopný a zároveň vzdelaný gróf- syn protestantských rodičov- napísal 14 kníh; o. Ladislav Ladanyi (1662 -1667) rodom z Vesprém schopný a neobyčajne cnostný významný prior v Lefantovciach a v Marianke; o. Pavol Sečéni 1662-1667 narodený v Gyor sa neskôr stal biskupom v Pecs (1676), Vesprem 1687, arcibiskupom Kalocsi 1696 a dostal titul grófa 1697.

Kisban 345

....) Na štúdia do Rímskeho kolégia vyrážali klerici väčšinou po ukončení filozofických štúdií. Z Olomouckého kolégia, ktoré viedli jezuiti, vyrazili do Ríma otcovia: o. Ján Orosz, o. Ján Bajkiič, o. Martin Borkovič, Vojtech Turkovič, Ján JAskay, Mikolaj Benger. Z viedenského kolégia otcovia: Ján Kebell, Ján Kéri, Pavol Sečéni. Z Wienerneustadt o. Augustín Benkovič; z trnavského kolégia otcovia: Peter Bolla, Ladislav LAdanyi, Adam Ordódy, František Róth, Jozef Kreglevich, Ján Toronyi, Euzébius POdhoranský, Imrich Póor. Z rehoľných inštitútov: z Lepoglavy- otcovia KAsper Mallesič, Ludovík Augustín Bolla, Andrej KOllenič, Štefan Demsič, Andrej Musár. Z Marianky o. Pavol Vukovič; z Lefantoviec otcovia: Imrich Felsöbüky Nagy , Aleksy Szabo; z Pápa otcovia: Jozef Szerdahelyi, Leopold Pollingery; Saroraljaujheli otcovia- Antonín Horhy, Hieronym Marton; Sajolád otcovia- Pavol Niczky, František Kemeny; z Pešti otcovia- Kristián Kuzani, Rafael Potyondi, Vincent Herič, Ján Nepomucen Sandrovič, Jakub Déli. Okrem nich z teologického inštitútu v Košiciach: o. Pavol Letenyei, Ladislav Bezerédy⁸ (Poznámka 8. por. AP Diel 1 až 9 PAssim)

Kisban 349

V ročných správach nachádzame väčšinou veľmi pochvalné vyjadrenia o študujúcich pavlínoch. O o. Jánovi Zaičovi čítame : „Bene se gessit“ (Dobre sa správal) o o.Jánovi Jaskaim : „Non male se gessit“ (Veľmi dobre sa správal); o o. Martinovi Borkovičovi :“Tam in moribus cuam in studiis bene se gessit“ (Dobre sa správal tak vo zvykoch aj v štúdiách); o o. Antonovi Kolhankovičovi : „gessit se optime“ (Správal sa veľmi dobre); o o. Augustínovi Benkovičovi : „gessit se optime in litteris optime profecit. Natura melancholicus erat et apprehensivus“ (Správal sa veľmi dobre, veľmi dobre prospieval v učení. Od prírody je melancholik, má bystrý rozum); o o. Petrovi Bollovi: „Profecit in litteris bene, item in moribus et omnibus fuit bono exemplo pietatis et observantias“ (dobre napredoval v učení a vo zvykoch a všetkým dával dobrý príklad pobožnosti a disciplíny); o o. Jánovi Kerim : „magnorum telentorum“ (veľké schopnosti); o o. Ladislavovi Ladanyi: „Habet talenta et bonus mores“ (Má dobré schopnosti a dobré zvyky)

Kisban 425- 426

V nasledujúcom roku 1655 vstúpil do pavlínskeho noviciátu v Lepoglave (pozn. prekladateľa o.Ján Keri). V roku 1658 už študoval v Rímskom Kolégiu sv. Apolinára. Bol to jeden z najlepších teologických inštitútov v 17. storočí. Vyšli z neho: Juraj Szelepčéni, Imrich Lossi , Juraj Lippay, o. Imrich Esterházy, Draskovich, Gubasoczy a ďalší veľmi známi organizátori katolíckeho života v Uhorsku ako aj vynikajúci rehoľníci, ako o. Imrich Esterházy, o. Augustín Benkovič atď. ) a aj on zaujal patričné miesto.

Kisban 426

(...)Provinciálna Kapitula, na ktorej zvolili za provinciála 1671 hrdinu o. Augustína KOrdeckého. V tom istom roku, vďaka jeho usilovného snaženia Svätá Stolica dovolila pavlínom zakladať Studium generale. To spôsobilo rozvoj vedy v reholi. Od vtedy sám generál rádu mohol udeľovať doktoráty tým členom rádu, ktorí si to zaslúžili. Na generálnej Kapitule konanej 4.júla 1672 v Marianke vynikal energiou a múdrou predvídavosťou. Žiaľ krátko nato ochorel a pozval na pomoc zástupcov. A tak, v 1673¹¹⁰ Poznámka 110. Učený jezuita Alexander Šorenyi vo svojej „pannonia docta“ v tom istom roku uvádza o ňom správu. Podľa neho v tom istom období dosiahol vrchol svojho učeneckého rozvoja. S uznaním sa vyjadruje o jeho dielach. Pozri citované dielo str.64 ) ho zastupoval v Poľsku o. Augustín Benkovič. Taktiež zástupca uskutočnil vizitáciu domov na Istrii. Dokonca v ťažkej chorobe so záujmom sledoval dianie v ráde. Bez milosti trestal priestupky. Dňa 30.mája 1674 zbavil úradu varšavského priora, o. Mikuláša Lubnicza zato, že bez dovolenia predal dom patriaci ku kláštoru. V zastúpení chorého ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho patril v roku 1681 k delegácii, ktorá prijímala kráľa, ktorý smeroval na snem do Šopronu. Túto funkciu zástupcu si udržal tiež ako biskup Vács a preto dlhší čas prebýval v Trnave.

Kisban428

..............Oveľa viac zaujímavá je reč, ktorú predniesol po 6 rokoch spravovania úradu generála pri voľbách na Generálnej Kapitule. Keďže mal veľké skúsenosti a veľkú starosť o budúcnosť rádu, túžil svojou rečou povzbudiť kapitulu k voľbe na úrad generála človeka, zodpovedajúceho potrebám času. Dosiahol vtedy úspech. Generálom sa stal človek, ktorého on považoval za najvhodnejšieho pre tento úrad a to o. Augustín Benovič¹¹⁷ Poznámka 117. RAELATI ERUDITIO S.Spiritus de Coelis effusus . sive Oratio Habita Feriis Pentecostalibus in celeberrimo conventu Tallensi ... pro deligendo ibidem in Comitiis generalibus dicti Ordinis Priori Generali A...JOanne Keri ...Priore Generali ...officium deponeret Anno MDCLXXV(1675) mense Junio Die ... 4⁰, kart nečíslovaných 9.)