Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.Veronika Fedorová r.2010
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
Skratka A.P. – Acta Paulinorum
Matúš Kupinič OSPPE
Autor: Emil Kisbán
KNIHA I.
Kisban 330
Na kapitulách usporadúvali naďalej obyčajné dišputy25 Poznámka 25. Účasť v dišpute z roku 1675 mali: Pavol Sečéni (Sechenyi) , Ladislav Jambrehovič, Vojtech Turkovič, Ján Keri a Ladislav Landor. Počet doktorov stanovili na dvanásť26 Poznámka 26. A.P. Diel II. str.16) takmer skoro na každej generálnej kapitule sa konala doktorská promócia. A tak v roku 1687 o. Adam Kollečani, prior v Oboriste – Woborziste , o. Stanislav Rapoltsky, socius- zástupca novicmajstra poľského diskreta- o.Matej Kupinič obdŕžali doktorát z teológie. Viedenský diskret o Ferdinand Kienczl a diskret z Pápa , o.Ladislav Nadazdy doktorát z filozofie. (...)
V Marianke 4. marca 1680 sa začali prednášky pod vedením profesora Matúša Kupiniča28 (Poznámka 28. tamtiež Benger 272). Nanovo sa rozhodli otvoriť teologické štúdium v Trnave, ktoré bolo istý čas nefunkčné. Neskôr však s ohľadom na nedostatočnú bezpečnosť v meste sa rozhodli štúdiá preniesť do Lepoglavy29. ( Poznámka 29. tamtiež str.152.153) Kláštor v Banfalva mal vypomáhať jeho ročným príjmom 200Fl30.( Poznámka 30. tamtiež str.153) V roku 1689 založili v Marianke štúdium morálnej teológie. Prvým profesorom bol menovaný o. Peter Tallian. Zabezpečili tiež prostriedky na udržanie filozofie v Lepoglave31. Poznámka 31. tamtiež str.198)
Kisban 338
O.Pavol Nemesi svietil príkladom svätého života. Zomrel v Remete 1699. Keď v roku 1704 otvorili jeho truhlu našli telo neporušené. Pochovali ho vtedy pod oltárom Svätého kríža. O.Matúš Kupinič rodom z Reiča predstavený Uhorskej provincie ukončil štúdia na univerzite Karla Ferdinanda v Prahe. Po návrate do vlasti prednášal v rôznych kláštoroch filozofiu a teológiu. Preto mu provinciál dal doktorát z obidvoch týchto vedných disciplín. Istý čas plnil funkciu riaditeľa štúdia teologického v Trnave a bol zároveň predstaveným domu v Trnave. Následne bol priorom v Marianke, členom Rady pavlínskeho rádu a potom provinciálom.
Kisban 371
Voľby na Kapitule v Marianke 1696 z Uhorského hľadiska neboli síce veľmi šťastné, ale z pohľadu pre dobro Rádu správne. V Rehoľnej Rade boli ľudia zodpovední. Zástupcom generála sa stal schopný a vzdelaný o. Ladislav Nadazdy a do Rehoľnej Rady ...pokračovanie Kisban 372
Kisban 372
patrili: Matúš Kupinič, Martin Jurokovič, Felician Gvarient, ktorého vo funkcii prokurátora poslali na Viedenský dvor, a o. Adam Kollečani, ktorý zakrátko zomrel a zastúpil ho o. Ladislav Landor, ďalej o. Ján Kristolovec a sekretár Imrich Esterházy - doktor teológie a tak teda do Rady rádu patrili ľudia čestní a skúsení.
Kisban 394
Po ročnej pauze sa mohla zísť generálna kapitula v kláštore v Marianke 1709. Delegáti pamätajúc na nedávne nešťastia zvolili za generála o. Ľudovíta Bariloviča, ktorého energia, veľká pracovitosť a horlivosť aké preukázal v posledných rokoch pri obracaní protestantov, dávali garanciu, že má talent viesť Rád. Zástupcom generála bol o. Ján Kristolovec, členmi Rady: Poliak o.Stanislaw Napolski, uhor o. Matúš Kupinič, nemec o. Ferdinand Meislseder, Chorvát o.Wolfgan Českovič; Rímskym prokurátorom – o. Matej Krassin. Všetci múdro a horlivo pristúpili k vybavovaniu aktuálnych vecí Rádu. Medzi rozhodnutiami, ktoré Kapitula prijala mala jedna z nich za úlohu ochranu sily Rádu, to znamená, že bez súhlasu generála nikto nesmie prijímať cirkevné hodnosti. Určili aj výšku príjmov, ktoré mali vyplácať provincie na potreby generála27. Poznámka 27. Meszleni str.418)
Kisban 395
Po návrate Szatmarskeho pokoja Uhorsko zažívalo niekoľko rokov mieru. Rád pavlínov vošiel do obdobia neobyčajného rozvoja. Nastal čas opätovného rozvoja rádu. V roku 1711 nastali zmeny v riadení uhorskej provincie. Za provinciála zvolili o. Matúša Kupiniča, jeho zástupcom o. Augustína Bolla, za členov rády rádu otcov: Pavol Malonyaj, Andrej Weinacht, Ľudovít Karloči, Imrich Bakay. Za najsúrnejšiu úlohu považovali znovu získanie a obnovu bývalých pavlínskych kláštorov a majetkov. Mali v úmysle oživiť jasné symboly dávnych čias t.z. kláštor v Szekesfehervar, kláštor v Bude, a tiež kláštor pochádzajúci z čias Ľudovíta Veľkého, ktorý bol teraz v ruinách ale kedysi dávno „nádherný“ kláštor v MArianosztra.