Ján Keri OSPPE
Z poľského jazyka preložili o.Grzegorz Wach OSPPE a Ing.. Veronika Fedorová r.2010
Preklad neprešiel jazykovou úpravou
Ján Keri OSPPE
Autor: Emil Kisbán
KNIHA I.
Kisban 51
Poliaci vlastnili od začiatku noviciát, filozofické a teologické štúdiá. Podľa „Acta Provinciae poloniae“28 Poznámka 28. ACTA PROVINCIAE POLONIAE. A:PR:P. archív . Czentschowa) sa miesto dvojročného noviciátu menilo viackrát. Filozofické štúdium sa nachádzalo v 17. storočí na Jasnej Hore (1631) a teologické v Krakove, kde snažením generála o. Jána Keri otvorili STUDIUM GENERALE zároveň s inými pavlínskymi univerzitami. Podobne, ako v iných provinciách, otvorili aj v Poľsku v 17. storočí nanovo zorganizované teologické štúdiá. Nejedno z nich získalo veľký ohlas, ako napríklad Pinčovské.
Kisban 68
Na žiadosť priora o. Františka Rabantoviča, posilnili jeho múry (kláštora Csaktornya – pozn. prekladateľa) a na veži Kostola sv. Heleny zavesili niekoľko zvonov. Strechu kostola pokryli bielym plechom. Obnovený kláštor a kostol boli zničené požiarom za čias priorátu o. Jána Keriho 1695. Za obeť padla väčšina náhrobných tabúľ vyrobených z červeného mramoru. Zachránila sa aspoň kaplnka sv. Antona pustovníka, vybudovaná rodinou Zrinyich, a pamätná tabuľa chorvátskeho hrdinu Mikuláša Zrinyi z jeho víťazstva nad Turkami. Vďaka materiálnej pomoci Záhrebského biskupa, Štefana Selicseviča, bol kláštor rýchlo zrenovovaný a mohli sa v ňom ubytovať 12 rehoľníci.
Kisban 76
Nepokojné časy, politické boje a nakoniec náboženské vojny primäli generálneho priora k preneseniu svojej rezidencie na tiché miesto, to znamená do Lepoglavy (1576). O. Štefan Trnavius (Trnavský) previezol do tohto kláštora starostlivo chránené poklady rádu. Tu tiež založil svoje stále sídlo. Máme tiež informácie, že sa tu konali generálne kapituly okrem iného v rokoch 1582, 1600. Dlhší čas existoval v Lepoglave noviciát. V 17. storočí zložili v tomto kláštore rehoľné sľuby niekoľko otcov medzi inými: o. Martin Borkovič, o. Ján Keri, o.Pavol Ivanovič.
Kisban 225
Ledva pominulo jedno storočie a kláštor sa ocitol v milosti rodiny Zrinyich. Pochovali tu tragicky zosnulého počas poľovačky na divinu hrdinského vojaka a básnika Mikuláša Zrinyi 21.12.1664. On bol veľkým dobrodejom pavlínov. Pohrebnú reč nad jeho truhlou mal prior z Lepoglavy, o. Ján Keri.
Kisban 226
... Kláštor v Čaktornya (Csaktornya) bol skutočne Božou baštou a jeho obyvatelia dobre usporiadaným vojskom a apoštolmi ostrova. Tak o nich hovoril Benedikt Vinkovič Záhrebský biskup61 Poznámka 61. Benger , dielo citované str.51-52). Ďalej pavlínsky teológ o. Jakub Obostreneč mu zasvätil pekný chválospev. O. Andrej Schotto v skratke zdramatizoval a zvečnil na epitafe jeho hrdinské čnosti a dôležitejšie okamihy z jeho života62 Poznámka 62. Benger. Cituje epitaf Schotta. (liber 3. Appendix) dielo citované str. 53).
Kisban 289
O. Jakub Obostreneč, pochádzajúci z Körös (zomrel 1669), prednášal po prenesení rehoľného štúdia z Wienerneustad do Lepoglavy filozofiu. Riadil kláštor v Ulima – Olimie a bol predstaveným v Körös. Generál rádu o. Ján Keri sa takto vyjadril o jeho vzdelaní: „Vo filozofických a teologických náukách dosiahol najvyššiu zbehlosť“. O. Tomáš Vielenszky (zomrel 1671) bol sväto žijúcim majstrom noviciátu preneseného z Lepoglavy do Remete (1658). Moravák o. František Mlinetti (zomrel 1670) predsedal v chóre v Lepoglave, následne príkladne viedol úrad priora v Krumlove. Svoju túžbu po Bohu vyjadril v diele „Duplex clavis aurea“. O. Andrej Eggerer (zomrel 1672 v Gratzu ) bol vynikajúci kazateľ v Krumlovskom kláštore, prednášal filozofiu v Lepoglave (1666) a potom bol priorom v Ulima- Olimie. Je autorom histórie svojho rádu „Fragmen panis corvi“ a tiež „Pharmacopaea Coelestis Seu historia Divee Virginis Thaumaturgae Remetensis“
Kisban 295
Klement IX. možno pod vplyvom listu kráľa dovolil pavlínom usídliť sa v Ríme. Trom prelátom zveril úlohu vyhľadania vhodného miesta. Avšak pavlíni kvôli chýbajúcim zdrojom nedokázali zakúpiť ponúknutý kostol Sangalla ani kostol Bratov Milosrdenstva. Vec bola zase odložená na neurčito. Nakoniec v roku 1669 v druhom roku vlády generála o. Jána Keri, kúpili od cisterciánov dom a zeleninovú záhradu na Kvirynale za 3200 skudov. Do tejto sumy doložil cisár Leopold niekoľko tisíc skudov88 Poznámka 88. Benger dielo citované str.83).
Kisban 296
o.Ján Keri
Rád nepretržite budil záujem národa. Keď sa generálom rádu stal mladý iba 31 ročný potomok protestanskej a grófskej rodiny, Ján Keri (1669-1675) nielen ľud a šľachta, ale aj magnáti si čoraz viac začali všímať rád. O. Ján Keri sa narodil 1638 v prastarom hniezde svojej rodiny, v Ipoly –Ker. Rodičia gróf Ján Keri a matka grófka Uršula Čobor (czobor) urobili všetko, aby dali synovi všestranné vzdelanie. Strednú školu ukončil v Bratislave. Filozofiu vo Viedni (1653-1655), kde dosiahol stupeň doktora filozofie a slobodného umenia. Keďže v jeho duši driemalo zrnko povolania a mal v sebe hlboké náboženské cítenie to spôsobilo, že v roku 1655 vstúpil do rádu pavlínov. Ročný noviciát strávil v Lepoglave, kde 23. júla 1656 zložil rehoľné sľuby. O dva roky neskôr, ako alumn – bohoslovec Kolégia sv. Apolinára v Ríme sa s veľkou usilovnosťou venoval teologickému štúdiu. Bolo to veľké vyznamenanie, že sa mohol stať bohoslovcom - alumiom rímskeho kolégia. Vďačil za to, okrem svojich schopností, hlavne generálovi rádu a tiež skutočnej podpore cisára Leopolda a kard. Františka Barberina. Kto vie, či by sa bez ich pomoci podarilo o. Kerimu dostať miesto v kolégiu, pre ťažkosti kladené pavlínskym rehoľným bohoslovcom snažiacim sa o prijatie na rímske štúdiá. O. Keri o tom dobre vedel, a preto vždy s vďačnosťou spomínal na svojich dobrodincov. Rímske skúsenosti hlboko zasiahli jeho dušu. Objektívny názor, ktorý tu bol hlásaný o hodnote duchovných a náboženských prúdov, ktorými sa zaoberali ľudia vo vzdialených krajinách, premyslené nariadenia Svätej Stolice týkajúce sa obrany viery, bystrý posudok, aký tu mali o politickej situácii, ďalej blízkosť pápežského dvora, nádherné pamiatky a umelecké diela, celá tá nádhera... pokračovanie Kisban 297
Kisban 297
Kisban 296... večného mesta obrovsky vplývali na mladého rehoľníka. Zvláštny vplyv na formovanie jeho duchovného postoja mali dvaja rehoľní vychovávatelia: rektor kolégia Ľudovít Spinola a magister teológie Martin Esparcza. Oni ukázali smer celému jeho životu. Ich heslá: duchovná bystrosť, jasná myseľ, nepretržitá bdelosť a boj na obranu ohrozeného katolicizmu – to všetko sa stalo kňazským ideálom o. Keriho. Rímske štúdia ukončil doktorátom z teológie po vykonaní celodennej verejnej dišputy. Tak dokonale pripraveného rehoľníka poslali predstavení najprv do Pápa a neskôr do Lepoglavy, kde učil filozofiu (1663). Ako profesor pristúpil k napísaniu učebnice, aby uľahčil poslucháčom pochopiť komplikované problémy.
Predstavení sa vyjadrovali s najvyšším uznaním o jeho činnosti. Medzi poslucháčmi o.Keri sa našiel nie jeden, ktorý sa neskôr zapísal hrdo do dejín rádu (o.Ľudovít Barilovič, o.Mikuláš Sveteni, o.Melichar Saurer). V roku 1663 plnil o.Keri povinnosti duchovného otca bohoslovcov, na konci roku býval v Ríme ako sekretár o. Jána Vanovičiho, o niečo neskôr sa stal socius – pomocníkom generála o. Pavla Ivanoviča. V tomto smere slúžil jasnými radami. Mal iba 31 rokov a už nadobudol veľké skúsenosti vo všeobecno- rehoľných veciach a zároveň budil svojím vzdelaním aj u starších obrovský obdiv, vzhľadom na svoj mladý vek,. Keď k týmto jeho osobným vlastnostiam pridáme vplyvy, aké mal v kardinálskom kolégiu, na kráľovskom dvore a medzi šľachtou, niet sa potom čo čudovať, že na generálnej kapitule, zídenej 3.júna 1669 v Marianke, prevažnou väčšinou medzi 22 voličmi ho uznali za hodného hodnosti generála rádu. Usúdili totiž, že ten človek, plný mládeneckej energie bude najlepšou garanciou hlavne v takých oblastiach ako: misionárska práca, školstvo, prehĺbenie vnútorného života, pozdvihnutie hospodárskeho stavu. O.Keri bol najmladším spomedzi dlhého radu generálov reholi pavlínov. Svoje povinnosti plnil s pokorou a múdrou predvídavosťou. Úradné činnosti rozložil podľa vopred premysleného plánu. V tom mu pomohla znalosť vecí a ľudí. Poznal rôzne duchovné prúdy, rozloženie síl medzi náboženstvami, politickú situáciu Uhorska, kráľovský dvor, politické smery uhorských stavov, ekonomický stav krajiny; známe mu boli aj snahy Ríma, pomery v ráde a jeho možnosti. Vizitačné cesty generála, predsedanie Kapitulám, vzdelávacia a spisovateľská činnosť a takisto politická činnosť slúžili ... pokračovanie Kisban 298
Kisban 298
Kisban 297... iba jednému cieľu, aby vnútorným a vonkajším rozvojom rádu sa pričinil k posilneniu viery a lásky vo vlasti89.Poznámka 89. A.P. , Diel 1. str.730 a nasledujúce; Benger dielo citované str.83-130.por. Bathó Štefan : Keri Janos elete es müvei (život a činnosť Jána Keri) Budapešť 1911)
Kisban 309
V chorvátsku pavlíni zapojili školu do služieb misií. Doteraz boli medzi pavlínmi vynikajúci vychovávatelia. O. Eggerer na konci svojho diela „Fragmen panis corvi„ cituje vychovávateľské zásady pavlínov. O.Ján Keri zase v dedikácii svojej práce „Martis Turcici Ferocia“ spomína, že Leopold I. zveril pavlínom vychovávanie kráľovských detí126 Poznámka 126. Regi Magyar Cönivtar (Dávna uhorská knižnica), Diel II, str.1313. V knižnici akadémii vzdelávania v Budapešti) Máme dokonca aj fakty: za vlády o. Keri učili pavlíni na gymnázium v Köröz(1670) v Chorvátsku. S týmto druhom práce súhlasila Rada rádu až po dlhom zvážení a na viacnásobné prednesené prosby zo strany obyvateľov mesta. Prvými učiteľmi boli: O.Matej Skutič a o.Martin Selegovič. Okrem výučby v škole našli široké pole pôsobenia medzi množstvom usadených pravoslávnych veriacich127 Poznámka 127. Benger, dielo citované str.333)
Kisban 312
V posledných 30. rokoch 17.storočia sa dostalo rádu viacero milodarov, ktoré posilnili materiálne základy viacerých kláštorov a súčasne aj misijné dielo. Generál rádu o. Ján Keri sa zaoberal plánovanou renováciou kláštorov. Dostaval nové krídlo v Marianke a v Lepoglave, zrenovoval kláštory v Ulima –Olimie a v Banfalva. V pavlínskom kostole v Banfalva Juraj Hamerla vybudoval nádherný oltár, ktorý stál 600 Fl. Založil tu nábožné Bratstvo piatich rán Pána Ježiša v roku 1669. Na prosbu generála rádu jeho príbuzná grófka Tarnovská darovala reholi svoj dom vo Vranove pri Poszto ( ul.Sukeničia), o ktorý darmo dovtedy pavlíni prosili. Za čias vlády generála o. Jána Keriho sa vybudovala budova nádhernej kaplnky sv. Pavla pustovníka v kláštore na Jasnej Hore v Čenstochovej, z dedičstva po kniežati ! Dönhoffie. Okrem oltára zdobeného nádhernou striebornou sochou sv. Pavla pustovníka dodávajú na kráse oltáre sv. Antona opáta a sv. Hieronyma, ďalej fresky predstavujúce zázraky sv. Pavla: víťazstvo kráľa Mateja Korvína na príhovor sv. Pavla pustovníka nad Ali Begom, uzdravenie chorých v čase moru, a obliehanie Čenstochovej Švédmi, zjavenie Matky Božej počas švédskeho obliehania.
Kisban 313
V oblasti vzdelávania bohoslovcov najdôležitejšia úloha patrila pavlínskej univerzite (generálne štúdium), ktorej vznik sa spája s o.Kerim. Potrebu takéhoto štúdia diktovali viaceré okolnosti – vnútro rehoľné ale aj všeobecné. Vzniknutému štúdiu predchádzali viaceré skúsenosti získané rehoľou na poli školstva. Bolo vecou všeobecne známou, že víťazný boj s protestanskými ministrami, vzdelanými na zahraničných univerzitách, môžu iba ľudia vzdelaní, odvážni, majúci orientáciu v situácii, oživení apoštolskou iskrou, jednomyseľní a sformovaní na vyššej úrovni nad protivníkmi. Ako vzor stálo pred očami generála rádu veľké dielo kard. Pazmániho a systém vyučovania jezuitov: Ratio studiorum. A správne. Pazmáni, ako činiteľ kontrareformácie, si získal nevednúce varíny. Vedel si poradiť s väčšinou veliteľov vodcov protestantizmu v Uhorsku....
Kisban 314
Celkovo organizáciu Generálneho štúdia (Studium Generale) regulovali tri dokumenty: Bulla provisoria Klementa X. z 3.4.1671, ktorú ohlásili na generálnej Kapitule v roku 1672. Po nej nasledovala vydaná Bulla modificatoria 5.2.1674 tým istým pápežom, s cieľom vysvetlenia istého bodu v predchádzajúcej Bulle aby sa predišlo chybnej interpretácii. Nakoniec zo dňa 23.1.1674 bolo dané privilégium Leopolda I., ktorý potvrdzoval prvú Bullu a udeľoval pavlínskym univerzitám isté prerogativy.
Oplatí sa zacitovať podstatné body týchto Bull, pretože sú základnými kameňmi, na ktorých spočíva vzdelávacia inštitúcia s veľkým významom histórie našej kultúry. Práca Generálneho štúdia (studium generale) vstupovala do všeobecného programu činnosti kontrareformácie Klementa X. a zároveň vnášala neobyčajnú dynamizmus do ďalšej histórie rádu. Preto o.Keri vedomí váhy tohto problému, osobne vycestoval do Svätej stolice, kde našiel podporu u zástupcu sekretára vlády Františka Barberinyho.
Na základe Bully PROVISORIA z 3. apríla 1671 ponúkol Klement X. utvoriť v pavlínskych provinciách Studium Generale Generálne štúdium.
Kisban 315
V Poľskej provincii malo vzniknúť v Čenstochovej a v Krakove. V Rakúsku -vo Wienerneustadt; vo Švajčiarsku v kláštore - v LAngnau; v Chorvátsku – v Lepoglave, okrem nich v Ríme, keby sa našiel odpovedajúci dom a profesorské grémium. V Uhorsku určili za sídlo Generálneho štúdia kláštory v Marianke a v Slovenskom Novom meste (maď. Satoraljaujheli). Ten posledný kláštor mal vlastniť štúdiá s myšlienkou oživenia apoštolskej činnosti v tejto oblasti. Charakteristické pre vtedajšie vzťahy bolo nariadenie pápežskej Bully, že aj keby ktorési z týchto miest by obsadili Turci, taj pavlíni môžu preniesť univerzitu do najbližšej slobodnej obce. Pavlínske univerzity vlastnili iba dve fakulty: filozofickú a teologickú. Ich poslucháčmi mohli byť výlučne pavlínski klerici. Treba si všimnúť, že doteraz na filozofické štúdia v pavlínskych kláštoroch chodievali mnohí svetskí a laickí poslucháči. Podľa zásad Bully, generál rádu mohol dávať stupne doktorátu tým absolventom univerzity, ktorí sa preukážu dobrými výsledkami v štúdiách. Bulla odporúčala povolávať za lektorov schopných ľudí a na najbližšej kapitule určiť počet doktorov. Bulla prikazovala, aby na poste filozofickom prednášali logiku, fyziku, metafyziku, a na teologickom – scholastickú teológiu a kanonické právo. Pavlínskym univerzitám určil pápež také isté práva a privilégiá, ktoré vlastnili vtedajšie verejné univerzity135. Poznámka 135.Benger dielo citované str. 127-131 a A.P. Diel 1. str.730 a ďalšie )
Bulla vyhlásená na generálnej kapitule 1672 vyvolala všeobecnú radosť a uznanie zídených otcov. V súvislosti s tým poznamenáva o.Kristolovec, neskorší generál rádu : „Keby Keri nebol urobil nič iné, aj tak by sa patrilo ctiť jeho pamiatku“ 136 Poznámka 136. Benger, dielo citované str.130)
V roku 1673 otvoril o.Kéri prvý pavlínsky teologický inštitút, kam povolal za profesorov najvzdelanejších pavlínov: o. Antona Bediča, o. Pavla Sečéniho, o. Ladislava Jambrehoviča. Tento inštitút fungoval až do zrušenia Rádu pavlínov. V roku 1679 zastavili prednášky z dôvodu choroby moru. V roku 1683 z dôvodu útokov Turkov ho presťahovali do Lepoglavy, kde od roku 1668 učili morálnu teológiu.
Kisban 316
Keď pominulo turecké nebezpečenstvo, preniesli teologické štúdium opäť do Trnavy v roku 1696. V roku 1703 prestali prednášať spekulatívnu teológiu.(...)
Štúdium filozofie trvalo 2 roky, štúdium teológie 3 roky. Tým, ktorí urobili záverečné skúšky s vyznamenaním z predpísaných predmetov, mohol generál udeliť stupeň doktora počas Generálnej Kapituly, alebo na provinciálnej Kapitule. Prvá doktorská promócia sa udiala v Marianke na Generálnej Kapitule 1. novembra 1674. Promotorom bol sám o. Ján Keri. Na úvod vyhlásil reč o vzťahu filozofie k teológii, následne po prečítaní „FORMULA PROMOVENDI“ odovzdal novým doktorom doktorské symboly a vysvetlil ich význam. Zlatý prsteň znamená zasnúbenie doktora s múdrosťou, kniha ho má povzbudiť k písaniu diel, čierny štvorhranný baret znamená prianie, aby sa múdrosť šírila na štyri svetové strany.
V nasledujúcom roku tiež v MArinake, udeľoval o. Ján Keri doktoráty z filozofie. V slávnostnej reči sa doktorantom postavil za vzor nasledovania Aristotela. Bod Bully, v ktorom je reč, že iba doktori môžu dostať úrady v reholi vyvolal nepokoj medzi pavlínmi. Aby sa utlmila nespokojnosť Klement X. vydal 5.februára 1674 Bullu MODIFICATORIA, v ktorej podčiarkol, že podmienkou nadobudnutia funkcie majú byť naďalej zásluhy, a nie len doktorát. Ak však spomedzi kandidátov na nejaký úrad stoja doktor a nedoktor s rovnakými zásluhami, v takom prípade úrad treba zveriť doktorovi.
Leopold I. potvrdil Bullu Klementa X. 23. januára 1674 a udelil pavlínskym univerzitám tie isté práva a privilégiá, aké mali zahraničné univerzity.
V roku 1675 odovzdal o. Ján Keri úrad generála. Istý čas bol členom rady Rádu, následne prednášal teológiu v Banfalva. Od roku 1676 sa rýchlo dvíhal po stupňoch hodnosti. Kráľ ho vymenoval ostrihomským kanonikom a následne na želanie ostrihomského arcibiskupa Juraja Szelepčeniho, biskupom v Szerem. Zanedlho 31.3.1678 sa stal biskupom Csanad a v tom charaktere vstúpil do vyššej komory parlamentu. Zohral dôležitú úlohu na Uhorskom sneme v roku 1681 ako jeden z vodcov katolíckeho prúdu137. Poznámka 137. A.P. diel 1. str.735 a nasledujúce)
Kisban 317
Tri uznesenia pod jeho vplyvom, v prospech protestantov taktiež projekt zhody s Thökölym nepriniesli však očakávané zmierenie.
Keď Tököly a Kara Mustafa tiahli cez západné Uhorsko na Viedeň, otec Kéri sa ocitol v bezvýchodiskovej situácii. Aby zachránil život svojho staršieho brata a vlastné majetky, pridal sa k Tökölyho povstaniu. Ako biskup Vács, mal svoju rezidenciu v Trnave, pretože biskupské sídlo sa nachádzalo 140 rokov pod tureckou nadvládou. Z Trnavy riadil ostrihomskú diecézu, pretože bol vikárom arcibiskupa Juraja Szelepčéniho. Krátko nato sa pripojil k armáde Karola Lotrinského, zúčastnil sa oslobodenia mesta Vács – 27.júna 1684. Vtedy nanovo obsadil svoje biskupské sídlo. (...) Skoro po polročnom pobyte vo Vács musel odtiaľ ujsť do Trnavy, kde Turci 3.11.1684 opakovane obsadili mesto, ktoré nebol schopný obrániť Ján Bottian. Spomínané úteky podlomili zdravie o.Kériho. V testamente takmer celý svoj majetok zanechal pavlínom. Zomrel 5.3.1685 v 47 roku života. Pochovali ho v kláštore v Marianke138. (Poznámka 138. Benger str.217)
Činnosť o. Keri činí epochu v dejinách rádu pavlínov. V nepokojnej atmosfére 17. storočia kontra reformačná akcia začatá kard. Pazmánim, pôvodom z protestantskej rodiny našla svoje pokračovanie v reholi rádu pavlínov. Nabrala na objeme a tvare a k vrcholnej forme ju doviedol potomok protestantskej rodiny o. Ján Keri. V dôsledku jeho činnosti sa pavlíni v Uhorsku v 18.storočí stali rádom, ktorý vlastnil najväčší počet vzdelaných a vážených pracovníkov.
Kisban 318
Nástupcom o.Keri na úrade generála rádu sa stal o. Augustín Benkovič (1675-1681). Počas svojho riadenia stanovil na prvom mieste prácu nad obrátením protestantov. Pokračovanie a rozvoj aktivít zdedených po o.Kerim považoval za svoju najdôležitejšiu a najaktuálnejšiu úlohu.
Kisban 329
K dosiahnutým úspechom napomohli rádu isté fakty, dodávajúce mu vonkajší jas. Na biskupských sídlach Uhorska zasadli v tom čase vynikajúci pavlíni. Spomeňme len otcov: Martina Borkoviča, Jána Keriho, Pavla Sečéniho, Augustína Benkoviča, ktorí plniac svoj vysoký pastiersky úrad, mysleli na svoj milovaný rád a boli dôvodom radosti pre svojich spolubratov24 Poznámka 24. A.P. Diel II. str. 172 -173.
Kisban 340
O.Ján Keri grófskeho pôvodu (zomrel 1685), dosiahol vysoké cirkevné hodnosti. O. Imrich Nagy bol dvakrát zástupcom generála (zomrel 1688). O.Nikolaj Kelcz, narodený Muraszombat, prior v Csaktornya, Pápa, Lefantovce , odvážne bránil kláštor v Lefantovciach v roku 1644 počas prepadu Turkami (zomrel 1692). (...) o. Bernard Wollmüth (zomrel 1714) patril do rady provincie, mal úrad priora v Lefantovciach. Výborne sa orientoval vo veciach rádu.
Kisban 342
S pozornou horlivosťou sa zaoberali kazateľským písomníctvom otcovia : Ján Belostenec, Sebastián Stawický, Karol Trafarovič; liturgickým Leopold Feičiger; kanonistickým a morálnym: Kasper Mallesič; náboženskou poéziou : Arnulf Sterniewič, Peter Bolla.
O.Albín Koňčický sa zaoberal históriou Cirkvi a o.Ján Keri históriou Uhorska a filozofickými otázkami.
Kisban 352
Ľudia zámožnejší nešetrili obetami na výzdobu kostola a kláštora. (Marianka – pozn. prekladateľa) Kostolná veža a zvon sú svedkami hojnosti bystrického farára Šimona a veľký oltár obetavosti predsedu Bratislavskej komisie a komisára kraja Bars- Kaspra Lippaja. Biskup Ján Hedervári dal presbitérium vyložiť mramorom a obnovil sedesy v hornom chóre. Martin Veres – bratislavský kanonik dal vybudovať ambón. Za čias priorátu Jána Jaskaya zariadili dolný chór a kryptu71 Poznámka 71 K vyššie spomínanému viď. Orosz: Liber historicus....str.30-59. ) Matka generála rádu o. Jána Keri grófka Uršula Čoborová, zapísala na kláštor v poslednej vôli 8 tisíc florenov, aby za túto sumu vystavili oltár s jej erbom a aby pri ňom odslúžili sv. omšu raz v týždni za pokoj jej duše72 Poznámka 72. Dňa 6.7.1660. A.P. Thall. Fasc.14. Nr. 10 OLKO) O. Ľudovít Barilovič, zástupca generála sa pričinil vo veľkej miere k rozvoju odpustového miesta. V kaplnke sv. Anny dal vystaviť oltár ku cti svätej a na kláštornej chodbe oltár sv. Jozefa z Arimatey (1703).
KNIHA II.
Kisban 37
Sopron, Banfalva, Trnava, Skalica. Rekonštrukciou domu v Trnave sv. Jozefa z Arimatei sa zaoberali zvlášť provinciál o. Andrej Vajaj, superior o. Gregor Fierendroth a arc. Ostrihomský o. Imrich Esterházy. V roku 1719 v dôsledku snaženia vikára o. Andreja Vajaja pri ulici Poszto ( Súkenná ) na pozemku darovanom sestrou o. Jána Keriho grófky Tarnovskej začali budovať novú budovu, ktorú dokončili 1728 vďaka vyšším finančným darom Andreja Kurtessy -ostrihomského kanonika a jeho spolubratov konfrátrov: Štefana Balogha dvorného103 (Poznámka 103. Benger str.547) sudcu, Michala Mereja ostrihomského kanonika a baróna Jána Simončiča Chorváta.
Kisban 159
Taktiež v oblasti vedy urobil rád v tom čase obrovský postup. Vynikajúcim výrazom ducha baroka sú vedecké práce o Jána Keriho hlavne z oblasti histórie. Ním založené pavlínske „STUDIUM GENERALE“ poukazuje na vysokú úroveň vedomostí a zároveň je dôkazom, že sa v tom čase otvorili pred rádom obrovské perspektívy rozvoja.
Kisban 162
Medzi pavlínmi biskupmi o. Šimon Bratulič chcel posilniť rád šľachtickým stavom, pretože tým – ako myslel – katolícke davy budú schopné obrániť suverenitu vlasti. Otcovia: Martin Borkovič, Ján Vanoviči, Ján Keri, Augustín Benkovič, Ladislav Nadazdi, Michal Magyar, Stefan ternavius, Andrej Francisci, Pavol Ivanovič, ktorí zastávali vysoké cirkevné aj svetské hodnosti nielen vďaka svojim kňazským schopnostiam, ale aj vďaka politickým aktivitám.
Kisban 203-205
Stretávame diela takých heretikov ako: Focius- kalvín, Melanchton- luter, Bibliu Karolyieho. Berúc do úvahy okolnosti času konštatujeme novodobý charakter knižnice. Boli tu diela vynikajúcich talianskych, španielskych, anglických a nemeckých spisovateľov; ďalej práce vynikajúcich uhorských historikov, ako Anonymus, Mikuláš Ištvanffi, o. Ján Keri, Juraj Pray, Štefan Katona, boli tam seriálové vydavateľstvá; talianske, nemecké a francúzske slovníky, 47 častí „ACTA ERUDITORUM“ a dielo slovníkového typu vydávané v rokoch 1732-1750 v Halle –Lipsku „COMMENTARII ACADEMIAE PETROPOLITANAE“. ...
V Šaštíne okrem diel vo väčšine teologických kníh týkajúcich sa rádu a niekoľkých klasikov, nebolo takmer diel iného žánru. Reprezentovaní boli nasledujúci autori: vo väčšine z oblasti teológie: sv. Augustín, Bonaventúra, Ján KAsian, Thyrsus Gonzales, Albert Veľký, Róbert Bellarmín, Dominik Viva, Eraz Spinola, Františka Belengambe. Autori zo žánru práva: Ján Szegedy, cisár Justinián. Práce polemické: Karol Vogler, Kasper Pongratz, Jakub Bossuet, Vincent Hudri. Kazatelia: Pavol Segnéri, Andrej Girolamo, Trojer Fortunatus. Historici: Mikuláš IStvánffy, Juraj Pray, a medzi pavlínov knihy: Juraj Teretius, Andrej Eggerer, Mikuláš Benger, Kasper Malesič, Ignác Pongrácz, Ján Belostenec, Ján Keri, František Orosz, Augustín Kordiecký, Ferdinand Mejslseder, Bartolomej Sotarevič, Matej Fuhrmann.
... Okrem diel Hieronyma, Ironea Chrizológa, Euzébia z Cezarey, ctihodný Beda, biskupa Teodora a Teofilakta, vystupujú teologické diela takých autorov ako : Valentín Perenyi, Adrián Miaskowski, Juraj Berzewiči, Nollbeck Peter Kanizi. Polemické diela: Bellarmin , Vít Ebermann, Štefan Illies, Mikuláš Cichowski, Ján Barclay, Vít Pichler, Ján Rajočky, Ján Barna, Edmund Campianus, Dominik Viva. Kazateľské diela: Mate Fábri, Pelbar Temesvári, Peter Pazmányi, Juraj Kaldi, Wolfgang Rauscher, Ján Bodler, Ignac Frammer. Diela historické: Lippomanus, Juraj Pray, o.Ján Keri, o. Ladislav Turoči, o. Juraj Szegedy, Jozef Andrej Illieš, Pazmanyi. Okrem toho Pavla Bertalanffi „sedemnásobné krátke správy o svete“, Matej Bell „Compendium Hungariae“. Geografia: tiež zemepisné anonymné diela: SYNOPSiS Geographyca, Alberta Švenči Molnára „Žalmy“ a „Denník papistický“.
Kisban 207
V knižniciach Márianosztra sa nachádzalo spolu 909 kníh, ktoré slúžili predovšetkým ako pomocné diela pre profesorov a študentov. Máme tu preto diela dogmatické, morálne, cirkevné právo, historické diela, geografické, matematické, klasiku grécku a rímsku a tiež súčasných básnikov a uhorských prozaikov, a okrem toho 18 kníh heretických spisovateľov. Historické diela reprezentujú spisovatelia: o. Ján Keri, Vertalanffi, Candini, Burius, Timon, Ferrarius Vit Beringi, Inocent Deseriči, o. Ignác Pongrác, Armand Fridenfels, Pray, Surius, František Koši, Anton Roschmond, František Köšegi, Michal KOnti, o. Ladislav Landor, František Magio, Mikuláš Rosty, František Boslin, ..
Kisban 232
Neobyčajne vznešené pobožnosti sa často spájali s úspechom Uhrov na bojisku. Takúto krásnu slávnosťou usporiadal o. Ján Keri po znovu získaní mesta Vác od Turkov a v roku 1702 o. Augustín Benkovič po obsadení Veľkého Varaždína za prítomnosti uhorského vojska a miestnych dôstojníkov.
Kisban 295
Už sme spomenuli úlohu Valentína Kapussy legáta pápeža Mikuláša V., ktorý bol v roku 1449 na sneme v Pešti. A význam neobyčajnej kariéry o Juraja Martinussy. O. Juraj Martinusius - Utisenović zvaný Georgius Monachus - nar.1481, vysvätený 1506, v 1522 sa stal biskupom Veľkého Varaždína a kardinálom, a bol nominovaný na Ostrihomské arcibiskupstvo, ale do tejto hodnosti nebol potvrdený273 Poznámka 273. por Kisban Dielo I str.141). † ako mučeník 12.10.1551.
O. O. Michal I. (Magyar)- 1565 - † 1570 - stal sa titulárnym biskupom Epiphanskym.
O. Štefan V. (Ternavius) z Trnavy - 1576 - † 1593. Preniesli sídlo generála do Lepoglavy v 1577, v 1587 stáva sa biskupom Sirmium (Szerem) Mitrovic, † 1593
O. Šimon I. Bratulič zo sv. Petra u Šumi - 1593 -† 1611. V 1598 stal sa bp. Sirmium Mitrovica; od 1603 bp Zahrebu a abp Kalocsy (1611). Spojil úrad Generála s úradom biskupským. Pochovaný je v katedrále v Záhrebe. Tu treba spomenúť o.Ján Zaiča, ktorý neprijal darované biskupstvo. 274 Poznámka 274 zomrel 1628 v Chorvátskom Remete. O. Andrej Francisci bol biskupom v Sirmium (1647) , ostrihomským kanonikom a prepozitom Szenttomashegy. Zomrel 1663. O.Pavol Ivanovič dostla titulárne biskupstvo v Scardonii, potom v Knin, kanoniu Ostrihomskú a prepozitúru v Sznetomashegi. Svätožíjúci o.Martin Borkovič bol Záhrebským biskupom 1668 a arcibiskupom v Kaloči. Zomrel 1687. O.Ján Vanoviči bol biskupom titulárnym a o.Ján Keri ostrihosmým kanonikom, prepozitom v SzentIstván, biskupom v Sirmium, v Čanád 1678, a následne vo Vác.Zomrel 1687. ...
Kisban 312
Viacmenej štyri až päť mesiacov pred termínom konanej generálnej kapituly rádu posielal k provinciálnym úradom tzv. Intimatoria capituly , čiže výzvu na kapitulu, v ktorej oznamoval budúcim účastníkom generálnej kapituly miesto a čas sedenia. Nad zabezpečením pokojného miesta pre obrady kapituly bdel kapitulný provizor určený vored generálom. Spolu s ním s miestnym priorom sa generál vážne zamýšľal, aké treba urobiť praktické kroky, aby generálna kapitula dosiahla pozitívny výsledok. A tak o. Ján Keri 21.1.1675 z Lepoglavy, kde práve úradne prebýval zvolal volebnú generálnu kapitulu na 31.5.1675 čiže na Turíčnú nedeľu. Každý deň kapituly plynul presne podľa predpísaného poriadku napísaných v konštitúciách.
Kisban 314
Trojnásobné zazvonenie, alebo hlas zvona zvolával členov kapituly do obradnej sály. Tu sa generál podľa štatútov prihováral na aktuálnu tému, väčšinou o zachovávaní rehoľnej disciplíny. A tak napríklad na Generálnej Kapitule v roku 1675 generál o. Ján Keri predniesol vznešenú exortu- prejav o prednostiach, ktorými by mala vynikať osoba generála. Pod vplyvom jeho príhovoru zvolili za generála rádu doterajšieho vikára generála o. Augustína Benkoviča. Napriek jeho oponovaniu. „Aj keď sa dosť staval proti tomu- podľa pavlínskej obyčaje- a neustále opakoval, že nemá dosť síl k takémuto vysokému úradu, ale v mene svätej poslušnosti považoval za nutné podriadiť sa voľbe a prijal ťarchu vloženú na neho“19 Poznámka 19. AP. diel II. str.10. )
Po vykonaní volieb predstavení rôznych provincií (provincialis) referovali správy zo zverených im provincií. Prednášali presné informácie o postupe rehoľníkov v duchovnom živote a o materiálnom stave domov. Sekretári provincie a delegáti (discreti) predstavili želania svojich provincií a prosby komunít. Ďalšiu časť dňa vypĺňali zvyčajne dišputy. V dišpute filozofičnej, na ktorejsa zúčastňovali profesori teológie, otcovia: Ladislav Jambrehovič, Pavol pokračovanie Kisban 315
Kisban 315
Kisban 314... Sečéni, a tiež Vojtech Turkovič, talentom vynikali predovšetkým ustupujúci generál o. Ján Keri (pater ordinis) a Ladislav Landor.
Kisban 341
Akokoľvek v roku 1580-1600 už 46 mladých uhrov študovalo v Colegium Germanico – Hungaricum. Avšak medzi nimi nebolo pavlínskeho klerika. Od roku 1602 jezuitské rektory colegium vzalo do úvahy, že pričlenili do jeho fundácie aj pavlínsky majetok a hoci nie bez ťažkostí – prijímali na toto kolégium aspoň po jednom pavlínskom bohoslovcovi. Tak teda od toho času do 1782 sa tu učilo 62 pavlínov. Medzi nimi boli synovia najvznešenejších rodín uhorska, ako napríklad grófy Imrich a Pavol Esterházy, gróf Jozef Kuglevič, gróf Ján Keri a iní6 Poznámka 6. Steinhuber, dielo citované str. 368. píše o teológoch ktorí tu ukončili štúdia: „Sieben derselben gelangaten zur bischöflichen Würde , zehn wurden zu Generälen ihres Ordens gewählt, wührend die meisten der übrigen ales Generalvicare, Provinciale, Definitoren, Prioren, und Lectoren der Genossenschaft erspriessliche Dienste leistenten. Im Collegium selbst gehörten die jungen Eremiten past ausnahmalos zu den tüchtigsten Zöglingen, Wührend die nich unbeteudende Zahl hlder dem Orden entnommenen Bischöfe u. Prälaten von der hohen Blüte zeigt, in welchem sich derselbe bis zu der gewaldsamen, von Joseph II. im Jahre 1786 decretierten Aufhebung befand“.
Kisban 342
o. Frederik Keller 1634 -1641, šľachtic z Brna, zomrel v mladom veku, o ktorom sa pekne vyjadril o. Borkovič, že jeho duša bola príbytkom Ducha Svätého; o. Ján Vanoviči 1636-1640 rímsky prokurátor, prefekt uhorskej misie, veľký misionár, neskôr biskup Scardonie; o. Cyprián Hochberger z Schlett Stadt v Alzacii, predstavený rýnskej provincie; o. Juraj Nagy ..... v 1645 -1651, narodený v Pápa z protestanských rodičov; o. Antonín Kolhankovič 1647-1653 vydal tézy verejné dišputy ako Concluziones „theologicae“ 1652; Viedenčan o. Ferdinand Grieskirchner 1652-1653, učenec, spisovateľ a profesor teológie; o. Tomáš Alex Kebell 1651 – 1656 z Trnavy; o. Augustín Benkovič 1653-1658 syn luteránskych rodičov z Nyitraapati - misionár v Severnom Uhorsku, neskôr generál rádu a nakoniec Veľkovaradínsky biskup; o. Peter Bolla z Györ 1657 -1661 sa skromne vyhovoril z biskupskej hodnosti; o. Ján Kéri (1658 -1662) neobyčajne schopný a zároveň vzdelaný gróf- syn protestantských rodičov- napísal 14 kníh; o. Ladislav Ladanyi (1662 -1667) rodom z Vesprém schopný a neobyčajne cnostný významný prior v Lefantovciach a v Marianke; o. Pavol Sečéni 1662-1667 narodený v Gyor sa neskôr stal biskupom v Pecs (1676), Vesprem 1687, arcibiskupom Kaloči 1696 a dostal titul grófa 1697.
Kisban 345
....) Na štúdia do Rímskeho kolégia vyrážali klerici väčšinou po ukončení filozofických štúdií. Z Olomouckého kolégia, ktoré viedli jezuiti, vyrazili do Ríma otcovia: o. Ján Orosz, o. Ján Bajkiič, o. Martin Borkovič, Vojtech Turkovič, Ján JAskay, Mikolaj Benger. Z viedenského kolégia otcovia: Ján Kebell, Ján Kéri, Pavol Sečéni. Z Wienerneustadt o. Augustín Benkovič; z trnavského kolégia otcovia: Peter Bolla, Ladislav LAdanyi, Adam Ordódy, František Róth, Jozef Kreglevich, Ján Toronyi, Euzébius POdhoranský, Imrich Póor. Z rehoľných inštitútov: z Lepoglavy- otcovia KAsper Mallesič, Ludovík Augustín Bolla, Andrej KOllenič, Štefan Demsič, Andrej Musár. Z Marianky o. Pavol Vukovič; z Lefantoviec otcovia: Imrich Felsöbüky Nagy , Aleksy Szabo; z Pápa otcovia: Jozef Szerdahelyi, Leopold Pollingery; Saroraljaujheli otcovia- Antonín Horhy, Hieronym Marton; Sajolád otcovia- Pavol Niczky, František Kemeny; z Pešti otcovia- Kristián Kuzani, Rafael Potyondi, Vincent Herič, Ján Nepomucen Sandrovič, Jakub Déli. Okrem nich z teologického inštitútu v Košiciach: o. Pavol Letenyei, Ladislav Bezerédy8 (Poznámka 8. por. AP Diel 1 až 9 PAssim)
Kisban 347
S podobnými ťažkosťami sa musel boriť v súvislosti so snahou o prijatie do kolégia najschopnejší pavlín o. Ján Keri. Neúspešne ho odporúčal rektor viedenského kolégia Bernard Geyer, pod ktorého vedením ukončil filozofické štúdiá. Na odporúčajúci list generála rádu jezuitský prokurátor generála rádu odpovedal, že od času založenia Collegium Germanico – Hungaricum do 1602 ako svedčí veľká kniha zápisov, neštudoval v kolégiu ani jeden pavlín. V priebehu posledných 83 rokov – tvrdil prokurátor – len „ zo zhovievavosti predstavených boli v tom kolégiu“ a teda pavlíni nemajú žiadne právo, aby sa učili rímskom kolégiu ako bohoslovci kolégia Germanico- Hungaricum. Tieto ťažkosti sa snažil zlúčiť prebývajúci vtedy v Ríme prokurátor rádu pavlínov o. Ján Vanoviči12 (Poznámka 12.KOrešpondecia , takisto str.247,518-549) .
Kisban 349
V ročných správach nachádzame väčšinou veľmi pochvalné vyjadrenia o študujúcich pavlínoch. O o. Jánovi Zaičovi čítame : „Bene se gessit“ (Dobre sa správal) o o.Jánovi Jaskaim : „Non male se gessit“ (Veľmi dobre sa správal); o o. Martinovi Borkovičovi :“Tam in moribus cuam in studiis bene se gessit“ (Dobre sa správal tak vo zvykoch aj v štúdiách); o o. Antonovi Kolhankovičovi : „gessit se optime“ (Správal sa veľmi dobre); o o. Augustínovi Benkovičovi : „gessit se optime in litteris optime profecit. Natura melancholicus erat et apprehensivus“ (Správal sa veľmi dobre, veľmi dobre prospieval v učení. Od prírody je melancholik, má bystrý rozum); o o. Petrovi Bollovi: „Profecit in litteris bene, item in moribus et omnibus fuit bono exemplo pietatis et observantias“ (dobre napredoval v učení a vo zvykoch a všetkým dával dobrý príklad pobožnosti a disciplíny); o o. Jánovi Kerim : „magnorum telentorum“ (veľké schopnosti); o o. Ladislavovi Ladanyi: „Habet talenta et bonus mores“ (Má dobré schopnosti a dobré zvyky)
Kisban 353
V roku 1673 otvoril v Trnave o. Kéri, prvé pavlínske domáce teologické štúdium. Za profesorov vymenoval najviac vzdelaných členov rádu v tom čase. Boli to Anton Bedič, Pavol Sečeni a Ladislav Jambrehovič. Inštitúcia fungovala až do zničenia rádu. Kvôli moru v roku 1679 prerušili prednášky. V roku 1683 z dôvodu presunu Turkov ho preniesli do Lepoglavy, kde v roku 1686 ho premenovali na morálnu teológiu. V roku 1696, keď pominulo nebezpečenstvo, sa inštitút vrátil opäť do Trnavy a tu ako Theologia speculativa, počnúc rokom 1703 počas niekoľkých rokov bol nečinný. Kurz filozofie trval 2 roky, teológie 3 roky. Tým, ktorí zložili skúšky z predpísaného učiva mohol generál dávať titul doktora na Generálnej Kapitule, alebo na Provinciálnej Kapitule.
Kisban 393
I. OBDOBIE KONTEMPLATÍVNEHO PÍSOMNÍCTVA –od vzniku rádu do bitky pri Moháči.1246-1526. Charakteristickou črtou tohto obdobia je spisovateľská práca pre jednotnú a zovretú kultúru kresťanského stredoveku. Literárne plody pavlínov tejto epochy vyjadruje duchovnosť silne veriaceho kresťana , oddávajúceho sa pokojne kontemplácii, prehĺbeného vnútorného života, videnie Boha a svätých, očakávajúceho od nich zázrakov. Od tohto smeru odbočuje ku koncu 15. storočia práca mysliteľa , ktorého trápia rozmanité pochybnosti, presýteného racionalizmom.
II.OBDOBIE PREVAHY PÍSOMNÍCTVA TEOLOGICKÉHO A POLEMICKÉHO – od bitky pri Moháči do vystúpenia o. Jána Keri 1664. Písomnosti z tohto obdobia charakterizujú hlavne obranu Cirkvi a dogiem.
III. ZLATÝ VEK VEDECKEHO PÍSOMNÍCTVA 1664-1763. Vznikali diela, ktoré slúžili k udržaniu kontra reformačného hnutia a neskôr k nábožnosti baroka.
IV. OBDOBIE LAIZÁCIE PÍSOMNÍCTVA PAVLÍNSKEHO 1763-1786
Je to čas boja s osvietenectvom a súčasne obdobie písomníctva, ktoré bolo pokusom pochopenia nových hnutí.
Kisban 425
Na čelo rehoľných spisovateľov sa do popredia dostáva z hľadiska vedy ako aj talentu širokého obzoru veľký vzdelanec v histórii, filozofii a teológii a zároveň obdarený básnickým duchom o. Ján Keri, rodom z Ipoliker (1638-1685). Bol synom grófa Jána Keri a Uršuli Čobor, strednú školu vyštudoval v Bratislave a filozofické štúdium na Viedenskej univerzite. Ešte pred vstupom do rádu , ako poslucháč filozofickej fakulty vo Viedni vydal v roku 1654 rozpravu o uhorskom kráľovi sv. Ladislavovi. Dedikoval ju uhorskému kráľovi, Ferdinandovi IV. Táto dômyselne premyslená práca obrátila na neho pozornosť súčasníkov109 Poznámka 109. REX Thaumaturgus Sive S. Ladislaus Rex Hungariae Inclitae Nationis Ungaricae in Antiquisima et Celeberrima Universitate Viennensi Divus Tutelaris. Elogio Repraesentatus in Augusta Sanctissimi Proto – Martiris Bazilica a Spectabili ac Magnifico Domino Joanne Keri De Ipoliker. Libero Barone , Sub clarissimo ejusdem nationis inclitae Procuratore R.P. Gabrielle Ivul, e Societate Jesu, et phylosophiae Doctore eusdemque Professore ordinario. Viennae Austria Excudebat Mattheus Cosmerovius Anno MDCLIV (1654) 4 0 viď. Regi magyar Könivtar Diel III. Nr. 1867) V nasledujúcom roku 1655 vstúpil do pavlínskeho noviciátu v Lepoglave. V roku 1658 už študoval v Rímskom kolégiu sv. Apolinára. Bol to jeden z najlepších teologických inštitútov v 17. storočí. Vyšli z neho: Juraj Szelepčéni, Imrich Lossi , Juraj Lippay, o. Imrich Esterházy, Draskovich, Gubasoczy a ďalší veľmi známi organizátori katolíckeho života v Uhorsku ako aj vynikajúci rehoľníci, ako o. Imrich Esterházy, o. Augustín Benkovič atď. ) a aj on zaujal patričné miesto.
Kisban 427
Podľa neho v tom istom období dosiahol vrchol svojho učeneckého rozvoja. S uznaním sa vyjadruje o jeho dielach. (Pozri citované dielo str.64 ) zastupoval ho v Poľsku o. Augustín Benkovič. Taktiež zástupca uskutočnil vizitáciu domov na Istrii. Dokonca aj v ťažkej chorobe so záujmom sledoval dianie v ráde. Bez milosti trestal priestupky. Dňa 30.mája 1674 zbavil úradu varšavského priora, o. Mikuláša Lubnicza zato, že bez dovolenia predal dom patriaci ku kláštoru. V zastúpení chorého ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho patril v roku 1681 k delegácii, ktorá prijímala kráľa, ktorý smeroval na snem do Šopronu. Túto funkciu zástupcu si udržal tiež ako biskup Vács a preto dlhší čas prebýval v Trnave. V roku 1683, keď vojska Kara Mustafy a Imricha Tököly zaútočili na západné Uhorsko, otec Kéri aby zachránil život a majetky svojho brata Františka pripojil sa k Tököliovcom. Avšak už v roku 1684 ho stretávame na strane Karola Lotarinského, pri ktorom sa zúčastnil na niekoľkých bitkách a tiež na obsadení mesta Vács 27.júna 1684. Odtiaľ ešte v tom istom roku v novembri musel utekať do Trnavy, keď Turci obsadili Vács. Príliš veľa udalostí ho vyčerpalo. Zomrel 5.marca 1685 v 47 roku svojho života. Pochovali ho v Marianke111 Poznámka 111. O jeho pedagogickej činnosti pozri Diel I. str.155 a Diel II. str.288)
Otec Ján Keri sa zaoberal odborne a s veľkým prehľadom prácou pisára z oblasti kazateľstva filozofie a histórie. Ako vynikajúci hovorca vydal viaceré kázne. Medzi nimi sú najviac hodnotné pohrebné kázne, pretože obsahujú viaceré charakteristické črty vtedajších časov. Jednu z pohrebných kázní predniesol ako profesor v Lepoglave 21.decembra 1664 nad truhlou hrdinu bojov s Turkmi Mikuláša Zrinieho, ktorého pochovali v pavlínskom kostole sv. Heleny, nachádzajúcim sa na sever od Čaktornya112. Poznámka 112. Oratio funebris Qua Tristes exequias...Nicolai Comitis Perpetui a Zrinio ... Persecutus est... Joannes Keri ... in Celebrrimo conventu Lepoglavensi Professor ordinarius. ad S. Helena Supra Chartonya Anno MDCLXIV -1664. Die Mense Decembri, 40 , 20 kart nečíslovaných.Trnava 1664. „Regi MAgyar Cönivtar“, II Nr1039 ) Medzi pohrebnými kázňami otca Keriho sa zachovali nasledovné: Na pohreb grófa Petra Kregleviča a jeho syna Ladislava 27.marca 1665 v Krapina113 Poznámka 113. Lugubris Panegyricus in solennibus Exzequis ... Petri Keglevich Libery Baronis De Busin etc. Dictus CAprinae A ... JOanne ...Keri inceleberrimo Conventu Lepoglavensi Professore Ordinario. Anno Domini MDCLXV -1665. MEnse MArtio die 27 , 40 neočíslovaných strán 16. )
Kisban 429
Dlhý čas si nevážili jeho historické práce. Prvý ich použil Július Pauler. Hlavným historickým dielom o. Keriho je : „Martis Turcici ferocia“ . Napísal to pravdepodobne v roku 1664 v čase obliehania Veľkého Varaždína, keď ako profesor v Lepoglave s obrovským záujmom sledoval odohrávajúce sa udalosti, ale knižku vydal až v roku 1672. Opisuje v nej okolnosti predchádzajúce vypuknutiu tureckej vojny, podelenie obrany územia medzi vodcov : Sochesa Montecucculi a Zrinieho, postupné posúvanie sa Turkov a nakoniec obliehanie Veľkého Varaždína. Konštrukcia diela je málo prehľadná, nespája jasne udalosti, mieša ich medzi sebou, ba viac niektoré veci viacnásobne opakuje. Je spisovateľom skutočne humanistickým aj keď mu chýba humanistická pružnosť. Práve naopak charakterizuje ho hlboká pobožnosť a skromnosť. Okrem nábožnosti svedčí dielo o jeho silnom vlastenectve a naviazaniu na Havsburgovcov a súčasne o entuziazme k Zriniemu. Odsudzuje spis Weselenieho. Vrúcne túži, aby národ, kráľ a Rakúsko sa držali spolu proti „tureckým psom“ a prefíkanému kniežaťu Michalovi Apaffi. Vo viacerých veciach chýba o. Kerimu objektivita. Neberie do úvahy porušovanie konštitúcii kráľom. Oslavuje Zrinieho, a dáva za pravdu Montecucculemu120 Poznámka 120. Iné vydanie v Čenstochovej 1694 viď. „regi magyar könivtar III/2 Nr.2652 a 1694)