zdôvodnenie titulu bazilika minor

Zdôvodnenie titulu baziliky menšej vo Vranove nad Topľou

Farský pútnický rehoľný Kostol Narodenia Panny Márie

V mene celého košického presbytéria a Božieho ľudu Košickej arcidiecézy, ako aj vo svojom mene,obraciam sa k Vám s dôverou a prosbou o vyhlásenie chrámu Narodenia Panny Márie v meste Vranov nad Topľou za baziliku minor.

1. Pastoračné dôvody: dobro Božieho ľudu – živé a veľké pútnické miesto; kostol sa nachádza presne v geografickom strede (srdci) Košickej arcidiecézy.

2. Liturgické dôvody: zveľadenie krásy Božieho kultu. Kostol spĺňa všetky liturgické požiadavky (Missale Romanum, Istitutio generalis, 253-312), vyniká živým, silným a oríkladným liturgickým životom, pravidelnými kázňami, rôznorodými a úrodnými formami ľudovej zbožnosti, plne v súlade s normami cirkevnej autority. Pestrosť liturgických slávení na tomto mieste je mimoriadne bohatá (pozri priložený Dotazník – Questionario) a príkladná pre všetky farnosti Košickej arcidiecézy.

3. Historicko – umelecký význam kostola. Tento starobylý kostol vniká ako monument svojou mimoriadne cennou historickou hodnotou v dejinách kresťanstva na území východného Slovenska a v cirkevnom umení; má zachované gotické prvky, vyniká umelecky veľmi cenným barokovým interiérom; posledné tri storočia až do súčasnosti je centrom mimoriadne živého mariánskeho kultu, ktorý sa prejavuje najväčšími púťami v regióne Zemplín (východná časť Košickej arcidiecézyň. Z týchto dôvodov sa kostol teší vynikajúcej dobrej povesti a náležitej vážnosti.

4. Dejiny kostola. Na miestach terajších sakrálnych stavieb čiastočné archeologické výskumy potvrdili staršie románske sakrálne objekty (cca 13.- 14. storočie). Dnešný kostol bol postavený v gotickom slohu po príchode františkánov v roku 1441. Ich kláštor a kostol v roku 1478 vyhorel a obnovený bol k roku 1480. Za reformácie boli františkáni v roku 1540 vypovedaní a vtedajší patrón Juraj Báthory kostol odovzdal reformovaným evanjelikom (kalvínom). Ďalšie protestantské patrónky Eufrozína Drugeth a Mária Esterházy kostol zveľadili rozšírením lode. V rámci rekatolizačných snažení prišli v roku 1672 do Vranova pavlíni, ktorých v roku 1676 vyhostili povstalci Juraja Thököliho, preto sa pavlíni v roku 1681 vracajú do Vranova znova a definitívne. Kostol bol prestavaný – zachovajúc si však prvky gotiky – v rokoch 1713 -1714. Dňa 20. apríla 1718 kostol vyhorel. Nasledujúca obnova prebiehala dlhých 38 rokov v rokoch 1718 -1756. Kostol vtedy získal barokový interiér: fresky namaľoval významný uhorský maliar Ján Lukáš Kracker (1717-1779), oltáre a kazateľnicu zhotovil košický rezbár Jozef Hartmenn (1719 – 1764). Celé vnútro kostola patrí medzi najčistejšie a najkrajšie barokové interiéry na východnom Slovensku (po premoštrátskom Kostole sv. Jána Krstiteľa v Jasove, kde je kamenný barokový mobiliár, je tento vranovský kostol jediný s čistým dreveným barokovým mobiliárom). V kostole sú štyri oltáre: hlavný oltár Panny Márie, bočné oltáre sv. Pavla, pustovníka, sv. Klimenta, pápeža a sv. Jána Nepomuckého. Patrónka kostola Zuzana Szirmay zabezpečila kovové liturgické pamiatky, ktoré vyrobil známy uhorský zlatník Ján Szilassi z Levoče (1705 – 1782) – pacifikál, kalich, cibórium, monštranciu. Milostivý obraz, Szilassiho dielo a všetok mobiliár kostola sú zapísané v zoznamoch kultúrnych pamiatok – kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

5. Prvý historický dôvod na vyhlásenie baziliky minor ( viaže sa na mariánsky kult – nachádza sa tu zázračný a milostivý obraz Panny Márie): V roku 2008 je 300. výročie prinesenia milostivého obrazu vranovskej Panny Márie do tohto chrámu. Ide o olejomaľbu na plátne Kráľovnej anjelov s rozmermi 54 x 41,5 cm od anonymného autora, ktorá vznikla na začiatku 17. storočia a nesie prvky neskorej renesancie a ranného baroka (typ „eleuzis“, vzor v Genezzano). Pôvodným vlastníkom bol pán František Golecký, ale – nevedno prečo – nachádzal sa v držbe rodiny Bercsényi. Pavlíni sa do kontaktu s obrazom prvýkrát dostali 27. augusta 1708, kedy obraz zázračne slzil a následne ho preniesli do kostola, kde je predmetom kultu dodnes. Počas ničivého požiaru 20. apríla 1718 sa stal ďalší zázrak ( v roku 2008 je to 290. výročie), keď tento obraz ako jediný zostal nedotknutý ohňom. Počas následnej obnovy kostola sa dostal na najčestnejšie miesto, kde sa nachádza dodnes. Po zrušení pavlínov v Uhorsku cisárom Jozefom II. v roku 1786 spravovali kostol diecézni kňazi. Až v roku 1990 so súhlasom košického biskupa Mons. Alojza Tkáča sa pavlíni vrátili a spravujú toto miesto dodnes.

6. Druhý historický dôvod (causa antiquitalis – cyrilo –metodská tradícia): Patrocínium bočného oltára sv. Klimenta, pápeža, je na tomto mieste oveľa staršie, než samotný oltár vyhotovený v 18. storočí. Vranov nad Topľou bol súčasťou hradného panstva Čičva, na ktorom sa nachádzalo pravdepodobne jedno z obranných hradísk Veľkomoravskej ríše. Neskôr, na začiatku 14. storočia, na mieste veľkomoravského hradiska postavili hrad, ktorého súčasťou bola hradná Kaplnka sv. Klimenta, pápeža. Po ukončení stavovských povstaní bol hrad aj s kaplnkou zbúraný v roku 1711 cisárskym vojskom. Keďže patrocínium farského kostola nemalo zaniknúť, rozhodli sa pavlíni, ktorí túto farnosť spravovali, preniesť patrocínium zbúranej hradnej kaplnky do svojho kláštorného kostola. Podľa viacerých historikov je patrocínium sv. Klimenta v tejto oblasti určite starobylé –siaha do veľkomoravských čias, keď tu pôsobili sv. Cyril-Konštantín a sv. Metod, apoštoli Slovanov, a následne ich žiaci. Sv. Kliment bol patrónom misie solúnskych (thesalonických) bratov na Veľkú Moravu a jeho relikvie sa cez Veľkú Moravu dostali do Ríma. Patrocínium teda uchováva tradíciu začínajúcu na konci 9. storočia a nepretržite udržiavanú dodnes. Okrem náboženskej služby Božiemu ľudu pavlíni vo Vranove pestovali národný život a podporovali slovenský národ. Viacerí mnísi zohrali významnú prácu na presadení kodifikácie slovenského jazyka, ktorú napokon uskutočnil katolícky kňaz Ostrihomskej arcidiecézy Anton Bernolák v roku 1787. Pavlíni vo Vranove na oltár svojho patróna, sv. Pavla, pustovníka, umiestnili erb (znak) Slovenska v súčasných farbách – ide pravdepodobne o najstaršie historické a zachované vyobrazenie štátneho znaku Slovenska v relevantných farbách, ktoré vzniklo asi jedno storočie pred jarou národov (1848 – 1849), keď sa národne uvedomili Slováci. V tomto kontexte má tento kostol národný význam pre celé Slovensko.

7. Kostol patrí medzi najväčšie starobylé chrámy v regióne Zemplín. Ku kostolu prilieha voľný areál, ktorý sa využíva počas septembrových pútí.

8. Najvýznamnejšie púte sa na toto miesto konajú v nedeľu najbližšiu 8. septembru. Slávnosti predchádza slávnostná novéna a po sviatku nasleduje oktáva menších slávení. Na samotný odpust prichádzajú hlavné sv. omše celebrovať košickí biskupi a iní, zvyčajne vysoko postavení cirkevní hodnostári miestnej cirkvi (napr. aj zemplínsky rodák Jozef kardinál Tomko).

9. Z tohto kostola sa pravidelne od roku 1991 konajú najdlhšie púte na Slovensku, ktoré smerujú do pútnického miesta Częstochowa v Poľsku. Púte sa začali výzvou Božieho služobníka, Svätého Otca Jána Pavla II. na medzinárodné stretnutie mládeže v spomenutom roku. Jeho odkaz takto pretrváva dodnes. Dnešná komunita pavlínov bola obnovená v roku 1990 práve príchodom rehoľníkov z Jasnej Góry z Poľska a spravujú ju Slováci, ktorí majú viaceré rehoľné povolania.

Z dôvodov 300-ročného živého kultu milostivého obrazu Panny Márie, starobylej asi 1100- ročnej kresťanskej tradície siahajúcej do cyrilo-metodských čias, historicko-umeleckého významu chrámu a živej a nábožnej ľudovej úcty pokorne žiadame o udelenie titulu bazilika minor pre Kostol Narodenia Panny Márie v meste Vranov nad Topľou v Košickej arcidiecéze na Slovensku.

S katolíckym pozdravom

Košice14.04.2008

Prot.č.:411/2008

Tel.: 055 / 68 28 101, 62 23 274, 62 21 651 Fax: 055 / 62 21 034 email: abukosice@kbs.sk

Dňa 6. septembra 2008 bol Kostol

Narodenia Panny Márie

vo Vranove nad Topľou

slávnostne vyhlásený

za BAZILIKU MINOR !