Čerešňa

ČEREŠŇA

Dúbravská májová

Krajová odroda pôvodom z obce Dúbravka pri Bratislave. Najviac jej vyhovujú mierne svahy, chránené polohy a hlboká pôda bohatá na vápno. Strom rastie stredne bujne a zdravo, vytvára redšiu, stredne veľkú až veľkú korunu, ktorá je nižšia, široko rozložitá s ovisnutými spodnými konármi. List je menší, tenký, tmavozelený, matne lesklý, na okraji dvojito ostropilkatý. Stopka je skôr kratšia, jasnozelená na slnečnej strane až červenofialová. Stromy sa dožívajú pomerne vysokého veku, kvitne skoršie. Plody sú stredne veľké až menšie, pravidelné, k vrcholu mierne kónicky zúžené. Pravidelnosť plodu je len málo porušená hrubými, málo poznateľnými rebrami, ktoré sú výraznejšie pri hrote. Hrot je mierne useknutý, päťhranný. Stopky sú kratšie, nie príliš hrubé, pripájajú sa obyčajne po dvoch na krátku a hrubú pastopku. Šupka je lesklá, tenká, pevná. Je riedko pokrytá drobnými bodkami. Farba plodov v plnej zrelosti je tmavo červenohnedá, dužina tmavočervená, popretkávaná bielymi vláknami. Obsahuje len menšie množstvá veľmi farbivej šťavy. Je príjemne sladkokyslej, aromatickej chuti. Od kôstky sa dobre oddeľuje, kôstka je z hľadiska veľkosti plodu pomerne veľká, pretiahnutá, so široko otvoreným brušným švom, ktorý je širší pri hrote než pri stopke. Dozrieva rovnomerne. Je to kvalitná, otužilá, úrodná skorá sorta.

Zdroj: POCHYBA, Dominik et al. 1963. Malá pomológia. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 319 s.

Hrabkovská neskorá

Odroda bola vyselektovaná na pasienkoch v chotári obce Hrabkov pod Braniskom v roku 1963. Pôvodný strom nebol štepený, zrejme išlo o autochtónny semenáč. Vrúble tejto čerešne boli namnožené v Sabinove a Chminianskej Novej Vsi. Na ŠVS Klčov bola čerešňa rozmnožená na výnimku. V LRO je od r. 1998. Strom tvorí do 20 rokov pomerne silné koruny, potom sa tvoria kratšie jednoročné výhonky a tie vytvárajú pravidelný hustejší obrast starších základných konárov. Letorasty sú silné, sivohnedé. Listy sú veľké, člnkovitého tvaru, okraje pravidelne hlboko pílkovité s veľmi výraznou nervatúrou.. Stopka je dlhšia, tenká, žliazky výrazne červené. Kvitne pravidelne bohato a neskoršie ako ostatné odrody. Plody sú veľké tmavočervené chrupky, v čase úplnej zrelosti až čierne s vynikajúcou tmavou šťavou a pevnou dužinou. Plody počas dažďa nepraskajú a sú veľmi trvanlivé. Chuť je sladko navinulá, korenistá, vynikajúca. Plody sú vhodné na kompóty, koláče i sušenie. Vhodným tvarom je štvrťkmeň na všetkých podpníkoch. Po výsadbe skoro a bohato rodí, v kvete je pomerne odolná proti neskorým jarným mrazom. Nevyhovujú jej plytké kamenisté stanovištia. Odroda je vhodná aj do vyšších polôh, je mrazuvzdorná, úrodná, citlivá je na bakteriálne panašovanie listov, ktoré možno odstrániť v rámci udržiavacieho šľachtenia termoterapiou. Odroda je tmavočervená chrupka, ktorá dozrieva v piatom čerešňovom týždni, dlho vydrží v konzumnom stave na strome.

Zdroj: HRIČOVSKÝ, Ivan et al. [2000]. Pomológia. [1. diel], Jablone, hrušky, čerešne, višne, škrupinové ovocie. Bratislava : Nezávislosť. 264 s. ISBN 80-85217-81-3.

Krupinská dudečka (Krupinská)

Vznikla ako náhodilý semenáč v bývalej Hontianskej župe v okolí Krupiny. Na polohu a pôdu nie je náročná, ale v chladnejších oblastiach plnú kvalitu dosahuje len na južných svahoch a v hutných úrodných hlinitých pôdach. V mladom veku bujne rastie, v staršom veku je mrazuvzdorná. Tvorí vysokú a rozložitú korunu. Letorasty sú stredne hrubé alebo tenšie, bledožlté, neskôr zelenožlté. Listy sú stredne veľké, s tenkým hrotom a plytko vrúbkovaným okrajom. Počas kvitnutia stromy nie sú chúlostivé, rodia skoro a bohato. Plody sú stredne veľké až veľké, vyrovnané. Výška a šírka plodov je takmer rovnaká, takže sú skoro guľaté, jedna strana je mierne sploštená. Šupka je hladká, pomerne hrubá, s tupým leskom, jasná, v prezretom stave tmavo višňovočervená, niekedy trochu mramorovaná. Stopka je stredne dlhá, zväčša tenká s kyjakovitým zakončením na obidvoch koncoch, trávovozelenej alebo hnedozelenej farby. Dužina má žltobielu farbu prechádzajúcu do slabo ružového odtieňa, je žilnatá, trochu chrupkavá, ale nie tvrdá, je príjemne kyslastá, s bohatým obsahom čistej nefarbivej šťavy. Kôstka je pomerne veľká. Dozrieva koncom júna, začiatkom júla. Dopravu znáša dobre. Je to dobrá trhová a stolná sorta. Hodí sa ako vysokokmeň alebo polokmeň najmä pre domáce a poľné sady.

Zdroj: POCHYBA, Dominik et al. 1963. Malá pomológia. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 319 s.

Mednianska polochrupka – mednianska čerešňa

Pochádza z obce Medné pri Trenčíne. Najkrajšie rodí a najviac ovocia prináša na veľmi piesočnatých pôdach, ale inak je na pôdu a stanovište nenáročná, pri vysádzaní treba dať prednosť polohám, ktoré nie sú vystavené silným vetrom, aby plody nedostali fľaky. Stromy rastú najprv do výšky, potom tvoria stredne veľké vzdušné koruny v tvare uťatého kužeľa. Letorasty sú stredne hrubé a stredne dlhé, takmer tmavofialovo hnedé, so striebristým povlakom. Listy sú stredne veľké, zahrotené, vajcovité. Kvitne neskoršie. Plody sú stredne veľké, až veľké, sú tuposrdcovitého tvaru, s jednou stranou stlačenou. Šupka je trochu lesklá, čierna, bez bodiek a škvŕn. Stopka je stredne dlhá, tmavozelená, ohnutá, trčí z hlbokej a širokej jamky. Dužina je tmavočervená, šťavnatá, chrupkavá, príjemnej kyslosladkej, trochu korenistej chuti, obsahuje tmavočervenú šťavu. Kôstka je stredne veľká, podlhovastá. Dozrieva v polovici júla, dopravu znáša dobre. Je to jedna z najlepších čiernych chrupiek. Je to prvotriedne stolné i trhové ovocie, vhodné na spracovanie i sušenie. Hodí sa ako polokmeň i vysokokmeň do sadov i vedľa ciest a do alejí. Možno ju použiť i na pravidelný tvar, vyžaduje nepatrný rez.

Zdroj: POCHYBA, Dominik et al. 1963. Malá pomológia. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 319 s.

Ňaršanská chrupka

Pochádza z okolia Ražnian (skorší názov Ňaršany) na východnom Slovensku. Strom rastie bujne, silne a zdravo. Pre veľké koruny vyžaduje vysadzovanie na väčšiu vzdialenosť. Dospelé stromy sú neobyčajne úrodné. Plody sú veľké, pravidelného podlhovasto guľovitého tvaru. Šupka je pevná, tmavočervenej farby, so značným obsahom dosť farbivej šťavy. Chuť je veľmi príjemná, aromatická. Za daždivéh opočasia puká a hnije. Je vhodná na konzervovanie, transport znáša dobre. Má značnú odolnosť proti mrazu.

Zdroj: MALÍK, Teodor - CIFRANIČ, Pavol. 1959. Ovocný sortiment Slovenska. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 255 s., [48] s. fareb. fotogr. príl.

Obsah spracoval: Inštitút ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti, FAPZ SPU v Nitre

Dokument formálne upravil a obsah doplnil: SlPK pri SPU v Nitre -- K. Šimončíková

Dokument publikoval: SlPK pri SPU v Nitre -- K. Šimončíková

Publikované: 2014-02-07

Dátum poslednej aktualizácie: 2014-02-07