Slivka domáca

SLIVKA DOMÁCA

Čačanská lepotica

Bola vyšľachtená vo VÚO v Čačaku krížením odrody Wangenheimova x Požegača. Do LRO bola zaradená v r. 1991. Stromy rastú bujne, v plnej rodivosti stredne bujne. Koruny sa vytvárajú vzpriamene, stredne husté. Je samoopelivá. Kostrové konáre rastú mierne šikmo a dobre sa rozkonarujú. Tvoria dlhé, silné, rovné, hladké letorasty, červenohnedej farby, s jemným hnedým nádychom. Listy má veľké, široko oválne a k obom koncom sa zužujú. Listová čepeľ je pololesklá, tmavozelená. Stopka listu je dlhšia, silná, zelená, s dvomi guľatými žliazkami. Kvety sú malé, bývajú obyčajne po 2-3 v súkvetí. Kvitne stredne neskoro až neskoro. Plody sú veľké až veľmi veľké a oválne (cca 30 g). Šupka je pevná, stredne silná, matná, tmavomodrá silne osrienená. Dužina je tuhá, stredne pevná, zelenobiela až žltkastá, veľmi šťavnatá. Je sladká, príjemne aromatická, mierne kyslastá, veľmi dobrá. Stopka je krátka, zelená, dobre sa oddeľuje od plodu. Kôstka je veľká, dobre oddeliteľná od dužiny. Tvar má pretiahnutý, rebrá málo výrazné, povrch mierne hrboľatý. Rodivosť je veľká až veľmi veľká a pravidelná. V období rodivosti treba skracovať kostrové a predlžujúce konáre. Rodí pomerne skoro po výsadbe, dáva dobré a pravidelné úrody. Dozrieva v prvom až druhom augustovom týždni, takmer rovnomerne. Plody sú vhodné na priamu konzumáciu i priemyselné spracovanie. Odolnosť stromu i kvetu proti mrazu je veľká. Na pestovanie sú najvhodnejšie teplé polohy, v chladnejších má horšiu kvalitu plodov. Odroda je tolerantná voči šarke a plody netrpia moniliózou.

Zdroj: HRIČOVSKÝ, Ivan et al. [2001]. Pomológia. [2. diel], Marhule, broskyne, slivky, drobné ovocie, a menej rozšírené ovocné druhy. Bratislava : Nezávislosť. 408 s. ISBN 80-85217-64-3.

Čačanská najbolja

Bola vyšľachtená v r. 1961 vo VÚO v Čačaku krížením odrôd Wangenheimova x Požegača. Do LRO bola u nás zapísaná v r. 1991. V mladosti rastie bujne, neskôr stredne bujne, korunu vytvára vzpriamenú, stredne hustú. Má dlhšie, silnejšie, väčšinou rovné, červenohnedé letorasty, pokryté z väčšej časti striebristým povlakom. Elipsovité až oválne listy sa k obidvom koncom zužujú. Listová čepeľ je lesklá, tmavozelená, s jemne pílkovitým okrajom. Stopku má stredne dlhú, silnú, zelenú, niekedy mierne fialkastú. Kvety sú veľké, po 1-2 v súkvetí. Je cudzoopelivá, i keď v niektorých rokoch preukazuje čiastočnú samoopelivosť. Plody sú veľké až veľmi veľké (35-40 g). Šupka je pevná, tmavomodrá, matná, veľmi osrienená. Plody sú oválneho tvaru. Dužina je pevná, šťavnatá, zelenkastobiela, mierne kyslastá s charakteristickou príchuťou. Kôstka je stredne veľká, dobre sa odlučuje od dužiny. Má krátku, stredne silnú zelenú stopku, ktorá je ľahko oddeliteľná od plodu. Po dosiahnutí plnej chuťovej kvality vyžaduje čo najneskorší zber, pretože sa plody vyfarbujú pomerne veľmi rýchlo. Plody netrpia moniliózou. V teplých oblastiach a na úrodných pôdach s dostatkom vlahy poskytuje kvalitné plody. Rodiť začína pomerne skoro po vysadení, dáva vysoké a pravidelné úrody. Pomologicky ide o poloslivku, dozrieva v štvrtom týždni augusta až v prvom septembrovom týždni. Odolnosť strom a kvetu proti mrazu je vysoká. V prvých rokoch vyžaduje výchovný rez, v plnej rodivosti mierne skracovanie kostrových konárov. Neskoršie vyžaduje zmladenie. Kladie väčšie nároky na udržovací rez v období rodivosti. Odroda je odolná voči šárke. Znáša dobre prepravu a má dobrú skladovateľnosť.

Zdroj: HRIČOVSKÝ, Ivan et al. [2001]. Pomológia. [2. diel], Marhule, broskyne, slivky, drobné ovocie, a menej rozšírené ovocné druhy. Bratislava : Nezávislosť. 408 s. ISBN 80-85217-64-3.

Čačanská raná

Bola vyšľachtená vo VÚO v Čačaku krížením odrôd Wangenheimova x Požegača. Vytvára stredne bujnú, pomerne vzpriamenú korunu, v období rodivosti redšiu, rozložitejšiu. Kostrové konáre rastú mierne šikmo, dobre sa rozkonarujú. Letorasty sú dlhé, hrubšie. Listy sú veľké, tmavšie zelené. Žilnatina je pomerne výrazná, stopka dlhšia, kvety stredne veľké, biele. Kvitne skoro. Kvetné puky i kvety sú pomerne odolné proti jarným mrazíkom. Plod je veľký až veľmi veľký (36-42 g) vajcovitého tvaru, ružovofialovej až fialovomodrej farby. Šupka je pevná, voskovito osrienená. Dužina je pevná, žltej farby, šťavnatá, aromatická. Kôstka je stredne veľká, s nerovnomerným povrchom, dobre sa oddeľuje od dužiny. Stopka je stredne dlhá. Plody dozrievajú skoro, koncom prvej dekády júla. Je tolerantná proti šárke. Vyžaduje teplejšie, hlinité, úrodné pôdy, najlepšie v teplejších oblastiach. Pestuje sa v tvare štvrťkmeňa, ale i štíhleho vretena a podľa zvoleného tvaru vyberáme aj vhodný podpník. Je to výborná skorá odroda, poloslivka, na včasnú priamu konzumáciu. Plody sú veľké, atraktívneho tvaru. Zber plodov sa nesmie oneskoriť, ináč opadávajú hromadne. Odporúča sa pestovať v záhradách i vo väčších výsadbách.

Zdroj: HRIČOVSKÝ, Ivan et al. [2001]. Pomológia. [2. diel], Marhule, broskyne, slivky, drobné ovocie, a menej rozšírené ovocné druhy. Bratislava : Nezávislosť. 408 s. ISBN 80-85217-64-3.

Čachtická

Pochádza z Čachtíc. Vyžaduje dobré pôdy, hlboké a zásobené vápnom. Strom má pomerne bujný vzrast, vytvára vysoké a pomerne veľké, husté koruny s jednotlivými konármi nepravidelne vyčnievajúcimi z koruny. List má elipsovitý tmavozelenej farby. Je samoopelivá, rodí skoro, pravidelne a bohato. Plody sú trochu väčšie a najmä baňatejšie ako plody sorty Bystrická. Šupku majú modrú až červenomodrú, s belavým voskovým nádychom. Stopka býva stredne dlhá, tenká. Dužina je zelenožltá, polotuhá, veľmi šťavnatá, mierne korenistej, sladkokyslej chuti. Dozrieva koncom júla až začiatkom augusta. Ovocie je vhodné na priamy konzum, menej na konzervovanie (hodí sa na marmelády). Strom je veľmi vitálny a úrodný, proti mrazom a chorobám je odolnejšia.

Zdroj: POCHYBA, Dominik et al. 1963. Malá pomológia. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 319 s.

Edita

Odroda slivky Edita bola vyšľachtená v roku 1973 na pracovisku Výskumného ústavu ovocných a okrasných drevín (VÚOOD a.s.) v Bojniciach. Vznikla z voľného opelenia odrody Vaňkova skorá. Do ŠOS bola prihlásená 24.5.2002. Odrodová skúška na výkon DUS testov bola vykonaná v rokoch 2004-2005, v odrodových pokusoch sliviek na skúšobnej stanici Dolné Plachtince. Strom rastie v prvých rokoch silno a neskôr stredne silno. Habitus korún je vzpriamený, uzavretý a zahustený. Výhony sú stredne hrubé, silne plstnaté a vzpriamené. Na letorastoch sa vyskytuje slabé antokyánové sfarbenie. Listy sú elipsovitého tvaru, na povrchu stredne lesklé a tmavozelené. Stopka listu je krátka. Začína kvitnúť veľmi skoro na jar drobnými kvetmi. Násada kvetov býva stredná. Jednotlivé kvety sú malé so široko eliptickými a dotýkajúcimi sa korunnými lupienkami. Odroda je hexaploidná, čiastočne samoopelivá. Plody sú eliptického tvaru, stredne veľké a symetrické. Pri hospodársky významnej úrode sú malé. Základná farba plodov je fialovo modrá. V zberovej zrelosti je dužina oranžovej farby, pevná, jemná a veľmi šťavnatá. Je odolná proti otlačeniu. V období zberu je čiastočne oddeliteľná od kôstky. V plnej zrelosti je chuť plodov sladká a výrazne aromatická. Rodivosť stromov je iba priemerná. Zberovú zrelosť dosahuje v polovici júla, týždeň po odrode Ruth Gersteter a 2-3 dni po odrode Herman, Čačanská ranná a dva dni pred odrodou Katinka. Odroda je odolná proti šárke sliviek. Vhodná je do všetkých pestovateľských oblastí sliviek, kde nie je riziko neskorých jarných mrazíkov. Patrí do skupiny skorých a. veľmi skorých odrôd, s využitím plodov na priamy konzum.

Zdroj: Listina registrovaných odrôd. 2006. In Vestník Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, roč. 38, čiastka 11, s. 169.

Gemerská slivka

Pochádza z okolia Lučenca, kde ju pravdepodobne vypestovali okolo roku 1874. Nie je veľmi náročná na pôdu i stanovište, lepšie sa jej darí v chladnejších a vlhkejších oblastiach. Má slabší vzrast, riedku a vysokú korunu. Listy sú vajcovité, ku hrotu pretiahnuté, sýtozelené. Rodí dosť neskoro a striedavo. Úrodnosť je dobrá. Plody sú menšie, vajcovitého tvaru, pri stopke zúžené. Je viac baňatá a k vrcholu zaokrúhlená. Šupku má modročiernu s jemným voskovým povlakom, dosť hrubú a dá sa ľahko stiahnuť. Dužina je zelenožltá až zlatožltá, veľmi šťavnatá, sladká, s charakteristickou arómou. Kôstka je malá, nepravidelne vajcovitá, od dužiny dobre oddeľujúca sa. Dozrieva začiatkom až v polovici septembra. Dopravu znáša dobre, využitie všestranné – konzum, spracovanie, sušenie. Je to prvotriedna a úrodná sorta. Proti mrazom je stredne odolná.

Zdroj: POCHYBA, Dominik et al. 1963. Malá pomológia. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1963. 319 s.

Tina

Slivka domáca – ringlota s vysokou toleranciou voči šárke. Vznikla krížením Zelená ringlota x Mirabelka Nancyská vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín, a.s. Bojnice v r. 2002. Rast stromov je stredne bujný, vytvára nezahustené a rozložité koruny. Plody sú veľké, takmer guľaté (hmotnosť 25-28 g), dozrievajú v prvej polovici augusta. Dužina je žltozelená, neskôr zlatistá, dobre sa oddeľuje od kôstky. Šupka je hladká žiarivo žltej farby, niekedy s ružovým líčkom. Kvitne stredne skoro, je čiastočne samoopelivá, slabo citlivá na jarné mrazíky. Do rodivosti nastupuje skoro, úrody sú bohaté a pravidelné. Je vysoko tolerantná voči šárke, príznaky ochorenia nie sú na listoch ani plodoch. Vhodná je na priamy konzum, sušenie, mrazenie, výborná v kompótoch.

Zdroj: http://www.vuood.sk/slachtenie

Valjevka

Odroda Valjevka bola v štátnych odrodových skúškach na Slovensku skúšaná od roku 1987. Do skúšok bola zaradená na základe rozhodnutia HOS pre ovocie Želešice v Českej republike, ktorá v tom čase riadila pokusy s ovocnými drevinami na celom území spoločného federálneho štátu. Skúšala sa ako perspektívna referenčná odroda európskeho sortimentu, je považovaná za poľne tolerantnú na výskyt vírusového ochorenia - šarka sliviek.Vznikla z kríženia Prune ď Agen x Stanley v roku 1959 na juhoslovanskej výskumnej stanici ovocinárskej v Čačaku. Autorom odrody je šľachtiteľ Paunovič. Strom má slabší vzrast, vytvára redšie koruny, polovzpriameného habitusu.

Obsah spracoval: Inštitút ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti, FAPZ SPU v Nitre

Dokument formálne upravil: SlPK pri SPU v Nitre -- M. Bumbalová, K. Šimončíková

Dokument publikovali: SlPK pri SPU v Nitre -- Ľ. Jedličková, K. Šimončíková

Publikované: 2012-10-11

Dátum poslednej aktualizácie: 2014-02-03