Marhuľa obyčajná

MARHUĽA OBYČAJNÁ

Barbora

Odroda Barbora vznikla kombinačným krížením odrôd Maďarská x Achroni, Arzami, Zard - zmes peľu čínskych marhúľ v roku 1970 a následnou selekciou v hybridnom potomstve na pracovisku ŠVS Veselé-Borovce. Barbora patrí k mrazuvzdornejšim odrodám so stredne skorým začiatkom rašenia i kvitnutia. Strom má silný vzrast. Vytvára redšie koruny vzpriameného habitusu. Rodivý obrast je prevažne na jednoročných výhonoch. Vstup do rodivosti je stredne skorý, rodivý potenciál stredný. Plody sú veľké až veľmi veľké s priemernou hmotnosťou 50-60 gramov. Tvar plodov je valcovitý so zaobleným vrcholom. Základná farba šupky je oranžová s malým bledočerveným líčkom na slnečnej strane. Dužina je jemná, bledo oranžová, v konzervárenskej zrelosti veľmi pevná až tuhá. Pri dozretí až na konzumnú zrelosť je plod mäkší, stredne šťavnatý. Dužina nie je priľnavá ku kôstke, veľmi ľahko sa odlučuje. Chuť plodov je dobrá, konzumne dozrievajú v druhej dekáde júla, t.j. od 10.7. do 20.7. Môžu sa konzumovať i v čerstvom stave, ale vzhľadom k veľkosti plodov a ľahkej odlučiteľnosti kôstky sú predovšetkým vhodné na konzervárenské spracovanie. Špeciálne požiadavky na agrotechniku a stanovište nemá. Vhodná do všetkých polôh pre pestovanie marhúľ.

Elena

Odroda stredne náročná na stanovište i pôdu. Rast je stredný, korunu vytvára rozložitú, stredne hustú. Plod je veľmi veľký, tupo kužeľovitý, tvarovo stredne vyrovnaný, náchylný na otlačenie. Šupka je svetlooranžová, líčko menej výrazne svetločervené, rozliate, pri okraji bodkované. Dužina je oranžová, mäkká, rozplývavá, dosť šťavnatá, sladká, dobrá. Kôstka je malá, od dužiny dobre oddeliteľná. Vhodné podpníky M-VA-1 až MV-A-3 a M-LE-1. Tvar polokmeň, štvrťkmeň. Plodnosť je skorá, veľká a pravidelná. Dozrieva ku koncu júla. Má vysokú odolnosť proti mrazu, strednú proti napadnutiu hubovými chorobami. Celkove je to odroda stredne skorá, veľkoplodá, predovšetkým na priamy konzum, vhodná pre drobných pestovateľov.

Zdroj: RICHTER, Miloslav. 2002. Velký atlas odrůd ovoce a révy. Lanškroun : TG TISK ; Brno : Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský. 158 s. ISBN 80-238-9461-7.

Rakovského

Vznikla ako náhodilý semenáč z odhodenej kôstky z obce Kočovce pri Trenčíne. Na polohu nie je náročná, darí sa jej aj v chladnejších oblastiach. Rastie bujne a zdravo. Tvorí veľkú, rozložitú korunu, letorasty sú dlhé a rovné, hnedočervené. Sú lesklé, nápadne husto sivo čiarkované a bodkované. Listy sú obyčajne stredne veľké, srdcovité, tupo zakončené, s drobno zúbkovaným okrajom so stredne hrubou a stredne dlhou stopkou, buď jasne alebo višňovo červenou. Kvitne neskoršie. Rodí veľmi bohato i v menej priaznivých rokoch. Plody má stredne veľké, skôr veľké, guľaté alebo vajcovité, často i kužeľovo zahrotené. Šupka je slabo plstnatá, tmavooranžovo žltá, na slnečnej strane viac alebo menej karmínovočervená, alebo len nerovnako pokrytá krátkymi pásikmi, škvrnkami a bodkami. Dužinu má až oranžovožltú,jemnú, veľmi šťavnatú, sladkú. Príjemne voňavú a príjemne korenistú. Kôstka je pravidelná, stredne veľká, sploštená, tmavohnedá. Hrany má ostré, na konci tupo ukončené. Dozrieva v druhej polovici júla až začiatkom augusta, dopravu znáša dobre. Je to nenáročná, otužilá a pekne vyfarbená odroda. Plod obyčajne nerovnomerne dozrieva. Hroty vyzrievajú neskôr, čo je jej hlavným nedostatkom. Vhodná na pestovanie v produkčných výsadbách, ale i v záhradkách.

Zdroj: POCHYBA, Dominik et al. 1963. Malá pomológia. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 319 s.

Sabinovská

Pochádza z okolia Sabinova. Vyžaduje polohy bez nebezpečenstva skorých jarných mrazov. Na pôdu nie je náročná. Rastie bujne a zdravo, tvorí väčšie, široko rozložité koruny. Staršie drevo je hnedo červenosivé, husto posiate vystúpenými značne veľkými prieduchmi. Jednoročné prírastky sú pomerne tenké. Listy má stredne veľké, podlhovasto trojhranné s kratšou tmavočervenou stopkou. Sorta kvitne stredne skoro, má biele kvety. Rodiť začína skoro po vysadení, rodí striedavo bohato. Plody sú stredne veľké, nestáleho tvaru, zväčša guľaté, k vrcholu pretiahnuté, trochu sploštené. Menšie plody majú povrch značne nerovný až nápadne zhrboľatený. Stopková jamka je hlboká a širšia. Brázdička sa končí pod mierne zaguľateným alebo guľato zahroteným vrcholom a delí plod na dve skoro rovnaké polovičky. Šupka býva sýtožltá, na slnečnej strane oranžovožltá, dosť šťavnatá, jemná, riedko popretkávaná vláknami, ľahko vínovej, sladkokyslej, veľmi dobrej chuti. Kôstku má stredne veľkú, plochú, pretiahnutú, od dužiny dobre oddeľujúcu. Jadro má horké. Dozrieva koncom júla, začiatkom augusta. Dopravu znáša dobre. Je to dobrá, primerane veľká, vyfarbená a trhová odroda, vhodná i na spracovanie. Zasluhuje si pestovateľskú pozornosť vo všetkých oblastiach v záhradkách i v produkčných výsadbách.

Zdroj: POCHYBA, Dominik et al. 1963. Malá pomológia. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 319 s.

Trnavská

Pochádza z okolia Trnavy. Je to pravdepodobne typ veľkoplodej maďarskej marhule. Na polohu je nenáročná, darí sa jej i v chladnejších a veternejších polohách, uspokojí sa i s ľahšou a piesočnatou pôdou. Rastie zdravo a bujne, vytvára dosť veľké, vyššie a primerane husté koruny. Staršie drevo je hnedo červenosivé, riedko posiate väčšími vystúpenými prieduchmi. Jednoročné prírastky sú stredne hrubé, jasnohnedej farby. Listy sú väčšie, širšie srdcovité. Listová stopka je stredne dlhá jasnočervená. Kvitne stredne skoro, kvety sú biele. Plody sú väčšie, pekného, hranatého a pravidelne kónicky zúženého tvaru. Obyčajne na líčku býva hrana najviac poznateľná, odtiaľ sa potom tvoria trojuholníky s nerovnako vyčnievajúcimi hranami. Povrch plodu je celkovo dosť rovný, len miestami vpadnutý alebo viac vystúpený. Zo stopkovej jamky sa tiahne brázdička, ktorá je na začiatku hlboká, ďalej plytká až celkom plytká a rozdeľuje plod na dve takmer rovnaké časti. Šupka býva sýto oranžovožltá, na slnečnej strane hnedastá až červenkastá. Dužina je dosť tuhá, šťavnatá, žltooranžová, dobrej sladkej, mierne kyslastej chuti. Kôstku má dosť veľkú, od dužiny sa dobre oddeľuje. Jadro je sladké. Zreje koncom júla, v chladnejších polohách začiatkom augusta. Dopravu znáša dobre i na väčšiu vzdialenosť. V dreve i v kvete je proti mrazu dosť dobre odolná. Plody sú veľmi vhodné na spracovanie. Rodivosť má priemernú. Vhodná je na pestovanie v záhradkách i vo väčších výsadbách. Pri rozmnožovaní je potrebné robiť prísny výber materských stromov.

Zdroj: POCHYBA, Dominik et al. 1963. Malá pomológia. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 319 s.

Vegama

(VS-O9/12, ŠS Veselé). Vznikla voľným opelením odrody Maďarská pravdepodobne peľom čínskych odrôd a následnou selekciou. Mladé stromy rastú bujne a vytvárajú menšie a redšie koruny so spurovým charakterom. Výnosmi prekonává odrodu Velkopavlovická, ale má nízku kvalitu plodov, ktoré sú vhodné najmä pre priemyslové spracovanie. Je náchylná na nadmernú plodivosť a zastavenie rastu. Plody dozrievajú 4 dni po odrode Velkopavlovická, sú stredne veľké, žltooranžové s červeným líčkom. Dužina oranžová, šťavnatá, priemernej chuti. Má vysokú odolnosť k nízkym teplotám. Je vhodná do všetkých oblastí vrátane vyšších polôh (na chránené stanovište). Vzhľadom k menším korunám sa vysádza v hustejších sponoch (v radách aj 3 m). Nevyhovujú jej suché pôdy. Vyžaduje hlbší rez, prípadne redukciu násady plodov. Odporúča sa pestovať vo voľne rastúcom štvrťkmeni či zákrpku.

Veharda

(VS-25/38, ŠS Veselé). Vznikla krížením odrôd Julskij x Maďarská. Strom rastie stredne bujne, vytvára široko rozložité, hustejšie koruny s bohatosťou krátkeho plodonosného obrastu. Plody má veľké, oválne, žltej farby s červeným líčkom kyslastej chuti. Zaraďuje sa medzi stredne zrejúce marhule, dozrieva 6 dní pred Velkopavlovickou. Plody sú vhodné pre priamy konzum i priemyslové spracovanie. Špecifickou plodnosťou prekonáva Velkopavlovickú. Vyniká dobrou odolnosťou voči nízkym teplotám ako v dreve, tak v kvetoch. Dá sa pestovať vo všetkých oblastiach pestovania marhúľ a je vhodná i do vyšších oblastí na chránené stanovištia. Nemá špecifické požiadavky na agrotechniku i podpníky.

Velbora

(VS-12/41, ŠS Veselé). Bola vyšľachtená krížením odrôd Maďarská x Hindukuš. Rastie stredne bujne, vytvára široko rozložité, neskoršie až previsnuté koruny. Plody sú oválne, nepravidelné, oranžové s červeným líčkom, sladkokyslej až kyslej chuti dužiny. Dozrieva neskoro - 7 dní po odrode Velkopavlovická, ktorú prekonáva aj vyššou špecifickou plodnosťou. Plody však majú horšiu kvalitu, sú využiteľné pre priamy konzum i priemyslové spracovanie. Veľmi cennou vlastnosťou je vysoká odolnosť voči nízkym teplotám v dreve i v kvete. Menej trpí glejotokom. Možno ju odporučiť do všetkých oblastí pestovania marhúľ, vrátane vyšších polôh na chránené stanovište. Nemá špecifické požiadavky na podpníky a agrotechniku. Najlepšie jej vyhovuje tvar voľne rastúceho štvrťkmeňa.

Velita

Odroda – kríženec odrôd Maďarské a odrôd Achrori, Arzami a Zard.. nemá špeciálne požiadavky. Rast je stredne bujný, koruna rozložitá. Plod je stredne veľký, valcovitý, povrch slabo hrbolovitý. Šupka je nakyslá, slabo plstnatá, svetlooranžová, z menšej časti prekrytá svetločerveným líčkom. Dužina je mäkká, oranžová, silno šťavnatá, sladká, dobre oddeliteľná od kôstky. Tvar štvrťkmeň a nízke tvary, plodnosť je skorá, veľká a pravidelná. Dozrieva v polovici júla. Má vysokú odolnosť proti mrazu v kvete. Je to skorá odroda s plodmi dobrej chuti, vhodný na priamy konzum i konzerváciu. Možno ju pestovať vo všetkých oblastiach určených pre marhule

Zdroj: RICHTER, Miloslav. 2002. Velký atlas odrůd ovoce a révy. Lanškroun : TG TISK ; Brno : Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský. 158 s. ISBN 80-238-9461-7.

Vemina

Slovenská stredne skorá až stredne neskorá odroda s plodmi vhodnými na priamy konzum i konzervovanie. Synonymá a cudzie názvy nie sú známe. Rastie stredne silno, tvorí rozložité, pomerne husté koruny s tenkým rodivým obrastom. Kvitne skoro, je samoopelivá. Plody sú stredne veľké až veľké, guľovité, súmerné. Základná farba šupky je oranžová, na slnkom osvetľovanej strane má výrazne červené líčko. Šupka je lesklá, povrch plodu je mierne hrboľatý. Dužina je svetlo oranžová, pevná, menej šťavnatá. Má veľmi dobrú, sladkú chuť s typicky marhuľovou arómou. Veľmi dobre sa oddeľuje od kôstky. Plody nie sú citlivé na otlačenie. Dozrievajú v poslednej dekáde júla. Rodivosť nastupuje stredne skoro, je dobrá, na vhodných stanovištiach dosť pravidelná. Odroda je citlivejšia na moniliózu, priemerne citlivá na hnednutie listov, zimné mrazy ju nepoškodzujú, neskoré jarné mrazy ju môžu vzhľadom na skoršie kvitnutie poškodiť, ale na nízke teploty je menej citlivá ako štandardné odrody (Maďarská). Nemá špeciálne nároky na agrotechniku, odporúča sa pestovať v oblastiach, kde je menšie riziko neskorých jarných mrazov. Vhodné sú pre ňu bežné podpníky používané pre marhule. Ide o odrodu so skorším kvitnutím, s kvalitnými plodmi, vhodnými na rôzne použitie. Môže sa uplatniť v záhradkách i vo veľkovýrobných záhradách.

Zdroj: HRIČOVSKÝ, Ivan et al. 2004. Ovocinárstvo [elektronický zdroj]. Nitra : ÚVTIP. 1 CD-ROM.

Veselka

Odroda – kríženec odrôd Vesna x Vegama, Je nenáročná na stanovište, pôdu vyžaduje úrodnú a vlhkú. Rast je slabý, korunu vytvára vznosnú, riedku, koruna má spúrový charakter rastu s hrubším a kratším rodivým obrastom. Plod je veľký, vajcovitý. Šupka je oranžová so sýto červeným líčkom, ktoré pokrýva väčšiu časť plodu. Dužina je oranžová, stredne tuhá, šťavnatá, navinule sladká až sladká, aromatická, výborná, dobre oddeliteľná od kôstky. Tvar štvrťkmeň a nízke tvary,. Plodnosť je skorá, veľká a pravidelná. Dozrieva do polovice júla. Stredne je odolná proti napadnutiu moniliózou, proti mrazu je odolnosť vysoká. Celkove je to skorá odroda s atraktívnymi plodmi, ktoré dobre znášajú dopravu, Vzhľadom na bohatú plodnosť a slabší rast, treba dbať na zvýšené nároky na výživu, závlahu a rez.

Zdroj: RICHTER, Miloslav. 2002. Velký atlas odrůd ovoce a révy. Lanškroun : TG TISK ; Brno : Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský. 158 s. ISBN 80-238-9461-7.

Vesna

(VS-27/8, VÚRV Piešťany). Bola vyšľachtená krížením odrôd Maďarská x Achroni, Arzami, Zard - zmes peľu čínskych marhúľ. Habitom vytvára široko rozložité až previsnuté a dosť husté koruny. Plody má stredne veľké, guľovité, svetlo oranžovej farby s červeným líčkom. Dužina oranžová, stredne tuhá, šťavnatá, priemernej chuti, ktorou sa odlišuje od bežných európskych odrôd. Zaraďuje sa medzi skoré odrody, pretože dozrieva 9 dní pred Velkopavlovickou. Plody sú vhodné predovšetkým pre priamy konzum. Špecifickou plodnosťou neprekonáva odrodu Karola, líši sa však vzhľadom a kvalitou plodu. Má vynikajúci zdravotný stav a odolnosť voči nízkym teplotám, trpí menej glejotokom. Odroda Vesna je cudzoopelivá. Možno ju odporučiť do všetkých oblastí pestovania marhulí, vrátane vyšších polôh. Nemá špeciálne požiadavky na agrotechniku a podpníky.

Vesprima

Odroda Vesprima bola v ŠOS skúšaná v rokoch 1986-1995 pod označením VS 023/51. Novošľachtenie bolo vyšľachtené na ŠVS vo Veselom, šľachtiteľom Pavlom Cifraničom a Ing. Danielou Benedikovou, CSc. v rokoch 1964-1983. Vesprima patrí k mrazuvzdornejším odrodám s neskorým začiatkom rašenia i kvitnutia. Strom rastie stredne bujne, vytvára vzdušné riedke koruny. V porovnaní s ostatnými odrodami súčasného sortimentu má Vesprima neskorší začiatok rašenia i neskorší začiatok kvitnutia. Kvitne v priemere o 2 dni neskôr ako odroda Veharda a o 7-8 dní neskôr ako odroda Maďarská a Velkopavlovická. V období kvitnutia sa tak vyhne silnejším jarným mrazom. Kvet je stredne veľký s bielymi korunnými lupienkami. Citlivosť proti namrznutiu kvetu je priemerná. Vstup do rodivosti je stredne skorý. Plody sú stredne veľké až veľké s priemernou hmotnosťou 44-55 gramov. Tvar plodov je vajcovitý, zo strán výrazne sploštený. Šev je široký, stredne hlboký až plytký. Základná farba šupky je žltooranžová až tmavooranžová s malým bledočerveným líčkom na slnečnej strane. Dužina je jemná, nezrnitá, zároveň veľmi pevná až tuhá. Kôstka je veľmi ľahko odlučiteľná od dužiny. Chuť plodov je dobrá. Tuhá dužina plodov sa pri zberových prácach ani pri preprave neotláča a plody sú aj dobre skladovateľné. Pri dozrievaní sa plody veľmi skoro vyfarbujú do oranžova. Konzumne dozrievajú v tretej dekáde júla, t.j. od 20.7. až do 28.7. Zdravotný stav stromov je dobrý. Minimálna náchylnosť na výskyt hubových ochorení podľa v súčasnosti dostupných poznatkov nebola zistená.

Vestar

Odroda Vestar vznikla kombinačným krížením odrôd Maďarská x zmes peľu čínskych marhúľ v roku 1970 a následnou selekciou v hybridnom potomstve na pracovisku ŠVS Veselé-Borovce. Vestar patrí k mrazuvzdornejším odrodám. Strom je menej vzrastný, vytvára vzdušné redšie koruny vzpriameného habitusu. Rodivý obrast je na plodových tŕňoch a jednoročných výhonoch. V porovnaní s ostatnými odrodami súčasného sortimentu má Vestar stredne skorý začiatok rašenia i začiatok kvitnutia. Vstup do rodivosti je stredne skorý. Rodivý potenciál odrody je vysoký. V porovnaní so štandardnou odrodou Velkopavlovická kl. 6 je úrodnejšia o 123,5 %. Plody sú stredne veľké až veľké s priemernou hmotnosťou 45-50 gramov. Tvar plodov je srdcovitý so zaobleným vrcholom. Základná farba šupky je svetlo oranžová s celistvým bledočerveným líčkom na slnečnej strane. Dužina je oranžová, tuhá, stredne šťavnatá, veľmi dobrej aromatickej chuti. V menej priaznivých rokoch je dužina čiastočne priľnavá k rebrám kôstky. Konzumne dozrievajú v tretej dekáde júla (v priemere 23.7.). Vzhľadom k veľkosti plodov, tuhej dužine a veľmi dobrej chuti je odroda Vestar vhodná hlavne na priamy konzum. Špeciálne požiadavky na agrotechniku a stanovište nemá. Vhodná je do všetkých polôh pre pestovanie marhúľ.

Obsah spracoval: Inštitút ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti, FAPZ SPU v Nitre

Dokument formálne upravil a obsah doplnil: SlPK pri SPU v Nitre -- M. Bumbalová, K. Šimončíková

Dokument publikoval: SlPK pri SPU v Nitre -- K. Šimončíková

Publikované: 2012-09-19

Dátum poslednej aktualizácie: 2014-02-06