Mandľa obyčajná

MANDĽA OBYČAJNÁ

Hana

Odroda Hana bola zaradená do odrodových skúšok ÚKSÚP v rokoch 1994–2000 pod pracovným označením MN-11. Vznikla v rokoch 1986–1994 selekciou z lokálnych typov mandlí na pracovisku VŠS Borovce. Autormi odrody sú šľachtitelia Ing. Štefan Nitranský, CSc. a Ing. Anna Kanderová. Stromy odrody Hana sú stredne silného vzrastu, slabo otvoreného habitusu so strednou hustotou olistenia. Letorasty sú stredne hrubé, zelené so strednou intenzitou antokyánového zafarbenia. Začiatok vegetácie je skorý. Silne plstnatý zelený plod je veľký, elipsovitého tvaru. Rubina je tmavozelenej farby, na zrelých plodoch stredne skoro praská. Plody dozrievajú stredne skoro, v poslednej dekáde septembra. Suchý plod má tiež elipsovitý tvar s guľatým vrcholom. Hrúbka oplodia (škrupiny) je stredná, patrí do skupiny tzv. polopapiernáčov. Povrch škrupiny je na dotyk hladký s výraznými pórmi na celom povrchu. Škrupina je stredne odolná proti praskaniu. Jadro je veľké, dobre vyplňuje škrupinu, tvorí približne 47 % plodu. Má tenký elipsovitý tvar, bledo hnedej farby so silne zvráskaveným povrchom. Chuť je veľmi dobrá s výraznou mandľovou arómou. Lúskanie s pomocou mechanického prostriedku je dobré. Plody pri dozrievaní vtáci nepoškodzujú.

Hlohovecká

Našli ju vo vinohradoch v Hlohovci, kde vyrástla ako náhodilý semenáč. Odtiaľ sa rozšírila do najbližšieho okolia. Strom má zdravý vzrast, vytvára širokú, pomerne hustú korunu. List je sýtozelený, stredne veľký. Ovocie je stredne veľké až menšie, tvarom sa podobá Budatetenskej mandli. Škrupina je polopaperová. Jadro vyplňuje škrupinu, je tmavohnedej farby, sladké. Rodí pomerne pravidelne. Úrodnosť je dobrá a možno ju odporučiť i pre pestovanie vo väčšom množstve.

Zdroj: POCHYBA, Dominik et al. 1963. Malá pomológia. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry. 319 s.

MN-VS-1

Vyšľachtená bola na Slovensku (VŠS Veselé) výberom z mandlí Beckovskej planiny. U nás je v LRO od r. 1991. Rast je stredne bujný, v plnej rodivosti slabší. Koruna vzpriamená, úzka, konáre sivej farby, letorasty zelené, listy úzke, lesklé, tmavozelenej farby, kvety veľké, korunné lupienky biele. Je čiastočne samoopelivá. Plod je oválny, stredne veľký so sivou, tenkou rubinou, ktorá pri dozrievaní praská už na strome. Stopka plodu je krátka, pri zbere sa ľahko oddeľuje od konárika. Kôstka a jadro sú oválne, sladkej chuti, na povrchu rovné s tmavohnedou šupkou. Vyžaduje teplé polohy, znáša pravidelný rez a zmladenie koruny, netrpí glejotokom, vyhovuje jej zapestovanie širších otvorených korún. Zberá sa začiatkom októbra, nástup do rodivosti je skorý, výťažnosť jadra je 47%. Ako podpník je použiteľná do suchých vápenatých pôd s reakciou pH nad 7.3. Pri použití na podpník je potrebná stratifikácia 30-50 dní. Vhodná je pre drobných pestovateľov do teplejších polôh, vhodných pre teplomilné kôstkoviny. Pri veľkovýrobnom pestovaní je vhodná i na potravinárske účely.

Zdroj: HRIČOVSKÝ, Ivan et al. [2000]. Pomológia. [1. diel], Jablone, hrušky, čerešne, višne, škrupinové ovocie. Bratislava : Nezávislosť. 264 s. ISBN 80-85217-81-3.

Obsah spracoval: Inštitút ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti, FAPZ SPU v Nitre

Dokument formálne upravil a obsah doplnil: SlPK pri SPU v Nitre -- K. Šimončíková

Dokument publikovali: SlPK pri SPU v Nitre -- Ľ. Jedličková, K. Šimončíková

Publikované: 2012-09-21

Dátum poslednej aktualizácie: 2012-09-21