Višňa

VIŠŇA

Andrea

Do štátnych odrodových skúšok bola zaradená v rokoch 1986-1999 pod pracovným označením KL-V80-14. Vznikla krížením a následnou selekciou odrôd Vackova, Ostheimská, Köröšská, Morella neskorá v roku 1970 na pracovisku Šs Klčov. Patrí do skupiny neskoro dozrievajúcich odrôd višní. Strom je slabého vzrastu, hlavné kostrové aj polokostrové konáre rastú polovzpriamene, neskôr v období rodivosti až rozložite. Odroda silnejšie rozkonáruje, ale nevytvára previslé výhony. Typické sú silno odstávajúce špicaté púčiky na jednoročných výhonoch a chýbajúce antykyanové sfarbenie vrcholu mladého letorastu. Listová stopka je v porovnaní s inými odrodami výrazne najdlhšia a pomer k čepeli najmenší. Výrazné a tmavé sú aj žliazky na stopke. Kvet je malý, korunné lipienky široké, elipsovitého tvaru, ich vzájomná poloha je voľná. Doba kvitnutia je neskorá. Plody sú stredne veľké až veľké, prevažne renetovitého tvaru. Farba šupky je tmavočervená, s výskytom stredného počtu menej výrazných lenticel. Dužina je červená, mäkká, veľmi šťavnatá, stredne kyslá s nižším obsahom cukrov, trpkej chuti, s príjemnou višňovo-čokoládovou arómou. Menej vyfarbuje, je mierne vláknitá a redšia. Z neskorých višní je najchutnejšia. U zrelých plodov je ľahko oddeliteľná stopka, šťava po oddelení stopky od plodu čiastočne vyteká. Stopka je tenká a dlhá. Z hľadiska tuhosti dužiny, obsahu cukrov a kyselín je odroda vhodná na priamy konzum i priemyselné spracovanie.

Zdroj: Listina registrovaných odrôd poľných plodín, zelenín, koreninových a technických plodín, liečivých rastlín, ovocia a viniča hroznorodého. 2000. Bratislava : AT Publishing. 216 s. ISBN 80-88954-09-6.

Anka

Do štátnych odrodových skúšok bola zaradená v rokoch 1993-1999 pod pracovným označením BO 10/2 D. Vznikla krížením a následnou selekciou odrôd Morella x Köröšská, v roku 1978 na pracovisku VÚOOD a.s., Bojnice. Ide o neskoro zrejúci hybrid – v 6. čerešňovom týždni, v závislosti od priebehu počasia. Strom je slabého vzrastu s korunou previsnutého tvaru, so stredným rozvetvovaním a čiastočným vyhoľovaním. Listy má stredne veľké, obrátenevajcovitého tvaru. Povrch listov je tmavozelený a lesklý. Stopku majú krátku a žltkasté žliazky san a nej vyskytujú zriedkavo. Kvitne neskoro a je samoopelivá. Plody sú stredne veľké, guľatého až plochoguľatého tavru s plochým vrcholom. Šupku majú tmavočervenej farby, tenkú a lesklú. Priemerná hmotnosť 10 plodov je 60-70 g. Mäkká červená dužina sa dobre oddeľuje od kôstky. Šťava výrazne farbí, kôstka je mierne oválna, s hladkým povrchom, stredne veľká a s výrazným hrebeňom. Tenká s krátka stopka sa ťažšie oddeľuje od plodu, jamka je mokrá. Otlačiteľnosť plodov je stredne silná až silná, preto nie sú vhodné na transport. Chuť je kyslá, neskôr sladkokyslá s miernou trpkou úríchuťou. Plody sú vhodné najmä na priemyselné spracovanie. Zdravotný stav stromov je dobrý, mimoriadna náchylnosť na výskyt hubových ochorení nebola zistená. Špeciálne požiadavky na agrotechniku a stanovište nemá. Z hľadiska tuhosti dužiny, obsahu cukrov a kyselín je odroda vhodná na priamy konzum i priemyselné spracovanie

Hana

Odroda vznikla krížením odrôd Vackova, Ostheimská, Köröšská a Morela neskorá. Požiadavky na pestovanie nemá špeciálne. Rast je veľmi slabý, koruna rozložitá, stredne hustá. Plod je stredne veľký, guľovitý, šupka jemná, hnedočervená. Dužina je červená, stredne tuhá, veľmi šťavnatá, aromatická, sladko navinulá. Šťava je červená, stredne farbivá, pri oddelení od stopky nevyteká. Kôstka je veľká. Vhodný tvar je vretenovitý zákrpok, štvrťkmeň. Plodnosť je v neskoršom veku, stredne veľká, takmer pravidelná. Dozrieva v štvrtom čerešňovom týždni. Odolnosť proti mrazu i pukaniu je vysoká. Je to stredne skorá kyselka s plodmi pre stolové použitie a spracovanie. Vhodná je predovšetkým do okrajových oblastí pestovania višní.

Zdroj: RICHTER, Miloslav. Velký atlas odrůd ovoce a révy. 2002. Lanškroun : TG TISK ; Brno : Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský. 158 s. ISBN 80-238-9461-7.

Ola

Do štátnych odrodových skúšok bola zaradená v rokoch 1993-1999 pod pracovným označením BO 2/54V. Vznikla krížením a následnou selekciou odrôd Morela x Köröšská, v roku 1978 na pracovisku VÚOOD a.s., Bojnice. Ide o neskoro zrejúci hybrid – v 7.-8. čerešňovom týždni. Typické je postupné dozrievanie. Strom je slabého vzrastu s korunou previsnutého tvaru a so silným rozvetvovaním a čiastočným vyhoľovaním. Listy má stredne veľké, obrátenevajcovitého tvaru. Povrch listov je tmavozelený a lesklý. Stopku majú krátku a žliazky na nej sa nevyskytujú, alebo len zriedkavo. Kvitne neskoro a je samoopelivá. NA jarné mrazy nie je obzvlášť citlivá. Plody sú stredne veľké, plochoguľovitého až renetovitého tvaru s plochým vrcholom. Šupka je tmavočervená, tenká, lesklá. Priemerná hmotnosť 10 plodov je 50-60 g. Tmavočervená dužina sa dobre oddeľuje od kôstky a najmä výrazne farbí. Kôstka je okrúhla a zo strán mierne sploštená. Tenká a stredne dlhá stopka s typickými tmavými škvrnami sa ťažšie oddeľuje od plodu, v mieste odtrhnutia šťava nevyteká – jamka je polosuchá. Chuť je kyslá, neskôr sladkokyslá s miernou trpkou príchuťou. Plody sú vhodné hlavne na priemyselné spracovanie. Zdravotný stav stromu je dobrý, mimoriadna náchylnosť na výskyt hubových ochorení nebola zistená. Špeciálne požiadavky na agrotechniku a stanovište nemá. Prednosťou odrody je pravidelná a dosť bohatá úroda a dobrý zdravotný stav. Z hľadiska tuhosti dužiny, obsahu cukrov a kyselín je odroda vhodná na priamy konzum i priemyselné spracovanie.

Perla

Do štátnych odrodových skúšok bola zaradená v rokoch 1986-1999 pod pracovným označením KL-V80-12. Vznikla krížením a následnou selekciou odrôd Vackova, Ostheimská, Köröšská, Morella v roku 1970 na pracovisku Šs Klčov. Patrí do skupiny veľmi skoro dozrievajúcich odrôd, v priemere 28-30 dní pred Morelou neskorou. Habitus stromu je rozkonárený, polovzpriamený, silnejšieho vzrastu. Nevytvára previsnutú korunu. Kostrové konáre rastú polovzpriamene, polokostrové konáre nevyhoľujú a sú rozložité. Na jednoročnom výhone odstávajú vegetatívne, t.j. rastové púčiky. Antokyánové sfarbenie vrcholu letorastov je veľmi slabé. Listová stopka je stredne dlhá, tenká v bazálnej časti až fialovo sfarbená. Žliazky sú tmavočervené, posunuté na okraj listovej čepele. Kvet je stredne veľký, lupienky širokoelipsovité, prevažne sa dotýkajú, ale aj prekrývajú. Ide o skoro kvitnúcu višňu, so strednou až slabšou bohatosťou kvitnutia, ktoré má vplyv na dosahovanie priemernej rodivosti. Odroda vytvára stredne veľké až veľké plody, pologuľovitéhe až renetovitého tvaru. Chuť majú dobrú, jemne korenistú s harmonickým obsahom kyselín a cukrov, typicky višňovej arómy. Stopka je ľahko odlučiteľná a nevytrháva sa. Po oddelení stopky od plodu šťava čiastočne vyteká. Zdravotný stav je na úrovni ostatných odrôd. Proti monilióze letorastov prejavila vyššiu odolnosť.

Viola

Do štátnych odrodových skúšok bola zaradená v rokoch 1986-1999 pod pracovným označením KL-V80-1. Vznikla krížením a následnou selekciou odrôd Vackova, Ostheimská, Köröšská, Morella v roku 1970 na pracovisku Šs Klčov. Patrí do skupiny veľmi neskoro dozrievajúcich odrôd, v priemere 5 dní pred odrodou Morella neskorá. Strom je veľmi slabého vzrastu, habitus polovzpriamený až rozložitý, koruna je rozkonárená, vplyvom tenkých a hustých polokostrových konárov pôsobí až metlovitým dojmom. Púčiky na jednoročných výhonoch silne odstávajú a na mladom výhone chýba antokyanové sfarbenie. Listová čepeľ je krátka a úzka, z hľadiska pomeru šírky k dĺžke je stredná. Stopka listu je krátka. Žliazky na stopke sú tmavočervené. Kvet má malý, korunné lupienky sú širokoelipsovitého tvaru, ktoré sú prevažne voľné. Doba kvitnutia je neskorá. Plody sú menšie a tmavočervené. Do červena je sfarbená aj časť stopky od plodu. Dužina a šťava je stredne intenzívnej červenej farby. Dužina je veľmi pevná, vláknitá. Po úplnom dozretí je chuť korenistá, plná, výrazná, aromatická. Z hľadiska typickej višňovej chuti si zachováva trpkosť, stredný obsah kyselín a vyšší obsah cukrov. Na šupke sú aj po dozretí (stmavnutí) málo výrazné lenticely. Odroda je vhodná na transport a priemyselné spracovanie. Proti monilióze prejavila čiastočnú náchylnosť.

Obsah spracoval: Inštitút ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti, FAPZ SPU v Nitre

Dokument formálne upravil a obsah doplnil: SlPK pri SPU v Nitre -- K. Šimončíková

Dokument publikoval: SlPK pri SPU v Nitre -- K. Šimončíková

Publikované: 2014-02-07

Dátum poslednej aktualizácie: 2014-02-07