Hruška obyčajná

HRUŠKA OBYČAJNÁ

Bojnická jesenná

Jesenná odroda. Pochádza z kríženia odrôd Boscova fľaška x Clappova a bola vyšľachtená vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín, a.s. Bojnice v roku 2002. Strom rastie stredne a aj v horších pestovateľských podmienkach vyniká vitalitou a úrodnosťou. Vyniká i mrazu odolnosťou. Dobre obrastá plodonosným drevom, tvorí svetlú korunu a bočné konáre smerujú horizontálne. Plody sú veľké, fľaškovité, mierne baňaté, šupka je tenká, krehká. Základná farba je žltá, súvislo prekrytá jasne bronzovou hrdzou už v období zberovej zrelosti. Dužina je bez skleroidov, belavá až žltkastá, maslovkovitá, rozplývavá, aromatická, korenistá s príjemnou trieslovinou. Jadrovník a semená sú pomerne malé. Zberová zrelosť plodov je začiatkom októbra, konzumná zrelosť až v novembri. V čase zberovej zrelosti plody neopadávajú. Pre odrodu je vhodný každý tvar, plody držia dobre na strome i po opadaní lístia a svetlo bronzové plody pôsobia okrasne. Je odolná proti chrastavitosti a monílii plodov. Je vhodná na priamy konzum a akostné výrobky (kompóty, sušené plody, destiláty).

Zdroj: http://www.vuood.sk/slachtenie/

Bojnická vianočná

Skorá zimná odroda zberaná v polovici októbra, konzumná zrelosť december-január Pochádza z kríženia Krivica x Gifardova a bola vyšľachtená vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín, a.s. Bojnice v roku 2002. Strom tvorí pyramidálnu korunu, plodový obrast je krátky. Strom je vitálny, mrazuodolný. V čase zberovej zrelosti plody neopadávajú. Plod je veľký, baňatý, príjemného vzhľadu, tvar pravidelný, povrch plodu je hladký. Šupku má stredne hrubú, krehkú, základná farba žltá, krycia farba je živo bronzová. Stopka je veľmi krátka, hrubá, pri niektorých plodoch chýba. Dužina je biela, bez skleroidov, jemne zrnitá, v plnej zrelosti jemná, rozplývavá, šťavnatá, výbornej chuti s jemnou arómou. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí. Vyhovuje jej podpník H-BO-1. Kvitne stredne neskoro a je dobrým opeľovačom. Je odolná voči chrastavitosti a monílii, ktorými netrpí ani pri vynechaní chemickej ochrany. Je vhodná na priamy konzum i spracovanie (kompóty, sušenie, destiláty).

Zdroj: http://www.vuood.sk/slachtenie/

Bojnická zimná

Zimná, veľmi úrodná odroda. Pochádza z kríženia odrôd Krivica x Williamsova čáslavka a bola vyšľachtená vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín, a.s. Bojnice v roku 2002. Strom rastie stredne silno, tvorí pyramidálne koruny s dobrým odklonom konárov. Plodový obrast je krátky. Kvitne stredne neskoro, je dobrým opeľovačom. Aj pri nepriaznivom počasí v období kvetu prináša bohatú úrodu. Plody sú veľké, hruškovitého tvaru, mierne baňaté, pravidelné, hladké, základná farba žltá, súvislo prekrytá jasne bronzovou hrdzou už v štádiu zberovej zrelosti. Šupka je stredne hrubá, pevná. Dužina belavá, polo maslová, šťavnatá, bez skleroidov, rozplývavá, jemne trieslovitá, aromatická, príjemnej chuti. Je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, i chladnejších pre všetky tvary. Vyhovuje jej podpník planá hruška a H-BO-1. Oberá sa v druhej polovici októbra, plody neopadávajú zo stromu do polovice novembra. Konzumná zrelosť v decembri až februári i dlhšie. Vyniká vitalitou, mrazuodolnosťou. Netrpí chrastavitosťou ani moníliou. Je vhodná na priamy konzum a spracovanie (kompóty, sušenie, destiláty).

Zdroj: http://www.vuood.sk/slachtenie/

Ivana

Jesenná, neopadávajúca odroda, so zberom začiatkom októbra. Pochádza z kríženia Boscova fľaša x Konferencia a bola vyšľachtená vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín, a.s. Bojnice v roku 2002. Strom tvorí široko pyramidálnu korunu, rastie stredne silno. Plodový obrast stredný až krátky. Koruna je pomerne svetlá, dobre sa tvaruje. Je dobrým opeľovačom. Plody sú veľké, fľaškovitého tvaru a príjemného vzhľadu. Šupka je žltá a úplne prekrytá bronzovou hrdzou. Dužina belavá, maslová, bez skleroidov, rozplývavá a nehniličí. Chuť plodov je výborná, aromatická, triesloviny sú len jemne naznačené. Odroda je vhodná do všetkých pestovateľských oblastí, najmä do chladnejších oblastí. Dosť mrazu odolná, vyhovuje jej podpník H-BO-1. Vhodná pre všetky tvary, môže byť perspektívnou náhradou za Boscovu fľašu. Je tolerantná k chorobám a škodcom, moníliou netrpí ani v daždivej jeseni. Odroda Ivana je vhodná na priamy konzum, kompótovanie, sušenie a výrobu akostných destilátov.

Zdroj: http://www.vuood.sk/slachtenie/

Korvínova

Hruška Korvínova vznikla krížením odrôd Boscova fľaška x Clappova vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach. Do štátnych odrodových skúšok ÚKSÚP bola prihlásená na základe žiadosti o registráciu v roku 2002. Morfologické skúšky boli vykonané na stromoch v plnej plodnosti v r. 2008-2009. Je to neskorá jesenná odroda, ktorej plody dosahujú zberovú zrelosť koncom septembra. Vzrast stromov je stredný a habitus koruny polovzpriamený. Kostrové konáre majú tendenciu vytvárať ostrejší uhol. Jednoročné internódiá sú priame, kratšie na oslnenej strane hnedé, zriedkavo hnedočervené. Mladé výhony majú v období intenzívneho rastu stredne silné antokyánové sfarbenie. Vo vrchnej časti je letorast stredne plstnatý. Listy sú stredne veľké, užšie a stredne zelené. Okraj čepele je plytko zúbkovaný. Pomer dĺžky k šírke listovej čepele je vysoký. Tvar bázy listovej čepele je špicatý, tvar vrchola je pravouhlý bez špičky. Listová stopka je stredne veľká, postupne prechádza cez čepeľ so slabým zakrivením. Nasadenie kvetných pukov je v prevažnej miere na spuroch. Kvety majú veľké korunné lupienky, ktoré sa navzájom dotýkajú. Lupienky sú široko vajcovité, v bazálnej časti okrúhle. Plody sú stredne veľké, hruškovité, spočiatku zelené v dobe zberu zelenožlté so zriedkavým oranžovým líčkom na oslnenej strane. Výskyt hrdze v okolí kalicha a na líčku je nízky. V stopkovej jamke je zastúpenie hrdze stredné. Plody majú dlhú a slabo zakrivenú stopku, ktorá je nasadená v ose plodu. Okraj úzkej a plytkej kališnej jamky je slabo rebrovitý. Plody majú stredne pevnú dužinu so strednou textúrou. Stredne šťavnatá dužina má slabú trieslovinovú príchuť. Obdobie zberu je spravidla v tretej dekáde septembra, 5 až 7 dní pred odrodou Pribinova. Ani pri neskoršom zbere plody neopadávajú a zostávajú na stromoch. Hruška Korvínova nemá zvláštne agroekologické požiadavky a je vhodná do všetkých oblastí Slovenska. Počas testovania neboli na odrode spozorované žiadne hubovité ochorenia listov a ani plodov. Priemerná hmotnosť plodov z odrodových pokusov dosahovala 245 gramov. Pre uvedené vlastnosti sa odporúča na priamy konzum, ako i priemyselné spracovanie. Odroda je registrovaná v kategórii odrôd zimných.

Zdroj: Listina registrovaných odrôd 2010. 2010. Bratislava : AT Publishing. 202 s. ISBN 978-80-88954-59-0.

Nitra

Odroda bola vyšľachtená vo Výskumnom a šľachtiteľskom ústave ovocných a okrasných drevin Bojnice hybridizáciou odrôd Hardyho maslovka a Viennská. V štátnych odrodových skúškach bola overovaná pod označením BO-I07-62-12-10. Nitra je stredne bujného až bujného vzrastu s pyramidálnou mierne previsnutou korunou. Povrch letorastov je hladký, pololesklý, sfarbený červenohnedo. Listové lupene krátke, štíhle, kvetné pupeny dlhé široké, odstávajúce od vetvičky. Kvetné plátky veľké, široké, vnútorné sfarbenie nažltkasté, vonkajšie biele. Plody sú veľké, typicky hruškovité, priemerná hmotnosť 204 g.Základná farba zlatožltá s vyfarbeným ružovým líčkom na slnečnej strane. Dužina výborná, rozplývavá. Odroda má vyššiu odolnosť voči chrastavitosti, zimnému mrazu a predpokladá sa, že i k bakteriálnej spále. Nitra je skorá jesenná stolová odroda. Dozrieva koncom augusta, 2-4 dni po odrode Williamsova. Špecifická plodnosť je nižšia ako u štandardy, triedenie trhového tovaru má na dobrej úrovni. Afinita ku dule a opeľovacie pomery neboli preskúšané, odroda nebola testovaná na prítomnosť viróz. Prednosťou odrody je väčšia odolnosť k nízkým teplotám, chrastavitosti a možnosti pestovania i v okrajových oblastiach. Povoľuje sa do skupiny ostatných odrôd. Odporúča sa do kvalitných hruškárskych oblastí, ale môžeme ju pestovať aj v chladnejších, vyššie položených oblastiach, kde se neuplatní Williamsova. Nie je vhodná do teplých a suchých oblastí kukuričnej výrobnej oblasti, kde menej rodí. Odporúča sa pestovať vo voľne rastúcich tvaroch na hruškovej plánke.

Pribinova

Odroda Pribinova bola prihlásená do odrodových pokusov ÚKSÚP v roku 2002. Morfologické skúšky boli vykonané na stromoch v plnej plodnosti v r. 2008-2009. Odroda vznikla krížením odrôd Williamsova čáslavka x Drouardova na pracovisku VÚOOD a.s., Bojnice. Z hľadiska dozrievania patrí medzi skoré zimné odrody. V našich podmienkach dozrievajú plody v poslednej dekáde IX. až začiatkom X. Počiatočný rast stromov je silný. Rozkonárenie stromov je silné. Habitus koruny stromov je rozložito previsnutý s vyššími nárokmi na rez v prvých rokoch po výsadbe. Letorasty sú dlhé, na oslnenej strane hnedočervené. Mladý výhon má v dobe intenzívneho rastu stredne silné antokyánové sfarbenie. Vo vrchnej časti je letorast stredne plstnatý. Listy sú veľké, tmavozelené na vrchnej strane výrazne lesklé, pevné. Tvar bázy listovej čepele je tupouhlý. Tvar vrchola listovej čepele je pravouhlý podobne ako aj u odrody Williamsova čáslavka. Okraj listovej čepele je stredne silno zúbkovaný. Listová stopka je dlhá. Postupne prechádza cez čepeľ v podobe hlavnej žilky so slabým zakrivením. Nasadenie kvetných pukov je v prevažnej miere na krátkom rodivom obraste. Kališné lístky sú stredne dlhé a voľné. Kvety majú stredne veľké, dotýkajúce sa korunné lupienky. Tvar bázy korunného lupienka je výrazne klinovitý. Plody sú veľké, symetrické s konkávnym profilom strán. Nezrelé plody sú zelené, neskôr sa sfarbenie šupky mení na žltozelené s ojedinelým výskytom svetločerveného malého líčka. Stopka je stredne dlhá a stredne zakrivená, vyrastá v pravom uhle k osi plodu. Stopková jamka je stredná a bez výskytu hrdze. Okraj kališnej jamky je stredne hrboľatý. Dužina plodov je stredne pevná, šťavnatá. Obdobie kvitnutia je stredne skoré, čo dáva predpoklad lepšej odolnosti voči neskorým jarným mrazom. Po vstupe do plnej rodivosti prinášajú stromy každoročne stredne veľkú násadu plodov. Atraktívne veľké plody majú dobrú chuť s jemnou trieslovinou. Skladovateľnosť plodov je dobrá. Plody nestrácajú šťavnatosť ani po dlhšej dobe skladovania. Počas celej doby skúšok neboli na plodoch a ani listoch pozorované žiadne hubovité ochorenia. Priemerná hmotnosť plodov počas skúšok sa pohybovala na úrovni 445 gramov. Pre uvedené vlastnosti sa odporúča na priamy konzum ako i na priemyselné spracovanie. Odroda je registrovaná v kategórii odrôd zimných.

Zdroj: Listina registrovaných odrôd 2010. 2010. Bratislava : AT Publishing. 202 s. ISBN 978-80-88954-59-0.

Obsah spracoval: Inštitút ochrany biodiverzity a biologickej bezpečnosti, FAPZ SPU v Nitre

Dokument formálne upravil a obsah doplnil: SlPK pri SPU v Nitre -- K. Šimončíková

Dokument publikovali: SlPK pri SPU v Nitre -- Ľ. Jedličková, K. Šimončíková

Publikované: 2012-09-17

Dátum poslednej aktualizácie: 2014-02-04