Vltava09

Splav Vltavy 1-3.8.2009

Piatok večer, kemp vo Vyššom brode úplne vrel od množstva vodákov, ktorí sa pripravovali na ďalší deň. Lela nás spoľahlivo za 4.5 hoďky doviezla z Bratislavy. V kempe už čakali Peťo s Bogom a za súmraku sme postavili stany. Úžasná organizácia, ešte aj drevo na ohník sa tu dalo kúpiť...Prvé kolá piva, jedlo väčšinou vysmážané alebo pečené klobásy, skrátka zdravá výživa. Po nás dorazili Dasa s Igorom, Mišo a Geco a tým pádom bola celá komunita kompletná. Jadro týmu tvorili tri sestry Mišutkove (Dada, Lela a Mirka) s bratom Tomášom. Pri ohni bolo celkom teplo ale bez gitary sa spievalo ťažko, udržať rovnakú tóninu a rytmus bolo priam nemožné ale doháňalo sa to nadšením...

Ráno nás Dada vydurila už o siedmej zo stanov a ukázalo sa, že vedela, prečo to robí. Rýchlo sme nafasovali barely, pádla, vesty aj 5 lodí a bez väčších zdržaní sa pred deviatou nalodili. Vyšší brod je kúsok pod priehradou Lipno a Vltava má tak presne regulovaný tok, rieka má do 50 metrov šírky a do 1 metra hĺbku. Splavuje sa na raftoch alebo na kanoe, zopár jedincov malo kajaky. Úsek od Vyššieho brodu po Zlatú korunu je asi najčastejšie splavovaný, čomu zodpovedá aj infraštruktúra pozdĺž brehu. Asi každý kilometer je nejaká krčmička (niektoré charakteru McDrive - McSail - bez vystúpenia z lode sa dá nakúpiť a pádlovať ďalej), kempy každých 5-6 km, počas splavu nehrozí, že by bol človek sám na rieke, vždy sme videli aspoň 2-3 lode pred sebou i za sebou. Teda trochu humus ale na druhej strane je nádherná scenéria okolo, rieka má početné zákruty a drobné pereje a od brehu stúpajú strmé zalesnené kopce.

Už po 200 metroch sme stáli po prvýkrát ale káva a párky prišli na raňajky vhod. Tomáš s Lelou mali trochu technické problémy udržať smer ale veľmi rýchlo sa učili a po pár zákrutách už išli spoľahlivo. Pre relatívne výškové prevýšenie je tok Vltavy na desiatich miestach regulovaný jez-mi a na ich krajoch sú pre vodákov vyrobené sjezdy, ktoré sú okorením celého splavovania, kedže voda je pod nimi divoká a o prevrátenia nie je núdza. Cca 400 metrov pod Vyšším brodom je sjezd u Bíleho mlejna. Je to asi metrovy skok a ako radili sprievodcovia, prirazili sme k brehu a dôkladne si ho prezreli. Tvorili sa tú menšie fronty ale bolo čo pozerať, rafty prechádzali bez problémov, asi polovica kánojek sa tu cvakla. Lode totiž pri skoku najskôr narazili provou dopredu a potom zadnou časťou štraichli o skok vzadu, posádka sa musela nakloniť dozadu aby to vyrovnala a potom pádlovať cez pereje pod jezom aby sa udržali nad vodou. Mirka by asi ako začiatočníčka neprotestovala, kebyže sjezd prenesieme po kraji a nechala rozhodnutie na mňa. Evidentne sa ale potešila, keď som navrhol sjezd splaviť, chuť na adrenalín sa v nej nezaprie. Držali sme sa pekne v strede, loď lenivo vošla do sjezd-u, narazila provou od dno skoku, získala kvalitné zrýchlenie a už tu boli pereje pod sjezdom. Tie sme prešli s minimálnym rozkolísaním, takže nadšenie nepoznalo hraníc. A to nás ešte čakali ďalšie 2 jezy, Rožmberk Doní mlýn a Herbertov Horní mlýn. Nejakou nádodou sme ich prešli bez zaváhania a získali sme tak falošný pocit, že nás už na Vltave nemôže nič prekvapiť. Podobnú bilanciu mali aj Igor s Dadou, ktorí nás dopredu varovali, že v Českom Krumlove sa kúpe každý!. Bogo s Peťom si každý sjezd vychutnali kúpaním. Bogo ako ťažší z dvojice sedel vpredu a pri perejách zásadne dvíhal pádlo z vody a držal sa jej okrajov. Kupodivu mu táto taktika vychádzala dosť dlho, väčšinou sa cvakli až pod perejami. Obed sme mali v malebnom Rožmberku, s hradom nad Vltavou, v hospudce sme si dali polievku, neodmysliteľné pivo a s Mirkou dali krátku prechádzku aj hore k hradu. Je úžasné ako majú Češi všetky mestečká zreštaurované a pripravené pre turistov. Vďaka početným zastávkam na pivo sme sa postupne rozdelili a do kempu prichádzali v troch vlnách. V plánovanom kempe na Pískárne neboli ani Dada ani Bogo s Peťom, tak sme to museli vypádlovať asi 100 metrov proti prúdu do kempu u Vikinga, kde nám už držali flek. Ale lode s Mišom, Gecom, Tomášom a Lelou prišli až pred súmrakom. Mišo s Gecom mali väčšinu vecí mokrých takže stan sa akurát sušil ale obývateľný nebol. Kemp bol nechutne plný, iba jedna prevádzka s jedlom s frontou na 20 minút. Človek získal akurát lístok s číslom a periodicky rozhlasom vyhlasovali čísla ako bolo jedlo hotové. Ale musím uznať, že hovädzie na cesnaku bolo výborné. Dvaja borci vytiahli pri reštike gitary a tak sme sedeli pri nich a spievali čo to dalo. Po jedenástej ma to ale zmohlo a zaliezol som spať. Baby s Mišom a Gecom vydržali skoro do pol štvrtej. Ráno sme dali výborné raňajky a vyrazili ďalej. Čakalo nás viac jezov a samotný Český Krumlov.

Hneď prvý sjezd Konopí sa nám stal osudným. Asi 6 metrov široký sjezd končil perejami a v strede nich číhal dosť veľký šuter. Ten bolo treba obísť. Išli sme prví, šuter obišli ale v perejách sa loď zrazu nahla doprava a už som to nedokázala vyrovnať. Všetko sa to zbehlo príliš rýchlo a už sme zháňali pádla a snažili sa v plytčine nasmerovať loď k brehu. S nabratou vodou bola nechutne ťažká, strhla ma pod seba a tlačila cez hrdlo ku dnu. Neostávalo nič iné, iba ju podoplávať. Na brehu už boli početné pomocné ruky na obrátenie lode a vyliatie vody. Išiel som ešte pofotiť ostatné naše lode. Cvakli sa iba Bogo s Peťom. Druhý sjezd Pečkovský mlýn bol 80 metrov dlhý a dosť úzky ale prešli sme ho bez problémov. V prvom kempe pred Českým Krumlovom nás chytila dažďová prehánka, Geco si vymenil pretekajúci barel. Drevenú lávku sjezdu Na Rechlích prešla väčšina bez zaváhania ale sjezd U Liry bol osudný pre všetky posádky. Hneď pod jezom lode vbehli do perejí s veľkými bubnami, lode pekne vyhadzovalo hore a dolu. Zase netuším ako ale boli sme vo vode, našťastie hlbokej, takže kolená som si neodrel. Prirazili sme k brehu a vylievali lode. Bolo dosť dôležité mať všetko priviazané k lodi. Prejazd Českým Krumlovom bol nádherný. Po oboch stranách boli krásne domčeky s malými záhradkami a terasami, voda bola väčšinou kľudná. Po prejdení sjezdu Mrázkuv mlýn sme na pravom brehu prirazili ku skalnatému brehu a v pizzerii dali obed. Než sa pizza urobila, mal som čas za slnka obehnúť centrum Krumlova, je nádherné, plno turistov, dosť veľa z Japonska. Dali sme poobede aj zmrzku, chalani nakúpili klobúky a vyrazili k akčnému sjezdu u Jelení lávky. Tak to bol iný fatalizmus. Vltava sa tam v zákrute točí doprava, pod asi 7 metrov širokým jezom sú bubny, asi 50 metrov pod ním je vo výške 10 metrov most, na ktorom sú nasáčkovaní turisti a zabávajú sa na kúpajúcich sa vodákoch.Skrátka každému bolo jasné ako to skončí. Nebola šanca to udržať, kúpali sme sa všetci. My s Mirkou dnes už tretíkrát. Vôbec som nechápal ako sa kánojka stala úplne neovládateľnou a neomylne nás šupla do vody. Pod vysokým bralom na ľavom brehu bola krčmička asi 200 metrov od sjezdu, tak tam sme dali pivko na uvolnenie. Zvyšok dňa už bol kľudný, ak odrátam početné drobné pereje a skaly trčiace z vody, ktoré bolo treba obisť. Počasie sa trochu zhoršilo, hlásili prívalové dažde pri búrkach. Opäť sme sa trochu rozdelili, keďže časti lodí bola zima a pádlovali rýchlejšie. Našli sme nádherný malý kemp pred Zlatou korunou, kde bolo iba zo desať stanov, väčšinou rakúšania, akurát čapovali iba do deviatej a tak sme sa rozhodli už pred ôsmou pádlovať ďalej. To už sme mali pár dažďových prehánok za sebou a bola nám celkom kvalitná zima. Posledné 3 km do kempu Zlatá koruna sme preto pádlovali celkom rýchlo a spievali všetky rytmické piesne na ktoré sme si mohli spomenúť. Sjezd Zlatá koruna sme už ani nezastavovali, prešli ho bez zaváhania a za súmraku prišli do kempu. Našťastie mali jednu izbu s matracmi pre 10 ľudí voľnú a tak sme nemuseli v hustom daždi stavať stany a zaliezlli dovnútra. Pršalo celý večer ale ráno vyšlo opäť slnko.

Na úseku od Zlatej koruny po Boršov je len jeden jez aj ten sa musí prenášať a jedna perej u Rybu. Videli sme ale krásny hrad Dívčí kámen a Vltava tu v početných zákrutách prechádzala cez nádherné lesy, voda bola opäť plytká, často sme štrajchli pádlami o dno. Už nám dochádzala česká mena, ale Gecovi sa podarilo vyjednať klobasky aj za eura. Za štyri hoďky sme boli v Boršove, odovzdali lode a rozpustili partiu. Iba my štyria (Tomáš, Lela, MIrka a ja) sme sa vracali do Vyššieho brodu, ostatní mali už autá dolu. Igor zápasil s horúčkou, takže ani nešli ten deň s Dadou po vode. Úžasná je organizácia požičiavania lodí a výstroje. Cestovka mala pozdĺž Vltavy 7 skladísk, kde sa dali odovzdať lode aj výstroj a dvakrát denne premával autobus, ktorý nás za hoďku a pol odviezol do Vyššieho brodu.

Takže sme za tri dni dali 70 km dolu prúdom Vltavy, trikrát sa nechcene kúpali z celkovo 10tich jezov, čo je slušná bilancia.

Tu najdete technický popis jezov