2012plesvopere

Ples v opere. 7.1.2012

Začalo to nevinnou ponukou robiť garde Ľubke v úlohe zástupcov Detského kardiocentra na plese, ktorého výťažok mal ísť na ventilátor na naše oddelenie. Predstava niekoľkých hodín v jemne naškrobenom prostredí vyberanej spoločnosti spočiatku vyvolala kategorické „nie“ celej mojej maličkosti ale v kútiku duše sa ozval slabý hlások plný zvedavosti a túžby vidieť ten lesklý svet “top society” naživo. Tak som súhlasil.

Prípravám som spočiatku nevenoval žiadnu pozornosť, no dobre mienené rady našej kolegyne Zuzky, veľmi sčítanej v protokole správania sa a odievania, vyvolali časom jemnú hystériu a intenzívne zháňanie všetkých hardware-ových nevyhnutností. Klasický oblek je zakázaný. Ostával frak respektíve smoking (uniformu nemám, hoci spočiatku som sa zahrával s myšlienkou RAP-kového dresu). Frak, hoci oveľa krajší, mi oveľa viac sedel na umelcov a parketových levov, takže som mieril k smokingu, ktorý je v podstate oblek s lesklými límcom a možnými lesklými lampasmi na bokoch nohavíc. Viete že nový smoking sa dá kúpiť za menej ako 2-násobok požičovného? Škótska časť môjho ja rovno reagovala súcitne s mojimi pozostalými, že aspoň ušetria na výstroj do truhly a neváhal som s kúpou modelu značky Ozeta. Košeľa musí byť s extra stojacim límcom, extra predĺženými rukávmi, aby jemne trčali spod rukávov obleku. Zuzka nástojila na šerpe (čo som si vysvetlil ako mužské pojatie prehozu, ktorým obdarúvajú rôzne Miss-ky pri dekorovaní, ale ukázal sa z toho akási textilná varianta Jánošíkovho opasku) a tak som si obstaral rovno set čierneho motýlika, šerpy a bieleho kapesníka do náprsného vrecka. Jediné, čo som ignoroval, boli čierne lakovky. Moje vytancované čierne šnúrovacie topánky som nechcel nechať opustené doma...No a od Duška som získal tmavý vlnený kabát aby bol dojem dokonalý. Ľubka sa venovala výberu šiat už v novembri, takže vyzerala veľmi spokojná, akurát topánky zohnala až deň pred akciou. V zháňaní vecí sa najviac vyžila Vierka, ktorej kamarátky spravili domácu módnu prehliadku a postupne sa jej objavovali doma rôzne súčasti výzbroje od všetkých známych. Povyk zavládol i na našom oddelení, naše kolegyne nám venovali množstvo rád a zadali veľa úloh ako máme mávať do kamery, dobre si pamätať, čo mal kto oblečené, preboha nevyrobiť žiaden trapas atď. Samotné obliekanie bol tiež cirkus, vďaka Stanke sa podario vyriešiť záhadu trčiaceho trojuholníka vreckovky v náprstnom vrecku, nastaviť dĺžku motýlika, odpárať vrecká či nasadiť vzdorovité manžetové gombíky.

A tak sme s Ľubkou sedeli 18:58 v aute s Táňou ako šoférkou Mercedesu (na ktorom trval Rudo) pred Redutou, vedľa nás Vierka s Viktorom a Milanom v Citroene a čakali, pretože prísť neskoro sa nesmelo a prví sme tam byť nechceli. Spoliehal som sa na obrázky s červeným kobercom pred budovou Slovenského národného divadla a Ľubku sme usadili na protiľahlú stranu vodiča ale samozrejme to bolo opačne. Bratislavou už hodnú chvíľu lomcoval dážď. O 19:03 prefičalo okolo nás zo desať áut tak sme sa zaradili do kolóny. Usporiadatelia naviedli auto ku kobercu, ktorý bol na mojej strane auta, ja som svižne vyskočil a pokúšal sa galantne otvoriť dvere svojej partnerky, aby som jej pomohol z auta ale oni ostali zamknuté... tie bezpečnostné zámky sú fakt praktické... zaklopanie na okno a Táňa pochopila a dvere sa otvorili. V zmätku som Ľubku zobral pod svoje ľavé rameno (dľa protokolu mala byť po mojej pravici), čo zaskočilo aj pripraveného chlapíka s dáždnikom, ale nakoniec v svornej trojici sme vrhajúc úsmevy na všetky strany kráčali po koberci okolo fontány do divadla... Celú situáciu okorenil dáky aktivista s megafónom, ktorý na druhej strane cesty prichádzajúcim hosťom vyvolával heslá o tom, ako priemerní Slováci žijú z 300 eur mesačne a vstupenka na ples stála takmer dvojnásobok toho.

Hneď ďalšie možné spoločenské harakiri číhalo za dverami divadla. Hneď pri vstupe stáli pán generálny riaditeľ Orange a mnou obdivovaný herec pán Huba, aby nás privítali ako hostitelia plesu. O predstavovaní bolo na stránke plesu v opere nemálo riadkov... ale klasické pravidlá slušnosti nepustia, zvládli sme to, akurát že som sa zmohol iba na „dobrý večer“ a smerovali sme do šatní. Tu už čakala zvyšná časť výpravy DKC a po odstrojení sme pokračovali ďalej.

Ples v opere je prestížnou záležitosťou firmy Orange, ktorá si tam pozýva sebe blízkych ľudí. Z politikov mi tam udreli do očí páni Mikloš a Dzurinda s manželkami a bolo tam viacero mne známych hercov. Väčšinu business-manov som nevedel zaradiť ako ani známych tvárí televízie Markíza. Pani Kadlečíková ako šéfka Nadácie mala lóžu v Mezaníne hneď vedľa lóží šéfov Orange-u a oboch politikov. Prekvapivo sa jedna lóža ušla aj nám s Ľubkou a oproti v lóži sedeli Matvej so Zuzkou ale výhľad bol dobrý z každého miesta na sedenie a na týchto miestach sa sedelo aj tak iba prvú hodinku pri slávnostnom otvorení a prvých číslach programu. Celé hľadisko a javisko sa zmenilo na tanečný parket a v javisku vyrástlo prízemie a dva balkóny v rustikálnom štýle, tu v centre na poschodí sedeli pani Vášaryová s manželom a manželia Hubovci. Predel medzi hľadiskom a javiskom zdobili po stranách nádherné kvetinové výzdoby. Presne o ôsmej začal slávnostný program, ktorý uvádzala očarujúca Andrea Pálffy-Belányiová. Jej červená róba s veľkou krinolínou bola úchvatná, hoci neskôr v bežnej prevádzke fungovala ako snežný pluh – hoci prešla meter od vás, aj tak ste sa museli uhnúť jej šatám. Moderovala s prehľadom a šarmom, jediné zaváhanie bolo, keď miesto “nositelia ocenení” povedala “nosiči ocenení”. Ples otvorila gongom britská speváčka Jamilia (ako pop ignorant som samozrejme poznal z počutia jej hit „Superstar“ ale až na Youtube som si ho spojil s tvárou a menom). Pán Ďurovčík v dokonale padnúcom fraku bol režisérom večera a väčšinou som ho videl jemne nervózneho a vážneho prechádzať okolo a sledovať dianie. Program spočíval v precíznej choreografii viedenského valčíku, následne vystúpení niekoľkých operných spevákov (Ľubka si hneď dala záväzok, že začne znovu chodiť na operu): Monika Fabiánová, Eva Hornyáková, Miroslav Dvorský, Aleš Jenis a aj 13-ročnej Patrície Janečkovej s prekvapivo čistým hlasom a nezanedbateľnou krásou. Na veľkú snehobielu róbu si ešte len zvykala a niekoľkokrát sa o ňu potkla. Ale to sa stalo aj našej Vierke. Slávnostný program zakončilo vystúpenie sólistov švédskeho baletu a Vienner Strauss Capelle začal hrať valčíky, čo bolo výzvou na prvý tanec večera. Stihli sme to ešte chvíľu predtým, ako sa parket úplne zaplnil a ako nám predpovedali, nebol tam priestor na žiadne vymýšľanie, miesta bolo málo. Tak sme asi zatancovali na mieste. No i tak som spomínal na deň predtým, keď ma kamarátka Naďa (bývalá závodníčka spoločenských tancov) počas služby zobrala do parády a zo desať minút cepovala za držanie, pohyb nôh či pohupovanie a potom asi s vedomím, že nechce zlikvidovať zvyšky môjho tanečného sebavedomia, ma prepustila, že je to dobré...

Apropo šaty. Večerné róby boli rôzne od jednoduchých šiat tesne obopínajúcich telá tých, ktoré si to mohli dovoliť až po krinolínové bohato cifrované kusy. Z môjho pohľadu ale všetky boli vkusné a pekné. Niekoľko dám malo červené šaty z prehliadky Orange Fashion, ktorej výťažok tiež mal ísť na našu nadáciu. Bol som celkom rád, že som tam nevidel takmer žiadne peroxidové auparkové blondíny, niektoré dievčiny si dali záležať na oči fixujúcom dekolte a jedna sa nechala inšpirovať štýlom Jane Fonda. Subjektívne sa mi najviac páčili šaty Emílie Vášaryovej, decentné i jednoduché a šarmatné zároveň, prispievalo k tomu i to, že sa v nich pohybovala isto a neustále rozdávala úsmevy vôkoľ. U pánov to bolo tak pol na pol medzi frakmi a smokingami.

Noc sa potom niesla v tanci a prechádzaní sa po všetkých priestoroch opery, v suteréne hrali Cigánsky Diabli, na parkete sa striedali Boom band a vystúpila ako Jamelia so svojimi hitovkami, tak trio American Divas s prebratými populárnymi rytmickými piesňami, s ktorou sa odvážila porovnať i naša speváčka Sisa Sklovská. V smokingu tancovať pop nebolo úplne jednoduché pre saunový efekt jeho saka (ktoré sa v žiadnom prípade nesmelo dať dolu - viem, Zuzka) a ticho som závidel dámam ich odhalené a tým pádom vetrajúce sa ramená. Tak som sa väčšinou iba decentne pohupoval. A pritom neustále obdivoval priestory opery, výzdobu a vychutnával si pocit, že kúsok ďalej tancujú raz manželia Hubovci, potom Marián Vajda s manželkou či Milka Vášaryová. Súkromnou korunou celej akcie bolo stretnutie s mojou sesternicou Ajkou a jej manželom, sú pozývaní na ples už viac rokov a poskytli mi cenné rady. Nedá sa nespomenúť famózny výber všemožných kulinárskych lahôdok, veľa stolov s nápojmi a čerešničkou na torte boli dva improvizované fotoateliéry, kde fotografi fotili na požiadanie páry i skupinky a vytlačené fotografie vešali na nástenky, kde si ich účastníci mohli rovno zobrať so sebou - tomu hovorím pocta všetkej snahe o spokojnosť účastníkov plesu. V rozhovoroch a tancovaní sme pokračovali do pol štvrtej ráno. Bol to príjemný zážitok kultivovanosti tak propagovanej profesorom Martinom Hubom a zárovenň tiché uctenie si pamiatky jedného malého srdiečka.

zopar linkov: 24hod tvnoviny feminity oficialne stranky Ples v opere - galeria

sponzori podujatia: MUDr.Dušan Doboš (zimný tmavý kabát na cestu červeným kobercom) - vďaka :-)