2013ziarska

Žiarska chata 22-24.3.2013

Podvečerná zápcha nás na polhoďku zablokovala pred mostom v Hlohovci, potom už sme fičali bez úhony po suchých cestách do Ružomberka, v kolibe Krajinka sme dali polievky, vonku už slušný mráz. V Ružomberku nastúpil do auta rovno v lyžiarkach Robo. Na parkovisku klasicky drsné prezliekanie a prezúvanie do studených vecí a následne dvojhodinový výstup k chate. Medzi stromami pohodička, na hranici lesa a spúšte po storočnej lavíne z r.2009 zadul kvalitný mrazivý vietor priamo do tváre, vyššie v doline už ale bol miernejší. Aký to rozdiel medzi chatami, na Štefáničke by o jedenástej ešte veselo čapovali aj varili, tu už bolo zatvorené, chata poloprázdna ale Karel, Ládik, Ivan a Sigi nás vítali v dobrej nálade. Ráno pod mrakom ale bez sneženia, po kľudných raňajkách sme vyrazili pomaly vyrazili dolinou, ktorá bola označená farebnými zastávkami pre chystané skialp preteky, ktoré štartovali o 10:00 v doline.

V hmle, ktorá sa pod chvíľou rozplynula sme najskôr postupovali smerom na Smutné sedlo a pod ním doľava po zastávkach na Lúčne sedlo. Prechodne sme so Stankou zaostali, stratili kontakt a v hmle len načúvali, odkiaľ počuť hlasy a hoci partia bola len 100 m od nás za návrším, takmer sme ich nepočuli. Pod Lúčnym sedlom sme sa konečne dostali nad mraky a odkryl sa úchvatný výhľad. Čakalo tam zo 10 horskáčov, ktorí zaisťovali preteky. Pretekári mali najskôr vybehnúť pod Plačlivé, potom zlyžovať a cez Smutné sedlo pokračovať na Hrubú kopu a odtiaľ späť dolu do Žiarskej chaty. Ukecali nás aby sme šli cez sedlo aby sme im nezavadzali pri zlyžovávaní, keďže mali každú chvíľu doraziť. Sneženie navialo sneh do dolín, hrebene boli vyfúkané na ľad. Len čo sme si vychutnali výhľady a zložili pásy, obklopila nás hmla mrakov a zlyžovanie k horskáčom späť bolo celkom výzva. Na druhej strane mraky milosrdne skryli pády- tigre, ktoré som hádzal v hustom snehu. Horskáčov zaujali naše lyže a tak sme pokecali čakajúc na partiu, ktorá medzitým vyšla až na Hrubú kopu. Deň ešte nepokročil, keď k nám dorazili, to už prefičala okolo takmer stovka pretekárov, jeden so zlomenou lyžou. Ládk s Robom a Julkou ešte dali raz do Lúčneho sedla, my ostatní sme v hmle opatrne zlyžovávali v oráčine po pretekároch ku chate. Rozhodne žiaden plezýr, dvaja horskáči pri kontrolnom stanovišti ma dostali, keď volali "to je ale lyžba". Julka s Ládikom a Robom dorazili polhoďku po nás. Chata už bola plne vyťažená, večer sme celý prekecali. Stanka sa ráno nenakrémovala žiadnym UV faktorom a tak jej teraz mohla závidieť nejedna Indiánka z kmeňa Apačov.

130324Ziarska from Akula 2004 on Vimeo.

V nedeľu začalo od rána úžasné azuro, žiaden mrak, na teplomeri -18 st.C v tieni, bezvetrie v doline. Po dvoch hoďkách sme zavegetili v Žiarskom sedle, cestou nám dával lekcie penzionovaný člen horskej služby, ktorému sa ústa nezastavili. Výhľady nenormálne, nafúkaný sneh zavial turistický smerovník tak že z neho trčali len horné tabuľky. Po vyzutí lyží sa človek prepadával, sneh bol ťažký. Sigiho posádka auta vyrazila domov, lebo ich večer čakal koncert skupiny Pražský výber, my ostatní sme pomaly vystúpali na Plačlivô, záver bol dosť zľadovatelý ale výhľady hoci už veterné stáli za to. Pomaly sme zlyžovali, v ťažkom snehu dole sa tigrovalo úžasne. Mokrý som bol aj za ušami. Vychutnával som si to asi iba na jednom úseku. Po polievke v chate sme potom k autu v chladnom šuse zlyžovali za 15 minút. Robo idúci predomnou popri novej lesnej ceste rezal elegantné oblúky v snehu, keď tu v sekunde zahranil a sadol do snehu. Prečo to urobil som pochopil až keď som išiel bližšie a zistil, že lúčka tam končila meter hlbokým a tri metre širokým jarkom pre potok, našťastie to Robo ubrzdil. V RK sme Roba vyložili a v reštike Camina si dali skvelý obed. Po štyroch hoďkách jazdy doma v BA.