2013_Gomera

La Gomera 25.5 - 8.6.2013

najlepšie link-y Gomeralive Wikitravel

Predstavte si ostrov zhruba kruhového priemeru asi 25km, kde z jednej strany na druhú treba vystúpať do 1200 m výšky autom cez početné serpentíny, takže cesta sa tak natiahne na 48 km a trvá to priemerne 45 kilometrovou rýchlosťou niečo cez hodinu. Kolumbus tu načerpal zásoby pred svojou pamätnou plavbou za objavením Ameriky. Svahy od mora sú skôr pusté, skalnaté a vegetácia s prekvapivo hustým lesom začína až od cca 900 mnm. Tak toto je La Gomera, menší zo súostrovia Kanárskych ostrovov. Od začiatku príkre stúpania, rovná cesta je tu luxux, stále je mi záhadou ako tu postavili letisko (hoc lietajú tu len miestne aerolinky, väčšina turistov pristáva na Tenerife a na ostrov sa plaví trajektom). Na večernej linke Naviera-Armas z Los Cristianos do Santiago de la Gomera sme so Stankou sedeli v závetrí hornej paluby, trajekt takmer prázdny, počasie zamračené až sychravé. Cestou v strede ostrova hmla, silný vietor, občasné popŕchanie - no povedať tomu svadobná cesta je veľká odvaha. No po dvanástich dňoch si myslím, že sme tu našli malý raj.

Valle Gran Rey. Široká úrodná dolina, ktorou nahor vedie cesta, ktorá na 15 km nastúpa 900 m v početných zákrutách a dvoch tuneloch, po ceste početné odpočívadlá s úžasnými výhľadmi. Po oboch stranách doliny nekonečné malebné terasovité políčka, teraz už len zčasti obrobené. Dolu široké vústenie do mora s tromi plážami, útulným letoviskom s apartmánmi. Žiadna budova nemá viac ako 3-4 poschodia, apartmánové domy majú bazény. Náš Jardin del Conde bol jeden z najkrajších. Pláže iba tri, jedna silno veterná (Playa de Ingles), dve mierne veterné, jedna v prístave úplne kľudná. Nemecké pekárne s praclíkmi, orechovým chlebom a zákuskami, početné reštaurácie s čerstvými rybami. Možnosť kúpiť miestne ovocie i zeleninu. V dvoch baroch živá latino-kubánska hudba. Zopár cudzincov, prevažne Nemcov, tu žije už viac rokov, stretávali sme niečo ako bývalých hippies. Vietor - fúkalo dosť často, ale ráno bolo väčšinou bezvetrie a v prístave takmer vždy. Atlantik večne nekľudný ale divoko krásny. Vallehermoso. Malé mestečko na severe, námestie s reštauráciami, dominantná skala priamo nad mestom, dorábajú vlastné víno. Na pláži veľké vlny a malý súkromný hrádok prerobený z pôvodného prístavného skladiska. El Cedro - ospalá dedinka, ktorú sme dosiahli po 5km lokálnej strmej lesnej ceste pre jedno auto. Jediný funkčný potok na ostrove aj s malým vodopádom, hore dolinou vedie chodník machom obrasteným lesom, dokonca sme našli prameň. Hermigua - údajne dľa klimatológov optimálne miesto na život, veľmi úrodná, no najkrajšie miesto je tri kilometre od jej ústia. Cez akčný hrebienok (cca 230 mnm) sme úzkou lokálnou cestou bez zvodidiel prešli do vedľajšej doliny, kde nás čakala Playa de Caleta. Malá pláž s divokými vlnami ale na ľavom kraji piesočná a chránená malým výbežkom pobrežia s možnosťou zaplávať si. K tomu tri slnečníky, funkčné sprchy a otvorená reštaurácia. Iba další štyria ľudia. Tá trojkilometrová adrenalínová cesta stála za to. Väčšinu dňa som sa len pozeral na vlny a útesy so vzdialonou sopkou Teide na Tenerife. Kúpať som sa odvážil ale iba v sandáloch, aby som cítil kamenisté dno pod nohami vo vlnách. Bolo to príjemné sa pohupovať na vlnách. Zlatý klinec ale ešte mal prísť. V reštaurácii nám spravili džúsy priamo z pomarančov a pripravili lahodnú grilovanú rybu “Dorada” - niečo ako zlatoň. Išli sme sa zadusiť, skvelé jedlo s úžasným výhľadom. San Sebastian - hlavné mesto so 7.000 obyvateľmi, pristávajú tu trajekty, Kryštof Kolumbus tu doplnil zásoby pred svojou cestou a ku každému kameňu, o ktorý sa obtrel, tu postavili pamätnú tabuľu. Alto de Garajonay - najvyšší vrchol ostrova (1486), žiaľ pre požiar minulý rok je južná časť Národného parku vrátane vrcholu ešte stále so stopami po požiari - obhoreté čierne skelety stromov a medzitým rašiaca nová vegetácia. Iba tri dni z celého pobytu bol vrchol odkrytý od mrakov. Laurel forest - unikátny typ stredomorského "dažďového" lesa, kde machmi obrastené stromy zachytávajú vzdušnú vlhkosť, voda padá na zem. Je tu pekne zachovaný. Zo stredu ostrova potom trubkami vodu rozvádzajú do všetkých nižšie uložených vyprahnutých kútov

Tenerife

Južné pobrežie - plné rezortov, upravených pláži, obchodov a reštaurácií. Pekné na pohľad, bývať by som tam nechcel. Los Gigantos - 200 m vysoké útesy kolmo padajú do mora a pri nich je postavené letovisko bez pláže ale s prístavom, odkiaľ sa vyráža pozorovať veľryby a útesy. Teide - sopka a najvyšší vrch Španielska. Postupne sme nastúpali autom v čoraz pustejšej krajine do 2000 mnm a prechádzali okolo početných lávových polí. O pol štvrtej sme už sedeli v lanovke a nastúpali z 2200 do 3500 mnm a voľným krokom zostúpili do chaty. Z vrcholu lanovky (3500) je to kúsok na vrchol, ale bez povolenia sa na vrchol z lanovky ísť nedá (povolenie vydáva bezplatne ale limitovanému počtu osôb správa parku, dá sa aj cez internet). No ale tí, čo bývajú v chate, môžu ráno medzi 6-9:00 bez permitu ísť hore. Väčšina ľudí to brala športovo a do chaty vystúpali po svojich zdolu (asi 1200 výškových metrov), vzhľadom na nedostatok času som ale zvolil variantu s lanovkou a aj tak sme mali dosť. Celkom sa mi z rýchlo nadobudnutej výšky točila hlava. Oblačnosť ostala kdesi v kilometri nad morom a tak bol krásny výhľad na všetky strany. V chate sa dá prespať iba jednu noc, medzi 8-11:00 je úplne uzavretá, do 17:00 sú otvorené len jedna miestnosť s automatmi na kolu a keksy. Od 19:00 otvárajú tri spálne a správca pridelí postele. V chate je slušne zariadená kuchynka ale len s úžitkovou vodou, mikrovlnka, elektrická platnička a dva počítače s internetom. A ubytovanie sa dalo zajednať a zaplatiť priamo cez internet, chata mi príde ako dcérska spoločnosť lanovky ale bolo to všetko účelné a šikovné. Zišla sa tam pestrá spoločnosť španielsky, francúzsky a nemecky hovoriacich turistov, jeden český pár a my. Francúzi si doniesli aj hrniec na pastu a fľaše vína, štýlové. Noc v lepšom ponímaní hrozná. Zo štrnástich ľudí iba jeden chrápal ale stálo to za to, po 3.5 hodinách spánku som sa zobudil po pol druhej a už nevedel ďalej zaspať. Okolo štvrtej začali buntošiť prví drsniaci a balili si veci. O pol piatej si ku mne ľahla nevyspatá Stanka a ešte pätnásť minút sme sa snažili oddychovať. Odchádzali sme z miestnosti medzi poslednými. Po jednoduchých raňajkách sme o pol šiestej za svitu čeloviek vyrazili nahor. Čakalo nás cca 500 výškových metrov od chaty na vrchol. Predbehli sme jeden vláčik čeloviek francúzskych seniorov, ktorí sa šuchtali nahor. Že je chodník nevyhnutný som zistil v hornej pasáži, kedy mi Stanka ušla dopredu a ja som sa z neho stratil. Poskakovať za síce už mierneho svetla ale vo rozorvanom lávovom poli, kde od vrcholu šutrov po spodok boli aj 2 metre, bola celkom zábava, pindal som ako chorá vrana. Našťastie som chodník po chvíli našiel. Stanku trápila zima a tak sa snažila ísť rovnomerne vpred. Pri hornej stanici lanovky ma počkala a spolu sme pokračovali vrcholový úsek. Pohodu sme si vymenili, mňa už netočilo a Stanke pre zmenu zdreveneli nohy a išlo sa je ťažko. Fúkal studený západný vietor, čelovky sme už mohli vypnúť, za chrbtami nádherné zore nad oblakmi, ktoré boli asi kilometer pod nami. Na vrchol sme dorazili 6:54, bol už obsypaný ostanými z chaty, ktorí tu mrzli čakajúc na východ slnka. Mali sme to vcelku dobre načasované, vyšlo do 10 min po našom príchode. Z oblakov vystupovali vrcholy Gran Canaria, La Gomera, La Palma aj El Hierro a observatorium na Tenerife, najkrajší bol tieň Teide ktorý sa rysoval na západe do mrakov. Na vrchole nebol prekvapivo žiaden kráter, páchla tu síra ako kdesi v pekle a našiel som jeden prieduch asi 15 cm široký, z ktorého išla vlhká horúca para, bolo tu pár prístrojov na merane.Garachico - na severozápadnom pobreží pekne zachované mestečko zasypané lávou v 17 storočí a v mieste kde sa láva stretla s morom, vznikli pôsobivé jazierka. Po dostavaní chodnikov a rebríkov do vody sme sa príjemne schladili v jazierkach zaplavovaných celkom divokým prílivom. La Laguna - centrum z 15-17 storočia, pôsobivé paláce s vnútornými záhradami

pikošky: Stanka sa ako "kinderterorista" pokúsila preniesť cez letisko victorinox s 11cm čepeľou zabudnutý v ruksaku, s veľkým plačom sa ho musela vzdať. Nedávajte si v reštike sardinky - doniesli mi tri 20 cm kusy plné drobných kostí, bojoval som s nimi hodnú chvíľu. Objednať si džús na Gomere znamená, že vám vyžmýkajú tri čerstvé pomaranče, obzvlášť lahodné. Vo Valle Gran Rey sú nemecké pekárne a robia praclíky