2012_podhorie

Predĺžený víkend vďaka utorňajšiemu sviatku (8.máj) začal búrkami v Bratislave a v Hlohovci, čo našťastie len mierne komplikovalo piatočné dopravné zápchy (z práce do Hlohovca mi to trvalo 2 hodiny, normálne polovica). Cestou do Žiaru sme už koordinovali postup s Renatkou, ktorá mala vystúpiť z vlaku v Hliníku ale ten je zastavil až v Žiari. Potom sme už v pohodičke dorazili do Podhoria do kráľovstva Martanovičovcov, Peťo s Dankou každý rok niečo prilepšia v už aj tak dokonalom rezorte. Pre mňa nová bola šopa na drevo a v čase príchodu ešte majstri zbíjačkou odrezávali kus skalnatého svahu na zväčšenie parkovacieho dvorčeka. Tomáš sa vyžíval v grilovaní a spolu s babami aj v pečení, tak sme si oblizovali celý víkend prsty. Našťastie sa nevyplnili predpovede zlého počasia a každý deň sme tak čo-to porobili s drevom, skalkou, lístím. Popri tom návšteva farmy-ranča povyše, kde užasná rodinka s piatimi deťmi farmárči s dobytkom i koňmi, dorábajú syr, vozia hostí na koňoch, majú slušne vychované deti, ktoré napriek povinnostiam na farme excelujú v škole. V nedeľu sme vyšli na Sitno, zvyčajne ho vidím na jeseň, tento jarný výstup so všetkými odtieňmi zelenej a rozkvitnutými lúkami aj s otvorenou rozhľadňou mal svoje čaro. Potom obed v Penzióne na kopci s výhľadom na Štiavnicu, nestáva sa často aby som nevládal dojesť, čo mi postavia na stôl....

no a Mary sa rozpadla sandála, tak jej ju Peťo prilepil podošvou na zábradlie sekundovým lepidlom....Oďo s Matúšom sa išli pretrhnúť od jedenia, Katka s Tomášom boli miestami na mŕtvicu. Buči absolvovala rýchlokurz ping-pong-u a ku koncu už Mary nevládala. Danka sa o nás vzorne starala a gazda Peťo celý víkend len majstroval až v pondelok zalomil aj cez deň. Skrátka pohodový víkend.. jedinú výtku mám voči Peťovi, že má tie zárubne dverí ale sakramentsky nízko (robené boli v minulom storočí na ľudí max 160 cm vysokých), tak som tie troje stretnutia svojej hlavy s tou jedinou zárubňou vchodových dverí len ťažko predýchaval...