07Muran

Muráň 28.4-1.5.2007 - Ivnaka, Ládik, ja

Sobota ráno – krátko pred šiestou vyrážame autobusom na Muráň. Podľa cp.sk máme mať na prestup v B.Bystrici 10 minút ale stíhame to tak-tak behom v priebehu minúty. Pred jedenástou sme v Muráni – Pasekách (460 mnm). Pôvodne Eldoráďacka akcia vinou maturít a iných študijných povinností takmer padla, z oslovených Stopárov sa chytil Ládik, takže v trojici Ivnaka, Ládik a ja sme zdolávali prvé výškové metre Martinovej doliny. Hneď v úvode sme išli 10 metrovým betónovým tunelom. Cesta strmo stúpala zalesnenou cca 100 metrov širokou tiesňavou, za dve hodky sme nabrali 700 výškových metrov, často podliezajúc obchádzajúc popadané stromy. Skaly okolo pekné, ale jaskyňu sme neobjavili žiadnu. Spočiatku mi vadilo teplo na toto obdobie až neuveriteľné, no ďalšie dni som na to len spomínal. Jar tu bola v plnom prúde, prvosienok, šafránu, mesačníc a deväťsilov všade požehnane. Na tretí deň som ich už rozoznával aj bez Ládikovej asistencie. Našli sme aj miestny unikát – lykovec.

počas cesty na Nižnú Kľakovú

Na hrebeni bol nádherný trávnik pod borovicovým lesom. Od Šarkanice už zelená značka po hrebeni s minimálnymi výškovými rozdielmi smerovala na Nižnú Kľakovú (1200 mnm). O pol šiestej sme dorazili na flek. Boli tu už tri ďalšie partie – pár Maďarov smerujúcich do Detvy, trojica mladých oteckov z južných Čiech, čo si prišli oddýchnuť od rodín – títo hrali super na gitaru a harmoniku a nakoniec partia slovenských učiteľov, ktorí sa držali bokom. O spaní v útulni nemohlo byť ani reči, postavili sme stan. Večer bolo príjemných 16 stupňov. Pri ohni sme hrali a kecali takmer do polnoci, striedavo po anglicky (s Maďarmi) a česko-slovensky.

Ládik a Ivnaka na Nižnej Kľakovej

Ráno začalo prehánkou ale to sme ešte driemali. Vyzeralo to na daždivý deň, vyrazili sme o pol jedenástej. Už o hodinu sa ale ukázalo slnko, citeľne sa ochladilo no na pochod to bolo ideálne počasie. Po medveďoch zostali len stopy. Pri Ľadovej jame sme obedovali ale bola kosa. Zostúpili sme k horárni Majeríková. Tu po ukrytí ruksakov sme na pešo prešli do pol kilometra na Poludnicu s nádherným výhľadom na celú južnú časť Muráňa, no hlavne na skalné zrázy samotnej Poludnice. Každý fotil, čo stíhal, zvlášť keď sa ukázalo slnko.

Trojica Čechov nás stíhala pri horárni ale poslali sme ich na výhliadku, takže opäť zaostali. Úsek na Veľkú lúku bola otravná asfaltka, našťastie dolu kopcom. Na Veľkej lúke bol tak silný ľadový vietor, že sme ju len prebehli bez zastavenia. Pred chatou Zámok pod Muránskym hradom parkovali dve autá ale chata vyzerala prázdna s otvorenou presklenou verandou. Po výstupe na hrad sme sa ale rozhodli spať hore. V zapadajúcom slnku bola pekne vidieť Predná hora, Kráľova hoľa a južné kraje. Hrad má na severe peknú drevenú vyhliadkovú plošinu a početné informačné tabule, pod hradom dokonca drevený turniket. Nechceli sme klásť oheň, no po západe slnka teplota výrazne poklesla (9-11 st.C), takže sme po nabratí vody pri chate rýchlo postavili stan a zaľahli. Trojica Čechov prišla o polnoci (z krčmy v Muráni) a zaľahla pod širák. Nohy som mal túto noc zabalené v mikine, takže konečne som sa nebudil na zimu.

nástup do Hrdzavej doliny

Ráno bolo nádherné, vstávali sme ale o siedmej kvôli dlhej etape. Začala zostupom do Muráňa, kde si Ivnaka doplnila zásoby, dali sme si super raňajky. Pri zostupe boli na náučnom chodníku pekné ukážky jednotlivých hornín Muráňa. Hrdzavou dolinou sme nastúpali opäť na Nižnú Kľakovú. Samotná prírodná rezervácia Hrdzavá sa nachádza hneď v úvode doliny, žiaľ výrazná skalná veža Tureň je skrytá v svahu napravo, takže potenciálnym záujemcom odporúčam pri prvej vytýčenej skalke napravo vybehnúť takých 100-200 výškových metrov do svahu a potom je šanca ju hádam vidieť. My sme ju len zahliadli medzi stromami. Výstup na Kľakovú nám trval 3 hodiny v peknom slnečnom počasí, no hore opäť začalo výrazne fúkať. Na teplom ohnisku sme si dali obed. Cestou na Stožky Ládik navrhol pozrieť aj Skalnú bránu (asi 20 min od Kľakovej) a bol to super nápad.

pohľad zo Skalnej brány na Malé stožky

Nebol o tom žiaden údaj v mape ani na internete ale cca po 10 minútach výstupu, ku koncu až nožno-ručného (horolezci to možno aj číslujú) sme stáli na plošine 2x3 metre s úchvatným výhľadom na Stožky a Fabovu hoľu. Pod Malou Stožkou Ivnaka intenzívne hľadala lesnícku chatu, kde plánujú v lete vernočlenský tábor, no nenašla ju. Pri stúpaní na sedlo Brakatice je v polovici cesty napravo prázdny salaš (voda asi z potoka). Smerovník v sedle bol úplne zničený, takže po pamäti sme šli po žltej do sedla Burda. Spojovacou zelenou značkou sme dorazili na Kučalach (a obišli tak Fabovu hoľu). Tu Ládik zaspomínal a nakoniec našiel pekný flek s vyhliadkou. O pol siedmej sme už sedeli pri ohni a do pol desiatej jedli, kecali, spievali a akumulovali aké také teplo.

Teplota klesla na tri stupne, kvôli vlaku sme ale vstávali o šiestej a na Zbojská dorazili po pol ôsmej.