2012_Terynka

Terycho chata 13-15.4.2012

Mirka, Stanka, Karel, Ládik, Robo

Keď sa o pol piatej pohýňa posledná zubačka na Hrebienok, máme za sebou štyry hoďky jazdy autom, výborný obed v Hlohovci, vyzdvihnutie Stanky v práci, no a Karel s Ládikom dokonca ranné slnečné pádlovanie na C1 kánojkach na Dunaji, ktoré si páni mimoriadne pochvaľovali. Šľachetné, že nás so Stankou počkali a vyrazili sme spolu. Robo s Mirkou vyrazili už poobede a spokojne si hoveli na Teryho chate. Okolo sa míňala ponurá krajina niekoľko rokov po polome, ktorý zničil hektáre umelo nasadeného storočného smrekového porastu. Jazdou šetríme takmer dvesto výškových metrov, aj tak nám takmer 800 zostáva prejsť po vlastných. Od skialpinistov na Hrebienku sa dozvedáme, že sa nahodiť pásy už necelý kilometer na magistrále, prvé metre tak idú s lyžami na chrbte. Snehu je tak-tak, niektoré úseky na magistrále treba vyzuť alebo opatrne prehopkať s pásmy na lyžiach. Skratkou naprieč magistrálou nás míňa mladý nosič so sudom piva, ktorého ovieva šarmantná priateľka, napriek náloži na chrbte je len kúsok za nami a na Zamkovského chate si tak Ládik s Karelom dávajú čerstvo natočené pivká. Mňa by to pred výstupom dorazilo. Padlo pár kvapiek z ťažkých mrakov ale dážď nebol, neskôr vločky snehu. Snehu od chaty je dostatok, prvých 40 minút je nádherných v závere doliny pod veľkým Hangom, to nás už dobiehajú aj Ládik s Karelom. Výstup Hangom dáva kvalitne zabrať, tyčovinou vyznačená cesta je prekrytá lavínkou, tak traverzujeme v závere doliny, podklad tak akurát tvrdý aby sa nelepil ani nepodšmykoval. Po ôsmej sme hore, chatár nám berie lyže vysušiť do kotolne, máme samostatnú šestku izbu s trojposchodovými posteľami a vďaka zlej predpovedi je chata zpoly prázdna, okrem nás len asi 10-členná poľská skupinka, kvôli ktorej chatár zatvára bar už pred deviatou s vetou “aby sa nám Poliaci neopili”.

Ráno v hotelových papučkách vybehnem po siedmej pred chatu, Poliaci už v mačkách začínajú výstup a s dešpektom si ma prezerajú. Kým sa vymoceme po raňajkách z chaty, je pred desiatou, nasucho si so Stankou testujeme v Hudy požičané a Ládikom dôrazne odporúčané mačky. S trochou fantázie a pri mojich jedenástkach nohách aj veľmi tesne ich na telemarkové boty aj obujem. Pri výstupe na Baranie sedlo v prvom svahu pri tvrdom snehu kvalitne šmýka, iba Karel so Stankou neohrozene vydupú hore, my ostatní dávame mačky. Je to celkom sranda balancovať v svahu s paličkami v ruke, pritom si lopatkou vykopať rímsu na posed a ruksak, zhodiť lyže, obuť mačky a naviazať lyže na chrbáť bez toho aby čokoľvek zahučalo dolinou, čo by bolo dosť mrzuté hlavne pre stratené výškové metre. Pohyb na mačkách bol pre mňa úžasný zážitok. Držali ako kliešte v akomkoľvek svahu a ďalší postup bol už len otázkou kondičky. Záver pod Baraním sedlom bol už celkom strmý, lyže sme nechali asi 80 výškových metrov pod sedlom. Poliaci už schádzali z Ľadového štítu, keď sme sa ešte len blížili do sedla, už sa zahaľujúceho do mrakov. Oproti skupinka prichádzajúca z Brnčálky. Karel je prvý v sedle. Vo vetre dlho nevydržíme a pomaly ale vďaka mačkám isto schádzame dolu. Ládik s Robom to aj zlyžovali, no sneh je tvrdý, zhora od lyžiarov odletujúce hrudy snehu-ľadu vedia pekne udrieť. Zlomový moment nastáva pri obúvaní lyží, keď Karel zisťuje, že si v chaose v sedle zabudol batoh a chalani si to pri odchode zo sedla nevšimli. Neuveriteľným tempom do sedla vybehne aj zbehne takmer naraz so zostupujúcou Mirkou. Už prakticky v hmle zlyžujeme dolu, sneh perfektne drží, daria sa pekné oblúky, akurát štve, že tri hoďky sa dzigáme nahor a za 30 minút sme dolu. Karel s Ládikom si vyšli kúsok do Mačacieho kotla a zlyžovali ku chate. Už intenzívne sneží, poobedie trávime v chate pri polievke a rozhovoroch, niektorí si aj pospali. O šiestej sa ale Mirka rozhodne vyraziť do kotla a okrem Karela nadchne nás všetkých, sú úplne iné podmienky, napadlo 10-15 cm nového prašanu, lepí na pásy neuveriteľne, po 200 výškových metrov zlyžujeme Mačacím kotlom v nádhernej extáze, každý v svojej stope a vo vytržení. Večer sme to celé preberali v jedalni chaty a Robo i Ládik s nostalgiou spomínali na Terynku bez elektriny pri svetle petrolejových lámp. Vďaka agregátu je elektrina a s ňou i repráčik s rádiom či púšťanou ezoterickej hudby ale podvečer tam zaznie aj celý album Na skle maľované. Karel po večeri u chatára vybaví požičanie nylonovej španielky s príjemným zvukom a tak v komornej zostave (nás šesť + dvaja Česi) hrám do desiatej v jedálni a z kuchyne sa nesie ako ozvena spev chatára keď spievame “čo som sa po horách nachodil....”.

Celú noc jemne snežilo, ráno všetko zafúkané, vďaka novému snehu stúpa rizoko lavín a tak len prešľapeme do záveru doliny necelých 300 výškových metrov. Robo maže parafínom pásy, čo mi prvých 30 minút výrazne pomáha ale potom sa opäť nechutne lepí a v závere mám pod každou lyžou nalepených 3-5 kg snehu. Na lyžovanie je ale sneh výborný, kreslíme si stopy, v hlbšom snehu už aj padáme a v dolinke dáme v kruhu krátky piknik s orieškami a čokoládou. V kruhu chýba Julka, ktorá už druhý rok naliehala na Ládika aby sa išlo na Terynku a zakaždým nemohla prísť. V chate krátky oddych a lyžujeme Hangom v mäkkom dobre držiacom snehu dolu (pozri video). V Zamkovského chate pauza na čaj a magistrálou potom už s lyžami na ruksaku (Ládik a Robo to dali z väčšej časti po úzkych pásoch snehu až dolu). Nuž príjemný záver sezony