ValDiFassa

Lyžovačka Val di Fassa 14-21.2.2009

Fotky moje Ládikove fotky

objekt vybral Majco, cez cestovku Renytravel. Vyrážali sme v kolóne (Majco, Matvej a Stoklasovci), Ludo tradične samostatne bez zastavovania. 750 km cez Salzburg bolo peklo, od Rosenheim po Brixen boli zápchy, cesta trvala dokopy 12 hodín. Do Val di Fassa sme dorazili cez priesmyk Passo Sella (2200 mnm) už potme, dolu vo Val Gardena ešte nič nenasvedčovalo tomu, že hore bude aj sneh ale od poslednej dediny v doline (Wolkenstein) boli už popri ceste do 1-1.5 m vyfrezovane okraje, cesta sucha ale na zostupe pokrytá snehom, čo miestny borci riešili reťazami ale tie im aj tak padali takže to bolo jedno. Majco na čerstvo kúpenom drobčeku VW Atlantis (4x4 náhon, 7 miestny, nezávislé kúrenie a skvelý GPS) reťaze neriešil a na jednotke to zišiel. Rezidencia Myosotis mal už svoje slávne obdobie dávno za sebou, taky betónovy socíkovsky komplex apartmánov zo 70-tych rokov. Kováčikovci vyhrali najlepší apartmán – v obývacej miestnosti prefukovalo cez okná, čo Čelentáno z recepcie aj o deviatej večer so slnečnými okuliarmi v nagélovaných vlasoch riešil izolepou, ktorou oblepil všetky okraje okna. Ludo to doriešil dekami a hajzlákom do špár a Julinka sa aj tak prvú noc nevyspala. Petko sa rozplýval nad detailami špárovania umývadiel, ktoré mal čerstvo v malíčku z rekonštrukcie vlastného domu. Ludo potom objavil na recepcii pištol s tmelom, takže podobný problém malo asi viac apartmánov. Okrem nás tam boli taliansky seniori aj s autobusom. Každý večer mali dolu v jedálni karaoke, čo Ludovci aj Majovci mohli v apartmánoch presne nad tým sledovať ako keby z prvej rady. Apartmány ale boli nadštandartne priestranné. Chodby tiež a plné zákrut úplne bez okien s vypínačmi nastavenými na 15-20 sekundové intervaly, takže prvé dni som takmer vždy parkoval v stene. Poloha rezidencie medzi obcami Mazzin a Campestrino mala svoje výhody. K všetkým piatim strediskám v okolí to bolo od 5 do 25 min jazdy, boli sme bokom od rušných stredísk typu Campitelo a Canazei.

Prve dva dni sme strávili nad Campitelo a Canazei. Táto časť patrí do Sella Ronda – 46 km obojstranne priechodného okruhu zjazdoviek a tratí – krásne miesto ale max červené zjazdovky a plné turistiky chtivých lyžiarov, týmpádom aj plných vlekov. Keď sme koncom tž objavili samostatne stojace ľudoprázdne a skvelé strediská, boli sme z toho dosť zúfalí, že sme sa tam nedostali skôr. Snehu bolo hodne a vďaka teplote pod nulou si aj držal výbornú kvalitu. Na Belvederi umiestnili 8x12 m veľký vzduchový vankúš za skokanským mostíkom, čo si juniori v našej výprave náležite vychutnávali. Snowbordisti tradične jazdili všetko mimo zjazdoviek s Majom na čele. Nina s Pepou a Matvejom jazdili nezávisle, Nina zvyčajne na čele a Pepa s Matvejom ju taktak stíhali. Keď Nina druhý deň absolvovala Marmoladu, všetko ostatné už je bolo príliš pomalé a krátke. To ale Matvej ešte musel doriešiť jej uvolnené viazanie, inak by z Marmolady išli taxíkom....Kováčikovci síce technický problém nemali ale zbehli inou zjazdovkou z Marmolady do Araby a všetky taxíky na našeho údolia im zobrali miestni. Majco sa teda prebehol cez Passo Pordoi (26 tornanti – 180 st zákruty) a s Ládikom sme tlupu detí odprevadili dlhým zjadzom do Canazei a pri čaji, horúcej čokoláde a dvoch horcoch zaspomínali na staré časy. Prvá hra Impulz vydržala asi štvrťhoďku ale podávanie mince pod stolom a hádanie pod ktorou rukou po povele „ruky na stôl!“ sa nachádza, už vydržala ďalšiu hodinku, než Majo prišiel naspäť. Česká servírka to kupodivu celkom dobre znášala.

Každé dopoludnie Majo lyžoval s malým Samkom a zvyškom rodiny v stredisku Pera, ktoré nikto z nás ostatných nezažil ale bolo vraj skvelé. Na obed privážal Samka aj s Monikou do apartmánu a tu sme sa k nemu pridávali Ládik, Julinka a ja. Ako správni telemarkisti vegetáci.

V nedelu dorazili plesoví Paškovci, cestu zvládli za 9 hodín ale vynechali Passo Sella. Išli cez Passo Costalunga. Keď som Majcovi naznačil, že by mohol Petkovi poslať GPS súradnice apartmánu, zasvietili mu oči, čo znamenalo, že určite odpichne najvyšší bod lanovky v Belvederi a bude sa dobre zabávať, ako tam Petko bude blúdiť.

Tretí deň sme s Julkou vyrazili do strediska Ciampac za Ludom a Julkou. Hoci je stredisko nad Canazei, tým že bolo mimo Sella Ronda, bolo rapídne menej osídlené lyžiarmi. Nádherné dlhé zjazdy medzi zasneženými pláňami na juh až po Vigo di Fassa. Za hoďku sme prešli tam i nazad, zjazd čiernou zjazdovkou dolu som považoval za vrchol týždňa. Luda sme nenašli, respektíve on nehľadal nás, tak sme skibusom vyrazili za Majom na skákanie na Belveder. V ten deň dokonca snežilo a bolo zatiahnuté, takže foto nič moc.

V stredu sme podnikli najdlhšiu výpravu do sedla Passo San Pellegrino. Nenormálne výhľady na všetky strany od San Martino di Castrosa po Civettu a asi aj Marmoladu. Široké pisty, málo ľudí, množstvo off-piste terénov. O tž tam bude 6dňová Telemark párty so závodmi, výletmi, škôlkami pre deti. Pri zjazde do Facedy 1000 prevýšenie, v polovici sme narazili na nápis Sciatori esperti a priblížili sa úplne k prahu, ktorý sa prepadal dolu s perfektne upravenou zjazdovkou. Ešte teraz mám spotené ruky. Vedľa bol skvelý prašan, ale to sme len konštatovali. Dolný úsek bol skôr spojovací ale aj tak som tam hodil tigra takmer až do záchytnej siete. S Ládikom sme mysleli, že sme prili na parkovisko poslední. Majco s celou tlupou nás tromfol ale zato mali eskortu v podobe miestneho borca, ktorý ich popoháňal a chalanov strážil, či nejdu off-piste, čo znášali s veľkou nevôľou.

Štvrtok bol v znamení Passo Costalunga – nenápadné stredisko nad dedinkou Pozza. Na juh orientované svahy, dve dlhé červeno-čierne pisty prepojené sieťou modrých. Skvelo upravené a výborné terény so stromčekmi pomimo, ideálne na off-piste. No a z vrholu výhľad na juhozápad s dolinou Bolzana a horami na západe, čo už neboli Dolomiti. Hrdinom dňa bol Majo, ktorý pri poslednej jazde urval predné viazanie snowbordu a po menšom prehováraní si naň sadol ako na boby a 300 metrov fičal dolu ako raketa, za ním kúdol snehu a okolo krúžil Ludo aj s foťakom. Po skončení boli Majove fleecove gate, softshellová bunda, vlasy i brada pokrytá nemalou vrstvou snehu – úplný Yeti. Majo ale nezaváhal a hneď ďalší deň si kúpil nový. Výborné zážitky mali dopoludnia Ludo s Julkou. Ludo vyrazil do Predazzo kúpiť do outletu La Sportiva Julke boty a akurát trafili jediný deň keď mali outlet zatvorený. Pri 1.5 km ceste lanovkou na Latemar (Oberregen) si Janičko neustrážil sfinktery a tak sa doviezli späť na parkovisko a fičali domov.

Piatok sme opäť zavítali do Costalunga a zaparkovali rovno pri vzdialenejšej zjazdovke (do 2300 mnm). Cele popoludnie sme jazdilii v strednom úseku stromčeky, Matvej vždy okolo veľkou rýchlosťou prefičal. Ládik mal dosť odpočinku, pretože mi vždy nejaký čas trvalo sa vyhrabať z hlbokého snehu. Na jednom mieste som sa zarýval dosť pravidelne. Ale bolo to skvelé. Konečne som mal pocit že tie Workstinxy sú na niečo dobré....

Matvej mal zaujímavú príhodu na parkovisku. Pred otvoreným kufrom Meganu sa zohnutý prezúval, keď do neho holandský diablik biliardovo nacúval a dzigol ho priamo do otvoreného kufra. Keby bol zatvorený, má Matvej hard contact s kapotou auta a rozbitú hlavu. Chrochták bol dosť prekvapený, ale poskytol číslo mobilu. Vôbec nebolo jasné, prečo tak rýchlo cúval....

Návrat sme zvolili skrz Dolomity, keďže sme nechceli znovu zažiť zápchy okolo Insbrucku. Cez tri sedlá (passo Pordoi, passo Falzarego a passo Tre Croci). Opäť úžasné výhlady. Asi 5 km pred Passo Falzarego ostalo jedno auto Muzičkárov stáť v kopci (neskôr sa ukázalo, že zadretý motor). Ludo ich odtiahol do sedla a odtial organizovali cez miestny obchod odťahovku do Cortina Dampezzo. V rámci áut sa ľudia popremiestňovali a auto ostalo tam. Chceli sme vidieť Tre Cime ale opäť sme videli len dve (od dedinky Misurina to skrátka nie je vidieť, otázne je, či je to vôbec z nejakej asfaltky vidieť), zato na jazere behali kone a hrali pólo. V Tobblachu sme nakúpili syry a fičali domov. Aj tak to ale trvalo 11 hodín (povedzme že, hoďku sme stratili pri aute Muzičkárov). Teda na Val di Fassa treba rátať aspoň 9-10 hodín za optimálnych podmienok.

Vydaje: Ubytko: 201 eur/tž/osoba + 12.5 eur/upratovanie/osoba, Permanentky – poldenne – Campitello 26+26+37 (Ciampac+Belveder)

San Pellegrino 24, Costallunga 2x20 dokopy:153 eur (cellodenne staly 37 Val di Fassa a 44 dolomiti superski) Potraviny asi 30 eur, večera v pizzerii 10 eur