06MalaFatra

MalaFatra 17-19.novembra 2006

Lucia, Kvetka, Julka, Julinka, Stanka, Kristinka, Kremeš, Tomas, Ladik, ja

Dlhšie plánovany jesenný wander sa mal pôvodne konať v stanoch v Rudohorí, ale kvôli snehovej nadielke sme (našťastie) zvolili bulharsky expedičný štyl (od chaty k chate), hoci Majo dost protestoval. Ladik provokoval v mailoch o mačkách, Lucia ako jedina zobrala pips-a. Poistku na vysokohorsku turistiku sme si vybavovali tesne pred záverečnou ale väčšina ju mala.

Piatok 17.11: vo Vrútkach po vystúpení z vlaku Lucia neomylne zabočila do jedálne U Jula, kde sme sa pred šľapaním dobre naobedovali. Z Lipovca sme krátko po poludní začali stúpať dlhšou a ťažšou trasou po žltej značke Cestou Osloboditeľov. Pekny chodník, zasypaný lístím nás po 2 hodinách doviedol k pomniku SNP s peknym výhľadom smerom na ch.pod Suchým. Hneď sme nabrali väčšinu z potrebnej výšky. Pri ďalšom stúpaní sa už objavili prvé fľaky snehu. Na chatu na Kľačianskej Magure sme dorazili po pol štvrtej. Chata je útulná (odhadom pre 30 ludí), v súkromnom vlastníctve, pôvodny vlastnik si zobral aj motor z malej Pomy pri chate. Trochu nam spočiatku vadilo sekýrovanie, že sa treba vyzúvať hneď dole do prezuviek, ale ubytko na spacakoch bolo prijemne a bolo tam teplo. Mali dobreho Horca a varili same dobroty. Obzvlášť rebierka a buchty. Dala sa požičať gitara, takže celodenné nemiestne otázky Stopárov ("kde máš gitaru?") sa rozplynuli v minulosti. Dosť zle sa síce konkurovalo spevom miestnej partii nad stolnou hrou ale niečo sme pospievali. Noc za 200 Sk.

Ráno (9:30) sme už v súvislej snehovej pokrývke nastúpali do sedla pod Suchým. Tu dosť nechutne fúkalo. Návrh namiesto hrebeňa (Suchý a po červenej ďalej) ísť po žltej prešľapanej značke pod hrebeňom sa zdal ako výhodný. Keď sme križovali prvú základovú lavínu, náladu nám nič nemohlo pokaziť. Asi po kilometri chôdze sa ale značka stratila, borec, ktorý to pred nami prešľapával, to vzdal a vrátil sa. Ostali len biele pláne. Ostali sme teda verni krédu (dlhšou a ťažšou trasou) a prešľapávali odhadom traverzový chodník. Odhadom sme minuli tak sedem padnutých lavín, odhadom sme sa zabárili miestami i meter, skrátka veľmi príjemné 2 hodinky šľapania a nadávania a zatekania topánok. Keď mi ešte uprostred trasy pri pozeraní mapy spadol obal aj s horskou poistkou 100 metrov dolu strmým svahom, tak som priam kypel. Akurát som sa utešoval, že poistka je aj tak neplatná, pretože značku sme v tom čase aj tak nemali pri sebe. Keďže sa rozfúkallo, sedlo sa ukázalo a bez újmy na zdraví sme pred jednou boli v sedle pod Malým Kriváňom. Všetci s mokrými nohami ale prijemne adrenalínovaní. Po krátkom oddychu sme vyrazili na Malý Kriváň. Nápory vetra dosahovali úctyhodný kinetický efekt, myslíš si, že pichneš paličku do zeme a ona sa zabodne meter vedľa do skaly. Kremeš so svojim mohutným plecniakom ho mal miestami v 45 stupňovom uhle. Našťastie nefúkalo sústavne. Hrebeň bol aj pekne prešľapaný a slušne sme napredovali. Wandrový nováčik Julinka kupodivu všetky tieto strasti znášala v pohode, dokonca si pochvaľovala a kondične nás všetkých natrela. To mládí... Hrebeň medzi Malým a Veľkým Kriváňom bol dosť nekonečný vzhľadom na hmlu a vietor, ale keď sa rozfúkalo, tak to šlo. Do Snilovského sedla sme schádzali o štvrtej a do chaty pod Suchým o pol piatej. Snehová pokrývka bola skoro súvislá. Päťhodinovú etapu sme natiahli o 2 hodiny.

Chata bola okrem jedného stola plná, vyfasovali sme jednu izbu s tromi 3-poschodovými posteľami a sušenie topánok sa zdalo ako nesplniteľný sen. Ale teplo bolo, Luciou ospevovaný segedínsky guláš tiež. Okolo znela iba čeština a mali ešte lepšieho Horca ako minulý večer. Ale čo sa týka komfortu, tak ch.na Kľačianskej Magure je o triedu vyššie. Aj gitara mala tvrdšie a veeelmi stare struny. Noc za 150 Sk.

Dalši deň ráno sme vďaka mokrým topánkam, naďalej nepriaznivému počasiu (hmly, vietor) riešili akurát návrat domov. Nová lanovka bola mimo prevádzky, takže sme sa popri nej namiesto 1 hodiny (dľa mapy) šmýkali 2.5-krát dlhší čas. Plánovaný autobus nešiel, ale Kremešov kúzelný úsmev a našich 500 korún presvedčili chatárku pri Výťahu, že nás v dvoch autách zviezli do Terchovej, kde išiel bus do Žiliny a odtiaľ prázdny vlak do BA.

Popis možno vyznie sucho, ale bola to príjemná akcia, kde som si jesennou nečinnosťou ochabnuté nohy pekne precvičil a dúfam pripravil na zimné akcie. Vládla tam stopárska pohoda.

Kristínkine a moje fotky

Tomášove fotky