2012_Otscher

21.9.2012 Otscher a Otschergräbe

pôvodne sme plánovali dať štyri dni na Dachsteine ale prekvapivé ochladenie s snežením nad 2000 mnm nás prinútilo zmeniť plány. Ládik naplánoval jednodňový výlet do oblasti Otscher. Po troch hodinách v aute sme sa po menšom blúdení vyložili na parkovisku pri Erlaufklaufsee. Bolo po deviatej a začali padať otázky, či sa vôbec celý podnik dá stihnúť ale to sme nechali na osud.

Cesta najskôr sklesala na dno Otschergräbe popri fungujúcom mlyne aj s náhodom, akurát tam už nič nemelú. Na dne rokliny je chatička ale popri cenníkoch tam svieti aj nápis v češtine o zákaze konzumácie vlastných jedál. Inu, majú naši bratia všade reklamu. Zaskočila nás krása rokliny, je hlboká tak akurát (150-200 m), chodníky pekne udržiavané, početné malé pereje a na konci aj dva 40 metrové vodopády. Samozrejme sme sa tam zamotali kochaním. Po krátkom ale drsnom výšvihu stúpame nad roklinu pod Otscher. V 900 mnm sme boli o pol dvanástej a cakalo nas este 1000 m stúpania na vrchol. Z rázcestia stúpa strmá cestička pekným lesom nahor. Z rokliny na vrchol je to 1200 výškových metrov. Chodník smeruje na východný hrebeň, v závere podchádza mohutné skaly s prevismi aj peknou ale mrazivo chladnou jaskyňou. Na hrebeň dorazíme o pol druhej a čaká nás ešte hoďka a pol po sklanatom hrebeni s preliezaním skaliek, veľa chytov, na ferraty to nevyzerá ale malé i veľké deti by tam Julka nechcela mať so sebou. V azúre a príjemnom počasí vyjdeme o tretej na vrchol. Je plochý, trávnatý so zbytkami nedávneho sneženia a západný hrebeň len mierne nenáročne klesá do lyžiarskeho strediska. Po ceste je chata pri hornej stanici sedačky, je piatok a tak je o štvrtej príjemne prázdna a čo je dôležite, že navarené majú. Akurát chatár stuhne, keď mu na mape ukážem, kde máme zaparkované auto. Odhadne to na 5 hodín chôdze a keď sa uistí, že máme čelovky, tak nás nechá ísť s provokatívnou poznámkou "viel Spaß". Zhltli sme polievky, vychutnali s Ládikom pivko a fičali dolu. Do rokliny sme vchádzali za pokročilého večera, minuli ďalší úchvatný vodopád a keď Julka zistila, že ideme tou istou cestou v závere (asi 4 km), nahodila také emancipačné tempo, že sme s Ládikom a Stankou ledva za ňou bežali. Z roklinky popri mlyne bolo treba vystúpať nahor. Ako sme míňali potok a rozhostilo sa ticho okolo, v nastupujúcej tme sa k tomu pridali jelene v ruji a čulo morzeovkovali z jednej strany doliny na druhú. Tie jelene až tak nevadili ale trochu sme sa báli prípadných poľovníkov, ktorí by si zmýlili ciele.... po jedenástich hodinách sme po ôsmej dorazili k autu. Nohy dostali zabrať, čakali nás opäť tri hoďky do Bratislavy. No Dachstein to nebol ale opäť raz pekny kus krajiny možno aj na dva dni skúmania. VIDEO GPS