Prvý máj bol tohto roku mimoriadne teplý a bol to utorok... pridala sa aj Saš a v trojici sme do polhodinky boli za dedinou Dunakiliti, pri ramene sa bol camp aj s pripravenými loďami na požičanie... (8 eur/deň). Najskôr sme ale v Saricsarde dali obed... bolo to dobre ale asi tam mali nadpriemerne veľa hostí lebo aj keď mali zo šesť čašníkov, tak na jedlo sme čakali vyše hodiny. Po tretej sme sa ale nalodili, v požičovni sme dostali vesty aj pádla a na mapke nám ujko kombináciou nemčiny a maďarčíny vysvetlil trasu, ktorá mala to čaro, že po prúde sme prešli takmer 80% trasy a zvyšok len jemným protiprúdom došli do campu, teda nebolo vôbec nutné lode odniekiaľ späť dopraviť, na dunajských ramenách som niečo podobné ešte nezažil. Voda kalná, ešte studená a miestami v užšom ramene bol aj prúd celkom silný, okolo divé vtáctvo, pohoda a ticho. Kánojky aj pre 3-4 dospelých, dobre manévrovateľné, bola tam len jedna 6-metrová prenáška cez hať, tu sme si so Stankou aj zaplávali - teda ak sa dá nazvať 5 rýchlych temp vo vode a potom úprk von za teplom. Príjemné dve hoďky pádlovania (väčšinou stačilo ale iba kormidľovať). V camp-e sme potom chvíľu ešte venovali našim Kindle-om a vyrazili do csárdy na večeru - dezert. Baby dali palacinky, ja somloi halušky (aspoň myslím, že sa to tak volalo) a vychutnali si teplý večer na verande bez komárov.