08Mallnitz

23.2-1.3.2008 Rakúsko - Mallnitz - fotky

Tento rok sme sa vybrali do Rakuska, lokalita Hohe Tauern. Ubytko bolo prijemne az na obcas pocutelny vlak, ktory prechadzal okolo do tunela pod Hohe Tauern. Brechtlovci s Misou obsadili prizemie na jednej strane, Paskovci, Zdeno Ladik a ja na druhej strane a Kovacikovci dostali apartman na 2 poschodi, toto sa ukazalo ako kriticke pri tretom dni lyzovania, ked Ladik vyhlasil, ze hore sa k nim na navstevu asi nedostane. Sigi s Katkou a Christianom obsadili izbu v blizkom penzione. Mallnitz je dedinka v 1200 metrovej vyske nad morom, ale sneh tam tento rok nebol. To bolo asi jedine negativum lyzovacky, kedze priamo v dedine, v dosahu 500 m chodze bolo 25 km upravenych bezkarsky trati, toho casu upravenych luk a lesnych ciest.

Stredisko Ankogel, ktore je 3 km o dediny sme navstivili iba raz. Do 2900 mnm vedu dve na seba nadvazujuce lanovky a hore su pekne plane aj mimo inak perfektne upravenych zjazdoviek. Hore k lanovke prinalezali este 2 kotvy. Co ma prekvapilo oproti Taliansku bol relativne mensi pocet vlekov a lanoviek ale zase mali podla mna vyssiu prepravnu kapacitu takze zjazdovky boli aj tak plne. Negativum je ze v lanovke aj na kotve sa nedalo sediet a tympadom oddychnut. Takze po 2 hodinach lyzovania sme boli celkom hotovi. Lyzovali sme prvy den s Ladikom so Sigim, ktory ziskal prezyvku Duracel, kedze fical ako keby ani unaveny nebol. Hore vobec nekontrolovali na kotve listky, takze ked sa Sigi na obed ponahlal za Katkou, tak sme mu dali aj nase listky a ziskali sme naspat nejake eurace. S Ladikom sme vyslapali hore k Hannoverhausu, co je asi 100 vyskovych metrov nad hornou stanicou lanovky a dost sme si vychutnali poobednajsi oddych. Ako si tak sedime a pozerame do doliny tak z nicoho nic rana ako z dela, ktoru okolite kopce s peknou silou vratili naspat takze sme podskocili o 10 cm. A to pritom len odstrelovali nejaky kus snehu pre hroziacu lavinu. Ked zmakol sneh na obed, sme dali jeden zlab ale uz zmakol prilis, takze cesta dolu vyzerala v mojom pripade ako obluk, tiger, obluk, tiger....

Dalsi den sme vyrazili na Molltaler Gletcher, ktory sa ukazal ako najlepsie stredisko v okoli. Najskor zbehnes autom 500 vyskovych metrov do doliny, potom hore k dolnej stanici do 1200 mnm. Tu nasadnes do podzemnej lanovky (vyzerala ako metro, mimochodom taka ista pred par rokmi vyhorela v Kaprune a zomrelo tam 150 ludi, ale inak v pohode). Tato lanovka Ta za 8 minut vyviezla 1000 vyskovych metrov do samotneho strediska a potom Ta dve lanovky vyviezli dalsich 1000 metrov do 3120 mnm - vrch Schareck. Parada. Tu boli najskor dve uzasne siroke a upravene zjazdovky okolo 6-sedacky. Na jej druhej strane bola neudrziavana buckelpiste a vedla nej siroka plan pokracujuca do celkom strmeho zlabu, ktory sme samozrejme museli na obed dat. Kedze okrem stredy bolo kazdy den krasne slnecno prakticky bez oblakov, vyhlady boli uzasne. Majo s novym fotakom fotil skoky snowboard-istov - link na ne je tu

Poobede sme teda dali spominany zlab, celkom ma prekvapilo, ze tam suverenne vyrazil aj Janko. Ale bojoval super. Horna plan bola prijemne zmaknuta a akurat strma. Horsie to bolo v dolnej casti, strmost tu uz bola celkom pekna a tu uz som isiel na hrane svojich moznosti, nastastie bez padu. Samko po mensich protestoch pochopil ako traverzovat na snowboarde a uspesne sa vyhol vsetkym skalam. Moja technika mala od original telemarku hodne daleko ale po zlyzovani do miernejsieho svahu pod zlabom sa razom zlepsila. Ladik aj mamina nemali najmensi problem, mamina ale skialpovala. Ludo bojoval s Jankom a treba povedat, ze uspesne. Vyhli sa ladovemu polu i skalam a Janko po zideni na miernejsi kopec od radosti prestal brzdit a velkou rychlostou fical okolo nas, nastastie to otocil do protisvahu a podarilo sa mu zastat. Skratka adrenalin ako ma byt. Ale keby ten svah mal byt tvrdsi, tak neviem.

V utorok sme si dali akoze kriticky treti oddychovy den a vyrazili na bezky. V doline pod Ankogelom bol taky 5 km okruh, ktory poobede akurat mierne zmakol. Skoncilo to gulovackou, Mis dopadla asi najhorsie. Petko bol s nami a kedze den predtym oslavil krasne zivotne jubileum, tak pri stredisku sa nechal zlakat na jazdu na takom sneznom rogale. Fungovalo to tak, ze hore na miernom svahu bola tak zvlastna odstavena motorka, ktorej motor fical pre navijak. Na tom bol priviazany clovek s lyzami a rogalom alebo na takom clne a navijak ho zdola nahor rychlo navijal, co pri optimalnych podmniekach a istej zruznosti sposobilo aj 50 m jump-let. Petkovi sa to sice nepodarilo, ale bol fun.

V cene ubytka bol volny vstup do bazena – Tauernbadu priamo v Mallnitz-i asi 5 min chodze od nasich apartmanov. To je taky 20 m bazenik s extra teplou virivkou – jaccuzi. Nam to bohate stacilo. Od pol osmej uz vo vode moc ludi nebolo a dost sme si to uzivali. Akurat v stredu tam nabehlo 25 Holandanov vo veku tak 17 rokov a vsetci sa do tej malej virivky naskladali. Normalna hormonalna burka. Akurat nikto dalsi by sa tam uz nezmestil. Tak sme s Ludom plavali okolo a nadavali na chrochtakov. Ono tam boli aj Holandanky ale to na bolo v tej o trochu studensej vode celkom jedno. Az ked prisiel Sigi a nanominoval sa tam, tak zacali postupne z virivky vyliezat. Po jednej takejto navsteve Taurnbadu sme najskor skoncili v krcme na pive a potom u Sigiho na nocure. Paradne pochutky aj hruskovica ale ten dalsi den bol kriticky.

V stvrtok sme dali vylet do Bad Gasteinu, co je stredisko na druhej strane Hohe Tauern a nasej doliny a co je super, tak cez kopce je prevrtany zeleznicny tunel a funguje tam autovlak. Akurat som netrafil presne cas odchodu a pozrel si Richtung Sud ako cestu na sever, takze sme museli vyse pol hodiny na autovlak cakat. Ale potom to islo hladko, za 10 minut sme boli na druhej strane kopcov. A pokracovali autami do strediska. Tiez tam mali sneh len od 1500 mnm a hore viedla krasna alpska cesta tromi tunelmi a pocetnymi podjazdami. V tomto stredisku sme stretli troch telemarkujucih Norov a partiu asi siestich asi Rakusanov. Teda Norom to moc neslo ale Ludo s nimi pekne pokecal. Ladik im dal ukazkovu jazdu a tympadom dojazdil, pretoze si presilil svaly. Majo s chalanmi a Misou nadsene jazdli off-piste. Zhora bol nadherny vyhlad.

V piatok sme boli opat na Gletscheri akurat bolo chladnejsie a bohate nam stacilo dopoludnajsie lyzovanie. Ked som sa poobede vratil so Sigim, v apartmane to vyzeralo ako pesnicka Marodenmarsch od Nohavicu. Zdeno den predtym v tvrdsom snehu vyrazil do naseho zlabu na Gletscheri, vypla mu lyza a zahucal 200-300 m zlabom akoby zazrakom mimo kamenov dolu ale doudierany bol kvalitne. Takze teraz bludil po apartmane a nevedel sa rozhodnut, co ho viac boli a na co si ma sadnut. Kvetka sa tiez den predtym narazila stehno potom co ju sepalil iny lyziar a Ladik mal natiahnuty sartorius na stehne. Ale inak v pohode, Ladik v ramci relaxu dal 5 hodinovu turu do Tauerntal-u a vratil sa uzasnuty z krasy toho udolia ale aj mokry z roztapajuceho sa snehu. Videl peknu lavinu. Ja som dal s Jankou kratky vylet na peknu besiedku nad Mallnitzom - Margarettevilla, su z nej fotky Mallnitzu z vrchu.

Hoci sa dost kecalo, hralo sa velmo malo. Aj ked boli tri gitary. V podstate bol iba jeden folkovy vecer. Misa s Janom precitali aj s Ludom siedmy diel Harryho. Samko Brechtl sa cele dni s Monikou prechadzal, po jedinej navsteve Bad-u ochorel a bol vybaveny. Majo kupodivu do Badu isiel iba raz.

Mallnitz je dobre stredisko, juznou trasou trvala cesta 5.5 hodiny. Ubytko bolo vyhodne aj cenovo (102 Eur/osoba/tz). Je zvlastne, asi to bude vekom, ale po troch hodinach telemarkovania som bol uplne vybaveny.

Linky: Mallnitz ubytko: Ferienwohnung Melcher melcher.apartment@peak.at