201203_Dumbierka

16-18.3.2012 Ďumbierka

video - link na video

pôvodne sme chceli ísť do Žiarskej chaty, no tá bola obsadená a preto padla voľba na Ďumbierku, v ktorej sa našlo päť miest. S Julkou, Stankou a Ládikom sme hltali len prvé lyžice halušiek v kolibe pred Podbrezovou a Robo sa už hlásil z veterného Ďumbiera, kam prešlapal z Jasnej cez Chopok. No nič, musel nás počkať na chate. Až po odbočku na jaskyňu Mŕtvych netopierov bol chodník vyratrakovaný. Výstup zabral dve hoďky, Stanka si pochvaľovala zlepšený medzičas oproti decembrovému výstupu. Všetko okolo vysnežené, iba mierny vietor, ten v decembri nás strhával zo sedla. Nadpriemerné snehové podmienky a pominuli sa už hrozivé ľady zpred dvoch týždňov s tragickými následkami. Chata prakticky plná, väčšína peších, prakticky všetci s mačkami.

Ráno azúro ale keďže sme čakali na zmäknutie snehu, príjemne sme posedeli pri raňajkách a vyrazili po desiatej na Štiavnicu a vychutnali si výhľady. Slnko klamlivé, silný vietor každého donútil nahodiť vetrovky. Ládik s Robom naplánovali zjazd do Jánskej doliny, hore tvrdšie, dole príjemne mäkké. Polievka na chate a stuhnutí po sedení sme zlyžovali Mlynnou dolinou. Oblúky si každý vychutnával, ja tak dôkladne, že v dolnej časti som hodil štýlového tigra s nejakým tým šrámom na pere ale ako hovorí Marco "kto nepadá, lyžuje pod svoje možnosti". Stanka to aj nafilmovala. Ešte sme zamierili do dolinky pod Gápelom (Králička) orientovanej na západ. Výstup celkom strmý, serpentínovali sme o dušu. Nadbehol som si už peknú výšku a rozmočené pásy začali po roztiahnutí prekrývať aj bočné hrany lyží a jemne to podšmykovalo. To sa mi stalo osudným... v jednom momente lyže podšmykli, hrany prekryté pásmy sa nezarezali a ja som sa pekne sunul dolu, nepomohla ani palička hrotom rýchlo zabodnutá do snehu, len som pribrzdil rýchlosť posunu dolu. Všetko ako v spomalenom filme, minul som Stanku, ale Ládika som mal v dráhe. Ten chvíľu váhal, že ma zastaví ale radšej som ho vyzval "Uhni" aby som ho nestrhol so sebou. Julka o kus nižšie radšej rýchlo uhla tiež. Tak som sa sunul asi 70 metrov pomalým ale nezastaviteľným posunom, zúfalstvo v očiach zo straty nabratej výšky vystriedalo zúfalstvo, že kde sa vôbec zastavím... Zastavil som kúsok pod Julkou. Po zúžení pásov som kupodivu našiel ešte zbytky energie a vyšľapal hore za ostatnými. Po dôkladnom oddychu s výhľadom na celý hrebeň od chaty po Chopok sme zišli dolu. Stálo to za to. Výstup Mlynnou dolinou v zapadajúcom slnku, na páse kosodreviny sto metrov hore nad nami prešlo v pokoji stádo kamzíkov. Už som mal celkom dosť a zaliezol do chaty, takže len podľa blažene spokojných tvárí ostatných som usúdil, že záverečný výstup a zjazd zo Štiavnice popri značke bol famózny a sneh tak akurát stuhnutý. Chata plná, veľká skupinka peších aj so stanmi, fakt drsní. Jedna partička v zime predizby potúžená začala s ostrými ľudovkami, naštastie ich únava čoskoro zmohla. Inak voda na chate bola na prídel, pri dlhej zime asi studňa nestíhala.

Ráno po dôklanom zvážení možností sme vyšli na Ďumbier a zlyžovali dolu hore firnom, dolu už riadne rozmočeným jarným snehom. Ládik s Julkou a Robom až k odbočke k netopierom, so Stankou sme traverzovali vyššie a po výstupe k chate sa ešte spustili do Jánskej doliny. Hore super sneh slnkom len nepatrne dotknutého svahu, no ďalšieho tigra v mäkkom snehu v dolinke nasvietenej slnkom už od rána, Stanka si múdro vybrala pravú severnu stranu dolinky a v peknom firne elegantne zlyžovala. Po polievke si Jánsku dolinu dali aj Ládik s Julkou a Robom. Na záver dňa naplánovali chlapci zjazd popri jaskyni Mŕtvych netopierov. Do sedielka k nemu ale viedla cesta po hrebienku s pekne roztopeným snehom s decentnými odtrhmi snehu, takže jediná možná cesta bola presne po hrebeni cez miestami hustú kosodrevinu. Hore i dolu, lyže i rukavice nám po polhoďke fučania a dychčania po predieraní sa príjemne voňali živicou a k slovu prišiel paralel aj na veľmi širokej báze v záujme uchovania zdravia. Ešte aj zjazd zo sedielka išiel pomedzi kosku ale potom po vytraverzovaní na severné svahy sme zažili pár minút úžasných oblúkov na firne v nízko položenom slnku. Zjazd k Trangoške už bola pohodička. Opäť raz veľmo príjemná akcia.