20120205_ChopokDKC

Chata Kosodrevina, Chopok

3-5.2.2012

Video indoor outdoor

Prvé auto s Deniskou, Mirkou a Janom vyrazilo už ráno a cez deň si pekne zalyžovali v síce ostrej zime ale slnečnom počasí. S Renatkou a Zuzkou sme vyrazili na obed po skončení operácie a ja po krátkom poslužbovom spánku. Vďaka R1- novému úseku dialnice nám cesta zabrala iba 3 hoďky aj s pauzou na pumpe... mrazilo divoko (-9 až -13). Chytili sme pekný flek pod strechou na Srdiečku. V drsnej zime sme rýchlo vyprázdnili auto a smerovali k lanovke, Zuzku som o tom zabudol informovať, a tak počas 7-minútovej jazde v ostrom vetre pekne premrzla, čo malo tú výhodu, že na chate sa potom rýchlo a bez váhania rozmrazovala horcom. Cesta hore je príjemný zážitok, slnko zapadalo, zdola nám kývali Mirka s Deniskou a Janom, ktorí práve dolyžovali. Chata bola plná tak do dvoch tretín, kuchyňa klasicky výborná a ubytko jednoduché s tichou nostalgiou 80-tych rokov (vane, staré skrine, ošúchané koberce). Mali sme akurát jednu šestku izbu, jeden paplón chýbal ale to našťastie na recepcii vyriešili, ale pre istotu poslali kontrolu či vieme tie paplóny počítať. Stolík sa hneď zaplnil fľašami, každý z nás si asi myslel, že zomrieme od smädu a hoci sme sa celý víkend veľmi snažili, všetko sa vypiť skrátka nedalo. Stôl na večeru sme mali spolu s kapelou (tá mala jesť o hodinu po nás) ale dáko meškali, respektíve neprišli vôbec. Prvý večer v bare bol trochu rozpačitý, kapela (pamätám si niečo akoi “Crescent revival”) sa ladila skoro do pol dvanástej ale potom hrali celkom dobrý rock - známe hity. Prišli sme niečo po pol druhej napáchnutí dymom cigariet ako z tabakového závodu...

Ráno bola Zuzka hlavný ťahač dňa s apetítom lyžovať čo to dá a nastúpená stála už o pol deviatej na vleku, s Deniskou vyrazili vpred. Bolo zamračené, fúkal ostrý vietor, ktorý mrazivým teplotám pridával akčný moment. Vietor pridával intenzitu, tak niet divu, že už o desiatej sme boli v bufete v teple na čajíku. Blbé bolo, že pred obedom pre vietor vypli lanovky nad Kosodrevinou. To už sme boli ale pekne vymrznutí, zaliezli na polievku do chaty a potom začal náš kojenecký režim. Na hoďku sme zaliezli na izbu, pospali a pred pol treťou vyrazili na svah dolyžovať do štvrtej, znovu na chate veget pri poháriku, po večeri ďalší dva a pol hodinový spánok a nočná žúrka. “Crescend revival” makali kvalitne už od deviatej (včera dlho ladili a šéf chaty im prehovoril do duše) a pred polnocou ich vystriedala kombinácia hudobníkov zvučných mien (Marcel Palonder - spev, Martin Valihora - bicie, Eugen Vizváry - klávesy a viedol produkciu frontman kapely Made to mate), hrali počúvateľné funky - všetko známe hitovky. V ten deň večer dorazil na Srdiečko kurz ekonomickej univerzity a keď počuli, kto má hrať, tak napriek pokazenej lanovke to vybehli peši klobúk dolu. Až na pár opitých blbcov, ktorý mali potrebu sa miešať hudobníkom do aparatúry bol večer viac než tanečný a dlhý. Pôsobivé boli hlavne chvílky, keď liehom potúžení borci z radov VŠ študentov štartovali po našich babách a tie ich uzemňovali výrokmi typu “mám už dve deti” alebo “mala som už 35”. Keď ani to nezabralo a začali byť nemiestne prítulní, s Jančim sme na striedačku boli predstavení ako ich manželia... skrátka pohodový večer. Kreatvíny vrchol večera bol, keď predstavený najlepší hiphopový tanečník Slovenska (meno netuším) v rámci svojho vystúpenia vyťahoval z davu postupne dievčatá a tancoval s nimi. V prvom rade stála Renatka a obdivne to sledovala. Keď k nej pristúpila Deniska aby ju požiadala o kľúč od izby, zrazu bola tanečníkom vytiahnutá do kruhu a už sa zvŕtala okolo neho (teda viac on okolo nej). Tak na záver indoor videa, link je povyše, tak to je Deniska v ošiali hiphop tanečníka.. Živá produkcia skončila po druhej a noc bola krátka...

Po troch hodinách spánku nás už budil prekvapivo slnečný deň. Zuzka opäť štartovala na svah a prvý zjazd na Srdiečko bol fakt pôsobivý, na upravenej zjazdovke 2 cm vrstva nového snehu, ktorý krásne držal naše prvé dve stopy... vytriezvenie prišlo dolu, keď sme zistili, že sedačka je pokazená a ďalšiu hodinu ju dávali dokopy..., potom ďalšiu polhodinu hornú pomu, no hrôza pri tak peknom počasí. Ale nakoniec to spojazdnili a zažili sme krásny mrazivý deň na poloprázdnych zjazdovkách, výhľady na celé okolie z Chopku, úžasnú trať medzi Prednými a Zadnými Derešmi, obedík na Kamennej chate, znovu lyžovanie, perfektné bryndzáky a pirohy na chate a neskorý návrat domov. Komorná ale výborná akcia....