5.13


सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्यास्ते सुखं वशी ।

नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन् ॥ १३ ॥


sarva-karmāṇi manasā

sannyasyāste sukhaṁ vaśī

nava-dvāre pure dehī

naiva kurvan na kārayan


पदच्छेद: पदपरिचय: पदार्थ:  padacchedaḥ padaparicayaḥ padārthaḥ

разбиение слов, грамматика слов, значение слов


сарва-карма̄н̣и — все действия; (с, 2.3)

манаса̄ — умом; (с, 3.1)

саннйасйа — отвергнув; (ав)

а̄сте — пребывает; (лаТ, 1.1) आस्{कर्तरि;लट्;प्र;एक;आत्मनेपदी;आसँ;अदादिः} https://ashtadhyayi.com/dhatu/02.0011?type=ting 

сукхам — счастливо; (ав)

ваш́ӣ — владеющий собой;  (м, 1.1)

нава-два̄ре — с девятью вратами; (с, 7.1)

пуре — в городе; (с, 7.1)

дехӣ — обусловленная душа; (м, 1.1)

на — не; (ав)

эва — безусловно; (ав)

курван — делающий; (м, 1.1)

на — не; (ав)

ка̄райан — становящийся причиной действий (м, 1.1)


अन्वय:  anvayaḥ


वशी देही नवद्वारे पुरे सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्य न एव कुर्वन् न कारयन् सुखम् आस्ते। 

vaśī dehī navadvāre pure sarvakarmāṇi manasā sannyasya na eva kurvan na kārayan sukham āste| 


The Subodhinī commentary by Śrīdhara


evaṃ tāvaccittaśuddhiśūnyasya saṃnyāsātkarmayogo viśiṣyate ityetatprapañcitam | idānīṃ śuddhacittasya saṃnyāsaḥ śreṣṭha ityāha sarvakarmāṇīti | vaśī yatacittaḥ | sarvāṇi karmāṇi vikṣepakāni manasā vivekayuktena saṃnyasya sukhaṃ yathā bhavatyevaṃ jñānaniṣṭhaḥ sannāste | kvāsta iti ? ata āha navadvāra iti | netre nāsike karṇau mukhaṃ ceti sapta śirogatāni | adhogate dve pāyūpastharūpe iti | evaṃ navadvārāṇi yasmiṃstasmin pure puravadahaṅkāraśūnye dehe dehyavatiṣṭhate | ahaṅkārābhāvādeva svyaṃ tena dehena naiva kurvanmamakārābhāvācca na kārayanityaviśuddhacittādvyavṛttir uktā | aśuddhacitto hi saṃnyasya punaḥ karoti kārayati ca | na tvayaṃ tathā | antaḥ sukhaṃ āsta ityarthaḥ ||13|| 


Sanskrit Commentary By Sri Shankaracharya


||5.13|| sarvāṇi karmāṇi sarvakarmāṇi saṃnyasya parityajya nityaṃ naimittikaṃ kāmyaṃ pratiṣiddhaṃ ca tāni sarvāṇi karmāṇi manasā vivekabuddhyā karmādau akarmasaṃdarśanena saṃtyajyetyarthaḥ āste tiṣṭhati sukham| tyaktavāṅmanaḥkāyaceṣṭaḥ nirāyāsaḥ prasannacittaḥ ātmanaḥ anyatra nivṛttasarvabāhyaprayojanaḥ iti sukham āste ityucyate| vaśī jitendriya ityarthaḥ| kva katham āste iti āha navadvāre pure| sapta śīrṣaṇyāni ātmana upalabdhidvārāṇi avāg dve mūtrapurīṣavisargārthe taiḥ dvāraiḥ navadvāraṃ puram ucyate śarīram puramiva puram ātmaikasvāmikam tadarthaprayojanaiśca indriyamanobuddhiviṣayaiḥ anekaphalavijñānasya utpādakaiḥ paurairiva adhiṣṭhitam| tasmin navadvāre pure dehī sarvaṃ karma saṃnyasya āste kiṃ viśeṣaṇena sarvo hi dehī saṃnyāsī asaṃnyāsī vā dehe eva āste tatra anarthakaṃ viśeṣaṇamiti| ucyate yastu ajñaḥ dehī dehendriyasaṃghātamātrātmadarśī sa sarvo'pi gehe bhūmau āsane vā āse iti manyate| na hi dehamātrātmadarśinaḥ gehe iva dehe āse iti pratyayaḥ saṃbhavati| dehādisaṃghātavyatiriktātmadarśinastu dehe āse iti pratyayaḥ upapadyate| parakarmaṇāṃ ca parasmin ātmani avidyayā adhyāropitānāṃ vidyayā vivekajñānena manasā saṃnyāsa upapadyate| utpannavivekajñānasya sarvakarmasaṃnyāsino'pi gehe iva dehe eva navadvāre pure āsanam prārabdhaphalakarmasaṃskāraśeṣānuvṛttyā deha eva viśeṣavijñānotpatteḥ| dehe eva āste iti astyeva viśeṣaṇaphalam vidvadavidvatpratyayabhedāpekṣatvāt||


yadyapi kāryakaraṇakarmāṇi avidyayā ātmani adhyāropitāni saṃnyasyāste ityuktam tathāpi ātmasamavāyi tu kartṛtvaṃ kārayitṛtvaṃ ca syāt iti āśaṅkya āha naiva kurvan svayam na ca kāryakaraṇāni kārayan kriyāsu pravartayan| kiṃ yat tat kartṛtvaṃ kārayitṛtvaṃ ca dehinaḥ svātmasamavāyi sat saṃnyāsāt na saṃbhavati yathā gacchato gatiḥ gamanavyāpāraparityāge na syāt tadvat kiṃ vā svata eva ātmanaḥ na asti iti atra ucyate na asti ātmanaḥ svataḥ kartṛtvaṃ kārayitṛtvaṃ ca| uktaṃ hi avikāryo'yamucyate (gītā 2.25) śarīrastho'pi na karoti na lipyate (gītā 13.31) iti| dhyāyatīva lelāyatīva (bṛ0 u0 4.34) iti śruteḥ||kiñca


Перевод


Когда воплощенное живое существо, научившись владеть собой, отрекается в уме от всякой деятельности, оно счастливо живет в городе с девятью вратами [материальном теле], не совершая действий и не становясь их причиной.


व्याकरणम् vyākaraṇam - грамматика