18.49


असक्तबुद्धि: सर्वत्र जितात्मा विगतस्पृह: ।

नैष्कर्म्यसिद्धिं परमां सन्न्यासेनाधिगच्छति ॥ ४९ ॥


asakta-buddhiḥ sarvatra

jitātmā vigata-spṛhaḥ

naiṣkarmya-siddhiṁ paramāṁ

sannyāsenādhigacchati


पदच्छेद: पदपरिचय: पदार्थ:  padacchedaḥ padaparicayaḥ padārthaḥ

разбиение слов, грамматика слов, значение слов


асакта-буддхих̣ — тот, чей разум свободен от привязанностей; (м, 1.1)

сарватра — везде; (ав)

джита-а̄тма̄ — тот, чей ум побежден; (м, 1.1)

вигата-спр̣хах̣ — не имеющий желаний; (м, 1.1)

наишкармйа-сиддхим — совершенство, состоящее в отсутствии соединения с деятельностью; (ж, 2.1)  परमात्म-ज्ञान-योग्यताम्

парама̄м — высшее; (ж, 2.1)

саннйа̄сена — отречением/пониманием; (м, 3.1)

адхигаччхати — обретает (лаТ, 1.1) अधि_गम्{कर्तरि;लट्;प्र;एक;परस्मैपदी;अधि_गमॢँ;भ्वादिः}


अन्वय:  anvayaḥ


सर्वत्र असक्तबुद्धिः जितात्मा विगतस्पृहः सन्न्यासेन परमां नैष्कर्म्यसिद्धिम् अधिगच्छति। 

sarvatra asaktabuddhiḥ jitātmā vigataspṛhaḥ sannyāsena paramāṃ naiṣkarmyasiddhim adhigacchati| 

or

sarvatra asakta-buddhiḥ (asaktā saṅga-rahitā buddhiḥ yasya saḥ), jitātmā, vigata-spṛhaḥ sannyāsena paramāṁ (śreṣṭhāṁ) naiṣkarmya-siddhim adhigacchati (prāpnoti).


The Subodhinī commentary by Śrīdhara


nanu karmaṇi kriyamāṇe kathaṃ doṣāṃśaprahāṇena guṇāṃśa eva sampadyata ityapekṣāyāmāha asaktabuddhiriti | asaktā saṅgaśūnyā buddhiryasya | jitātmā nirahaṅkāraḥ | vigataspṛhaḥ vigatā spṛhā phalaviṣayecchā yasmātsaḥ | evambhūtena saṅgaṃ tyaktvā phalaṃ caiva sa tyāgaḥ sāttviko mataḥ (Gītā 18.9) | ityevaṃ pūrvoktena karmāsaktitatphalayostyāgalakṣaṇena sannyāsena naiṣkarmyasiddhiṃ sarvakarmanivṛttilakṣaṇāṃ sattvaśuddhimadhigacchati | yadyapi saṅgaphalayostyāgena karmānuṣṭhānamapi naiṣkarmyameva kartṛtvābhiniveśābhāvāt (yaduktam naiva kiñcitkaromīti yukto manyeta tattvavit(Gītā 5.8) ityādi ślokacatuṣṭayena ), tathāpyanenoktalakṣaṇena sannyāsena paramāṃ naiṣkarmyasiddhiṃ sarvakarmāṇi manasā sannyasyāste sukhaṃ vaśī (Gītā 5.13) ityevaṃlakṣaṇapāramahaṃsyāparaparyāyāmāpnoti ||49|| 


Sanskrit Commentary By Sri Shankaracharya


||18.49|| -- asaktabuddhiḥ asaktā saṅgarahitā buddhiḥ antaḥkaraṇaṃ yasya saḥ asaktabuddhiḥ sarvatra putradārādiṣu āsaktinimitteṣu? jitātmā jitaḥ vaśīkṛtaḥ ātmā antaḥkaraṇaṃ yasya saḥ jitātmā? vigataspṛhaḥ vigatā spṛhā tṛṣṇā dehajīvitabhogeṣu yasmāt saḥ vigataspṛhaḥ? yaḥ evaṃbhūtaḥ ātmajñaḥ saḥ naiṣkarmyasiddhiṃ nirgatāni karmāṇi yasmāt niṣkriyabrahmātmasaṃbodhāt saḥ niṣkarmā tasya bhāvaḥ naiṣkarmyam? naiṣkarmyaṃ ca tat siddhiśca sā naiṣkarmyasiddhiḥ? niṣkarmatvasya vā niṣkriyātmarūpāvasthānalakṣaṇasya siddhiḥ niṣpattiḥ? tāṃ naiṣkarmyasiddhiṃ paramāṃ prakṛṣṭāṃ karmajasiddhivilakṣaṇāṃ sadyomuktyavasthānarūpāṃ saṃnyāsena samyagdarśanena tatpūrvakeṇa vā sarvakarmasaṃnyāsena adhigacchati prāpnoti| tathā ca uktam -- sarvakarmāṇi manasā saṃnyasya naiva kurvanna kārayannāste (gītā 5|13) iti||pūrvoktena svakarmānuṣṭhānena īśvarābhyarcanarūpeṇa janitāṃ prāguktalakṣaṇāṃ siddhiṃ prāptasya utpannātmavivekajñānasya kevalātmajñānaniṣṭhārūpā naiṣkarmyalakṣaṇā siddhiḥ yena krameṇa bhavati? tat vaktavyamiti āha --,  


Перевод


Тот, кто обуздал ум и чувства, кто избавился от привязанностей и стремления к материальным удовольствиям, может, отрекшись от мира, достичь высшей ступени совершенства — свободы от кармы.


व्याकरणम् vyākaraṇam - грамматика