16.4


दम्भो दर्पोऽभिमानश्च क्रोध: पारुष्यमेव च ।

अज्ञानं चाभिजातस्य पार्थ सम्पदमासुरीम् ॥ ४ ॥


dambho darpo ’bhimānaś ca

krodhaḥ pāruṣyam eva ca

ajñānaṁ cābhijātasya

pārtha sampadam āsurīm


पदच्छेद: पदपरिचय: पदार्थ:  padacchedaḥ padaparicayaḥ padārthaḥ

разбиение слов, грамматика слов, значение слов


дамбхах̣ — гордость; (м, 1.1) vanity 

дарпах̣ — показуха (высокомерие); (м, 1.1) show off (arrogance)

абхима̄нах̣ — тщеславие; (м, 1.1)

ча — и; 

кродхах̣ — гневливость; (м, 1.1)

па̄рушйам — грубость; (с, 1.1)

эва — безусловно; 

ча — и; 

аджн̃а̄нам — невежество; (с, 1.1)

ча — и; 

абхиджа̄тасйарожденный иметь (кого/что?); (м, 6.1)

па̄ртха — о сын Притхи; (м, 8.1)

сампадамприроду; (ж, 2.1)

а̄сурӣм — демоническую (ж, 2.1)


पदार्थः padārthaḥ


दम्भः (आत्माल्पत्वं ज्ञात्वा अपि महत्त्वप्रदर्शनम् or धार्मिकतया आत्मनः ख्यापनम्), दर्पः (धन-विद्यादि-निमित्तः चित्तस्य उत्सेकः, utseka - pride, overflow, excess, haughtiness), अभिमानः (आत्मनि पूज्यत्वबुद्धिः), पारुष्यम् (निष्ठुरत्वम्, परुष-वचनम्, कठोरवादित्वम्), अज्ञानम् (अविवेकः) , आसुरीं सम्पदम् (राक्षसीं विभवम्)

dambhaḥ (ātmālpatvaṃ jñātvā api mahattvapradarśanam or dhārmikatayā ātmanaḥ khyāpanam), darpaḥ (dhana-vidyādi-nimittaḥ cittasya utsekaḥ), abhimānaḥ (ātmani pūjyatvabuddhiḥ), pāruṣyam (niṣṭhuratvam, paruṣa-vacanam, kaṭhoravāditvam), ajñānam (avivekaḥ) , āsurīṃ sampadam (rākṣasīṃ vibhavam)


अन्वय:  anvayaḥ


पार्थ! आसुरीम् सम्पदम् अभिजातस्य (पुरुषस्य) दम्भः, दर्पः, अभिमानः च, क्रोधः, पारुष्यम् च अज्ञानम् एव च (भवन्ति) ।

pārtha! āsurīm sampadam abhijātasya (puruṣasya) dambhaḥ, darpaḥ, abhimānaḥ ca, krodhaḥ, pāruṣyam ca ajñānam eva ca (bhavanti) |

or

he pārtha, dambhaḥ (dharma-dhvajitvam), darpaḥ (dhana-vidyābhijātādīnāṁ garvaḥ), abhimānaḥ, krodhaḥ, pāruṣyaṁ (niṣṭhuratā), ajñānaṁ ca [etāni ṣat-vidhāni] āsurīṁ sampadam abhijātasya eva (bhavanti).


तात्पर्यम् tātparyam 


आसुरीं सम्पदम् अभिलक्ष्य जतस्य पुरुषस्य (…) इति एते गुणाः भवन्ति। 

āsurīṃ sampadam abhilakṣya jatasya puruṣasya (…) iti ete guṇāḥ bhavanti| 

на асурические качества соориентировавшись, у рожденного человека (...) эти качества будут. 


The Subodhinī commentary by Śrīdhara


āsurīṃ sampadamāha dambha iti | dambho dharmadhvajitvam | darpo dhanavidyādinimittaścittasyotsekaḥ | abhimānaḥ pūrvoktaḥ | krodhaśca | pāruṣyameva ca paruṣavacanam | yathā kāṇaṃ cakṣuṣmān virūpaṃ rūpavān hīnābhijanamuttamābhijana ityādi | ajñānaṃ ca avivekajñānaṃ mithyāpratyayaḥ kartavyākartavyādiviṣayaḥ | abhijātasya pārtha kimabhijātasyeti | āha āsurānāṃ sampadāsurī | tāmabhijātasyetyarthaḥ ||4|| 


Перевод


Гордость, высокомерие, тщеславие, гневливость, грубость и невежество — таковы качества людей, обладающих демонической природой, о сын Притхи.


व्याकरणम् vyākaraṇam - грамматика