14.22-25


22


श्रीभगवानुवाच

प्रकाशं च प्रवृत्तिं च मोहमेव च पाण्डव ।

न द्वेष्टि सम्प्रवृत्तानि न निवृत्तानि काङ्‍क्षति ॥ २२ ॥


śrī-bhagavān uvāca

prakāśaṁ ca pravṛttiṁ ca

moham eva ca pāṇḍava

na dveṣṭi sampravṛttāni

na nivṛttāni kāṅkṣati


ш́рӣ-бхагава̄н ува̄ча — Верховный Господь сказал; 

прака̄ш́ам — просветление; (м, 2.1)

ча — и; (ав)

правр̣ттим — привязанность; (ж, 2.1)

ча — и; (ав)

мохам — иллюзия; (м, 2.1)

эва ча — также; (ав)

па̄н̣д̣ава — о сын Панду; (м, 8.1)

на двешт̣и — не ненавидит; (лаТ, 1.1) {कर्तरि;लट्;प्र;एक;परस्मैपदी;द्विषँ;अदादिः} https://ashtadhyayi.com/dhatu/02.0003?type=ting 

самправр̣тта̄ни — присутствующие; (с, 2.3)

нивр̣тта̄ни — отсутствующие; (с, 2.3) 

на ка̄н̇кшати — не желает (лаТ, 1.1) {कर्तरि;लट्;प्र;एक;परस्मैपदी;काक्षिँ;भ्वादिः} https://ashtadhyayi.com/dhatu/01.0760?type=ting 


अन्वय:  anvayaḥ


श्रीभगवान् उवाच 

हे पाण्डव! प्रकाशम् च प्रवृत्तिम् च मोहम् एव च सम्प्रवृत्तानि न द्वेष्टि, निवृत्तानि (च) न काङ्क्षति ।

śrībhagavān uvāca 

he pāṇḍava! prakāśam ca pravṛttim ca moham eva ca sampravṛttāni na dveṣṭi, nivṛttāni (ca) na kāṅkṣati |

or

śrī-bhagavān uvāca, — he pāṇḍava (pāṇḍu-putra arjuna)! prakāśaṁ (sattva-kāryaṁ) pravṛttiṁ (rajaḥ-kāryaṁ) moham (tamaḥ-kāryam) eva ca sampravṛttāni na dveṣṭi, nivṛttāni (santi) na [sukha-buddhyā] kāṅkṣati [saḥ guṇātītaḥ ucyate].


The Subodhinī commentary by Śrīdhara


sthitaprajñasya bhāṣā [Gītā 2.54] ityādinā dvitīye'dhyāye pṛṣṭamapi dattottaramapi punarviśeṣabubhūtsayā pṛcchatīti jñātvā prakārāntareṇa tasya lakṣaṇādikaṃ śrībhagavānuvāca prakāśaṃ cetyādi ṣaḍbhiḥ | tatraikena lakṣaṇamāha prakāśamiti | prakāśaṃ ca sarvadvāreṣu dehe'sminniti pūrvoktaṃ sattvakāryam | pravṛttiṃ ca rajaḥkāryam | mohaṃ ca tamaḥkāryam | upalakṣaṇametatsattvādīnām | sarvāṇyapi yathāyathaṃ sampravṛttāni svataḥprāptāni santi duḥkhabuddhyā yo na dveṣṭi | nivṛttāni ca santi sukhabuddhyā yo na kāṅkṣati, guṇātītaḥ sa ucyate iti caturthenānvayaḥ ||22|| 


Sanskrit Commentary By Sri Shankaracharya


।।14.22।। --,प्रकाशं च सत्त्वकार्यं प्रवृत्तिं च रजःकार्यं मोहमेव च तमःकार्यम् इत्येतानि न द्वेष्टि संप्रवृत्तानि सम्यग्विषयभावेन उद्भूतानि -- मम तामसः प्रत्ययो जातः? तेन अहं मूढः तथा राजसी प्रवृत्तिः मम उत्पन्ना दुःखात्मिका? तेन अहं रजसा प्रवर्तितः प्रचलितः स्वरूपात् कष्टं मम वर्तते यः अयं मत्स्वरूपावस्थानात् भ्रंशः तथा सात्त्विको गुणः प्रकाशात्मा मां विवेकित्वम् आपादयन् सुखे च सञ्जयन् बध्नाति इति तानि द्वेष्टि असम्यग्दर्शित्वेन। तत् एवं गुणातीतो न द्वेष्टि संप्रवृत्तानि। यथा च सात्त्विकादिपुरुषः सत्त्वादिकार्याणि आत्मानं प्रति प्रकाश्य निवृत्तानि काङ्क्षति? न तथा गुणातीतो निवृत्तानि काङ्क्षति इत्यर्थः। एतत् न परप्रत्यक्षं लिङ्गम्। किं तर्हि स्वात्मप्रत्यक्षत्वात् आत्मार्थमेव एतत् लक्षणम्। न हि स्वात्मविषयं द्वेषमाकाङ्क्षां वा परः पश्यति।।अथ इदानीम् गुणातीतः किमाचारः इति प्रश्नस्य प्रतिवचनम् आह --, 


व्याकरणम् vyākaraṇam - грамматика