13.31


यदा भूतपृथग्भावमेकस्थमनुपश्यति ।

तत एव च विस्तारं ब्रह्म सम्पद्यते तदा ॥ ३१ ॥


yadā bhūta-pṛthag-bhāvam

eka-stham anupaśyati

tata eva ca vistāraṁ

brahma sampadyate tadā


पदच्छेद: पदपरिचय: पदार्थ:  padacchedaḥ padaparicayaḥ padārthaḥ

разбиение слов, грамматика слов, значение слов


йада̄ — когда; (ав)

бхӯта-пр̣тхак-бха̄вам — живые существа отдельно существующие; (м, 2.1)

эка-стхам — пребывающие в едином; (м, 2.1)

анупаш́йативидит; (лаТ, 1.1)

татах̣ эва — тогда; (ав)

ча — также; (ав)

виста̄рам — экспансии; (м, 2.1)

брахма — Абсолюта; (с, 2.1)

сампадйате — достигает; (лаТ, 1.1) सम्_पद्{कर्तरि;लट्;प्र;एक;आत्मनेपदी;सम्_पदँ;दिवादिः} https://ashtadhyayi.com/dhatu/04.0065?type=yak 

тада̄ — тогда (ав)


अन्वय:  anvayaḥ


यदा भूत-पृथक्-भावम् एकस्थम् विस्तारम् अनुपश्यति, ततः एव च तदा ब्रह्म सम्पद्यते ।

yadā bhūta-pṛthak-bhāvam ekastham vistāram anupaśyati, tataḥ eva ca tadā brahma sampadyate |


The Subodhinī commentary by Śrīdhara


idānīṃ tu bhūtānāmapi prakṛtistāvanmātratvenābhedādbhūtabhedakṛtamapyātmano bhedamapaśyan brahmatvamupaitītyāha yadeti | yadā bhūtānāṃ sthāvarajaṅgamānāṃ pṛthagbhāvaṃ bhedaṃ pṛthaktvamekasthamekasyāmeveśraśaktirūpāyāṃ prakṛtau pralaye sthitamanupaśyati ālocayati | ataeva tasyā eva prakṛteḥ sakāśādbhūtānāṃ vistāraṃ sṛṣṭisamaye'nupaśyati | tadā prakṛtitāvanmātratvena bhūtānāmapyabhedaṃ paśyan paripūrṇaṃ brahma sampadyate | brahmaiva bhavatītyarthaḥ ||31|| 


Sanskrit Commentary By Sri Shankaracharya


||13.31|| -- yadā yasmin kāle bhūtapṛthagbhāvaṃ bhūtānāṃ pṛthagbhāvaṃ pṛthaktvam ekasmin ātmani sthitaṃ ekastham anupaśyati śāstrācāryopadeśam? anu ātmānaṃ pratyakṣatvena paśyati ātmaiva idaṃ sarvam (chā0 u0 7|25|2) iti? tata eva ca tasmādeva ca vistāraṃ utpattiṃ vikāsam ātmataḥ prāṇa ātmata āśā ātmataḥ smara ātmata ākāśa ātmatasteja ātmata āpa ātmata āvirbhāvatirobhāvāvātmato'nnam (chā0 u0 7|26|1) ityevamādiprakāraiḥ vistāraṃ yadā paśyati? brahma saṃpadyate bhavati tadā tasmin kāle ityarthaḥ||ekasya ātmānaḥ sarvadehātmatve taddoṣasaṃbandhe prāpte? idam ucyate --,


Перевод


Когда разумный человек перестает видеть разницу между живыми существами, заключенными в разные материальные тела, и начинает понимать, что живые существа находятся всюду, он достигает Брахмана.


व्याकरणम् vyākaraṇam - грамматика