Embedded Files
V článku O nás už bolo spomenuté, že Včela a Kvet sú jedno. Neexistuje Včela bez Kvetu a ani Kvet bez Včely. Z toho vyplýva, že najdôležitejšou úlohou včelárov a ľudí, ktorí veria, že životy ich blížnych bez včiel skončia do 4 rokov, by malo byť staranie sa o kvety —> čiže o rastliny —> čiže o tzv. životné prostredie.
Pre poľnohospodára to napr. znamená: znižovať agrochémiu na minimum, absolútne nepoužívať osivá morené neovládateľnými neonikotinoidmi a starať sa včelám o pašu: Kosiť po odkvete a nesiať len obilniny alebo len repku, ktorá odkvitá odrazu, aby sa z krajiny pre včely nestala agrárna púšť. Pre obyčajného dedinčana to znamená napr. nekosiť nažlto (rondupom), ovocné stromy striekať až večer a nestrihať ich v rozpuku, ale až po odkvete.
Viem si predstaviť, že každý včelár je už s týmito faktami zžitý a svojim včielkam pašu zabezpečuje do maximálne možnej miery. K tomu by mu mohli pomôcť aj nasledujúce informácie o včelárskych rastlinách.
Tabuľka je zoradená podľa toho, čo nás včelárov zaujíma najväčšmi – a to je doba kvitnutia tej-ktorej rastliny. Ak hľadáte konkrétny názov rastliny, použite textové vyhľadávanie (ctrl + F), alebo si tabuľku otvorte na novej karte.
Môžete ju použiť aj ako malý slovensko-český botanický slovník.
K: najčastejšia farba kvetu
N: X – produkcia nektáru, X – silná produkcia nektáru
P: X – produkcia peľu, X – silná produkcia výživného peľu
M: X – produkcia medovice, X – silná produkcia medovice
Cuk.: Cukornatosť, čiže podiel cukrov v nektáre
Med: Teoretická výdatnosť kilogramov medu z jedného hektára monokultúrneho porastu danej plodiny pri maximálnom možnom zavčelení. Variabilnosť hodnôt závisí od prírodných podmienok (kvalita pôdy, nadmorská výška, zrážky, závlaha, atď.).
Poznámka: Doba kvitnutia jednoročných poľnohospodárskych plodín (jarín) závisí samozrejme od doby siatia. U ozimín, resp. plodín, ktoré sa samé vysemenili minulého roku je termín kvitnutia stabilnejší.
N: X – produkcia nektáru, X – silná produkcia nektáru
P: X – produkcia peľu, X – silná produkcia výživného peľu
M: X – produkcia medovice, X – silná produkcia medovice
Cuk.: Cukornatosť, čiže podiel cukrov v nektáre
Med: Teoretická výdatnosť kilogramov medu z jedného hektára monokultúrneho porastu danej plodiny pri maximálnom možnom zavčelení. Variabilnosť hodnôt závisí od prírodných podmienok (kvalita pôdy, nadmorská výška, zrážky, závlaha, atď.).
Poznámka: Doba kvitnutia jednoročných poľnohospodárskych plodín (jarín) závisí samozrejme od doby siatia. U ozimín, resp. plodín, ktoré sa samé vysemenili minulého roku je termín kvitnutia stabilnejší.
Okrem peľodajných a nektárodajných sa v modernom včelárstve využíva aj celkom iná skupina rastlín. Táto skupina je známa tým, že ich telá obsahujú prchavé aromatické látky – z chemického hľadiska zložité zmesi rôznych organických zlúčenín – správne odborne (vo farmácii, botanike, chémii) nazývané silice. Starší názov éterické oleje poukazuje práve na ich prchavosť. Názov esenciálne oleje pochádza (opäť) z neodborných prekladov najmä z angličtiny. (Čítať viac na samostatnej stránke)
Linky
Linky
Okrem Wikipédie – slobodnej encyklopédie – je na internete množstvo webových lokalít s informáciami o rastlinách. Vyhľadávače ale pri tejto téme prezrádzajú svoje zameranie. Ak zadáte do vyhľadávania názov rastliny, vyhľadávač vám vráti všetky možné komerčné zdroje (hoci aj s nesprávnym pomenovaním rastliny), kde si môžete sadeničku či semiačka kúpiť. Preto tento malý zoznam linkov:
Včelárske rastliny
Včelárske rastliny
Atlasy rastlín
Atlasy rastlín
To ak by ste si chceli naštudovať o rastlinách niečo viac...
Názvoslovia rastlín
Názvoslovia rastlín
V dnešnej komerciou popletenej dobe je zložité vedieť, ktorý názov rastliny je správny. Napríklad sa udomácňujú názvy z e-shopov a nie z encyklopédií (nikto už nerozozná svíb od drieňu). Na rovinu – ani vedci často s určitosťou nevedia, ktorý názov je ten správny. Okrem ich tvrdohlavosti im karty mieša relatívne nová disciplína – genetika. Druhy, ktoré boli roky zaradené podľa vonkajších znakov, dnes genetika šmahom ruky zaradí úplne inak a tým sa zmení rodové aj druhové meno, ako je to napríklad u Perovskie.
Atlas rastlín – Komplexný informačný a monitorovací systém Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Autor tu asi zamýšľal galériu, ale fotografie zatiaľ chýbajú.
Encyclopaedia Beliana – slovenská všeobecná encyklopédia
Kultúra slova – časopis Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied – Zákulisná informácia: V roku 2025 by malo byť publikované najnovšie slovenské názvoslovie cudzokrajných rastlín. Kým ale nevyjde, musíme si vystačiť so seriálom Nové a revidované slovenské mená poddruhov, variet a foriem cudzokrajných cievnatých rastlín uverejňované od č. 2/2019 do č. 5/2024 v tomto časopise.
Page updated
Google Sites
Report abuse