O nás

Keď mi kvaplo z medu, otec mi hovorieval: „Syn môj, dávaj väčší pozor, vieš koľko sa tá včelička narobí, kým nanosí takúto kvapku medu?“ Aj mama mala veľkú úctu ku včelám. V prípade, že včielka uhynula, v našej rodine sa povedalo, že zomrela.

Dedka som nepoznal, dáko sme sa v hlbinách času obišli. Aj s otcovým včelárením sme sa obišli: najprv som bol malý a bojazlivý, potom bola revolúcia, potom som bol na intráku a potom som sa pokúšal žiť svoj život po svojom. No, a než som trochu zmúdrel, otec šiel za dedkom a jeho včielky som musel darovať chlapíkovi o ktorom som predpokladal, že sa o ne postará.

Potom prešlo ešte veľa rokov, kým som stretol moju Evku a tá ma nahovorila, aby sme začali včeláriť. A tak sme (znovu) začali. Materiálne a vzdelanostne od nuly. Jediné, čo mi po otcovom včelárení zostalo, bola jeho láska a hlboká úcta ku včielkam a k medu.

Aby som mohol túto lásku uplatniť, museli sme sa vzdelávať. S láskou totiž ide ruka v ruke zodpovednosť (tá jej skutočná verzia).

Začali sme sa dozvedať o včielkach najprv veci biologické a technické. Z toho som pochopil, že zdravá včelotechnika nie je vecou pravidiel, ale pochopením princípov spôsobu života včelstva.

Začali sme sa dozvedať o včielkach aj veci prehistorické, historické, spoločenské, zdravotné, filozofické a spirituálne a že tá včelotechnika je stuha, ktorá sa tým všetkým vinie z jedného jednoduchého dôvodu – sprostredkováva vzťah medzi Človekom a Včelami. Je vlastne vyjadrením tohto vzťahu.

Čím je remeselník, ktorý nie je umelcom?

Ak sa pozrieme na včelárenie ako na umenie, tak výsledkom tohto umenia nie je ani socha, ani bonsaj, ani obraz, ani šperk, ani chutné jedlo, ani pieseň či báseň, ani vôňa parfému... Výsledkom tohto umenia je spôsob, akým Človek vyjadruje svoj vzťah ku Včelám a k tomu, čo nám sprostredkovávajú. Toto umenie je s ľuďmi tak dlho, že jediný časový údaj, ktorým sa to dá vyjadriť je: Od počiatku. Čiže tak dlho, ako je s nami oheň, pes a spiritualita...

Počas nášho dozrievania so Včelami sme si uvedomili, ktoré remeslo je skutočne najstaršie! Pochopili sme, že duch menom Včela medonosná nesídli v tele malej včielky ale sídli v bytosti zvanej včelstvo. Zakúsili sme, čo začínajúci včelár potrebuje pochopiť a aké informácie má mať poruke. Objavili sme aj, čo všetko je o svete Včiel a včelárenia pre verejnosť stále neznáme...

Počas vzdelávania sme videli aj to, ako sa „včelári“ v USA pri opeľovaní kalifornských mandľových sadov. Ako sa v modernom svete získava materská kašička. Ako sa „spracúva“ med po vytočení. Alebo ako sa včielky vyfukujú z úľa motorovým fukárom a ešte rôzne iné „spôsoby včelárenia“. Videli, počuli a čítali sme, ako miznú včely. Zostanú po nich len prázdne úle (angl. colony collapse disorder – CCD). Toto všetko dohromady vo mne vyvolalo spomienku na filmovú scénu, ako Elfovia opúšťajú Stredozem, a zatúžil som povedať Včelám, aby nám ľuďom dali ešte šancu a neopúšťali náš svet.

Z tohoto pohnutia a zo získaných vedomostí vznikla táto web stránka. Jej ambíciou je ukázať normálnym ľuďom a začínajúcim včelárom svet Včiel a včelárstva z iného uhla. Nie z uhla viac doprava alebo viac doľava, ale z perspektívy iného zoomu. Takpovediac – panoramatického snímku tak, aby bolo vidno, to vľavo s tým vpravo odrazu. Aby bolo vidno, až ako ďaleko je to napravo od toho naľavo a čo všetko je medzi tým.