O peli

Včelí peľ

Včelí obnôžkový peľ tvoria včely z peľu rastlín zlepeného slinami včiel do hrudiek, ktoré na zadnom páre nožičiek, v tzv. košíčku, prinášajú do úľa. Tŕňom na strednom páre nôh ho v úli vyberú a uložia do peľovej bunky. Aby nedochádzalo ku klíčeniu obnôžkového peľu, včely doň pridávajú inhibítor klíčenia - kyselinu 10-hydroxy-2-decénovú. Následne peľ v bunke utlačia hlavičkou. Po zaviečkovaní peľu v bunke dochádza k biochemickým reakciám - kvaseniu. Takýto peľ nazývame perga alebo „včelí chlieb“. Kvasenie (fermentácia) zvyšuje obsah kyseliny mliečnej, ktorá je príčinou kyslosti plástového peľu a vedie k zvýšeniu obsahu bielkovín rozpustných vo vode. Z jednej peľovej bunky vychovajú včely dve mladé včielky. Jednoduchým prepočtom odvodíme, že jedno včelstvo ročne spotrebuje asi 50 kg peľu. Z tohto dôvodu je dôležité, aby na chudobnejších stanovištiach nedošlo k prevčeleniu*, kvôli obmedzeným zdrojom peľu majú takéto včelstvá oslabenú vitalitu. Najdôležitejšou výživnou súčasťou peľu sú bielkoviny a v nich viazané aminokyseliny. Najvyššiu biologickú hodnotu z hospodárskych rastlín majú vŕbový, gaštanový, repkový, makový, ďatelinový, vresový, brečtanový peľ a peľ z ovocných stromov. (Maurizio)

* Nakoľko včielky nie sú násilné, v prirodzenej krajine by k podobnému fenoménu nikdy neprišlo. V agrárnej (monokultúrnej) krajine znásilňovanej priemyselným prístupom k pôde si prosím osvojme miesto toho termín podkvetenie. Používanie termínu prevčelenie sa nám včelárom v budúcnosti vráti ako bumerang. Termín podkvetenie bude tlačiť na ministerstvo poľnohospodárstva opačným (správnym) smerom - t. j. k pestrosti.

Najvyššiu nutričnú hodnotu majú, a najviac cenené sú, peľové znášky z divorastúcich rastlín. Takýto peľ vraj obsahuje takmer polovicu prvkov Mendelejevovej tabuľky. Pestrá farebná zmes peľových obnôžok nielen lahodí i ľudskému oku, ale aj prospieva zdraviu včiel i človeka.

Získavanie obnôžkovéh peľu 

Peľ sa na včielky nenachytá len tak - náhodou (hoci aj). Včielky to robia zámerne - sonikáciou (vibráciou lietacích svalov). Lietavky sa špecializujú na zber nektáru, na zber peľu a sú aj lietavky s kombinovaným pracovným zadelením. Je nádherné vidieť peľovú lietavku kúpať sa v kvete púpavy - ako sa snaží nabrať na seba čo najviac peľu. Potom vzlietne a nôžkami zčesáva peľ  zo svojho chlpatého telíčka a ukladá ho do košíčkov na zadnom páre nožičiek, kým nenavštívi ďalší kúpeľ, alebo kým nemá košíčky plné. S týmto vzácnym nákladom potrebným na kŕmenie plodu a matky a na výrobu vosku sa potom vydá na cestu do úľa.

Tam prejde zariadením nazývaným peľochyt, ktoré je súčasťou úľového dna - čiže vstupu do úľa. Toto zariadenie včielke vzácny náklad strhne z nôžok a celá jej misia mimo úľ vyjde naprázdno. 😮 Po založení peľochytu potrebuje včelstvo 2 - 3 dni na „navyknutie si“ na prechod peľochytom. Včielky majú snahu nájsť si „ľahšiu cestu“ do úľa a prechádzajú cez škáry alebo uprednostnia susedný úľ bez peľochytu.

Už pri písaní a kontrole tohto textu sa mi robí čudný pocit na solári. Keď oberáme včielky o med, vieme, koľko ho je a koľko včielky budú potrebovať - berieme vlastne nadbytok (aj keď rôzni včelári rozumejú pod pojmom nadbytok niečo iné). Pri odbere obnôžkového peľu - ak nemáme krištáľovú guľu - sa nedá vedieť, akú aktuálnu potrebu peľu (ročne až 50 kg!!!) včelstvo práve vykazuje a aká bude jeho ponuka v prírode v nasledujúcich dňoch a to vrátane počasia! Ľudskou rečou povedané: včielka vedela, že včelstvo potrebuje peľ a preto letela na jeho zber. Obrať ju oň v cieľovej rovine cítime ako trápenie živej bytosti. Preto sa u nás tejto praktike zatiaľ vyhýbame. Trhová ekonomika si na to musí nájsť niekoho s pevnejšími žalúdkami!

Čerstvý peľ obsahuje 20 - 30 % vody. Ľahko prijíma vzdušnú vlhkosť a rýchlo sa kazí. Peľ môžu znehodnotiť aj larvy vijačky. Z týchto dôvodov sa peľ odoberá každý deň, najlepšie večer. V prípade nedostatku času ho treba ihneď zamraziť, následne ho zbaviť nečistôt prúdením vzduchu a sušiť bez prístupu svetla pri teplote do 40 °C na vlhkosť cca 8 %.

Spotrebiteľ

Čerstvý i vysušený obnôžkový peľ sa dlhodobo skladuje dobre uzatvorený - ideálne v mrazničke, vysušený aj na suchom, tmavom mieste pri teplote do 20 °C. Peľ by sa mal predávať v nádobách alebo obaloch určených na styk s potravinami, najlepšie v tmavom sklenom obale.

Včelí peľ zostáva aj v predajnom balení živým produktom. Preto: Nikdy si ho nekupujte veľa do zásoby. Vhodné je aj dózu, z ktorej peľ práve konzumujete, uchovávať v chladničke, príp. ďalšie v mrazničke.

Tu treba ešte podotknúť, že obnôžkový peľ (perga nie) je pre človeka veľmi ťažko stráviteľný. Aby všetko to trápenie včielok a tá zdravá energia zakliata v peli nezostala nevyužitá, treba obnôžkový peľ aspoň 12 hodín pred konzumáciou nechať zfermentovať pomiešaním do džúsu alebo jogurtu. Môžte ho tiež zaliať medom, čím dostanete pohár medicíny určený na vyjedanie po lyžičkách.

Získavanie pergy 

Pre vlastnú potrebu je možné získavať pergu pomocou ručného vypichovača pergy, ale omnoho efektívnejšie je celý peľový plást zmraziť naniekoľko hodín a potom - rýchlym zoškrabnutím až na medzistienku - získať samostatné pergové valčeky. Na spracovanie väčšieho objemu pergy existujú špeciálne drviče zmrazených plástov s následnou separáciou vosku a pergy prúdom vzduchu.